V prieskumoch sú jeho centristi so značným odstupom tretí, za Le Penovej stranou Národné zhromaždenie (jej predsedom je Jordan Bardella) a extrémne ľavicovým Novým populárnym frontom. Ten je narýchlo vytvoreným zlepencom zhruba desiatich strán, vrátane komunistov a s extrémistom Jeanom Lucom Mélenchonom na čele.
Kým výmena konzervatívcov labouristami v Spojenom kráľovstve pravdepodobne veľké ekonomické zmeny neprinesie, v prípade Francúzska to neplatí. Ľavica má program priamo z ekonomického pekla – zvyšovanie daní, prudké zvýšenie minimálnej mzdy, regulácie cien, zrušenie dôchodkovej reformy a masívny nárast verejných výdavkov.
Národné zhromaždenie prišlo s programom takisto ponúkajúcim zrušenie niektorých nepopulárnych reforiem, najmä dôchodkovej. Pridali k tomu zníženie DPH, zvýšenie niektorých výdavkov a výsledkom je zatnutie sekery o 100 miliárd eur ročne vyššie. V krajine, ktorá má po Taliansku a Grécku tretí najvyšší relatívny dlh v eurozóne a ktorej na konci mája klesol dlhový rating.
Francúzsky ekonóm a sebatitulovaný sociálny demokrat Oliver Blanchard na sieti X zhodnotil oba ekonomické programy. Program Národného zhromaždenia podľa neho nie je dobrý, ale považuje ho za „vianočný stromček“, náhodne poskladané ľúbivé nápady bez vnútornej súvislosti. Program Mélanchonovho zoskupenia je však koherentný, a preto oveľa nebezpečnejší – môže podľa neho viesť až k ekonomickej katastrofe:
„Prečo je taký nebezpečný? Je nevyhnutné rozlišovať medzi dvoma typmi programov naľavo. Sociálnodemokratický, ktorý sa snaží vyrovnávať šance a prerozdeľovať bez toho, aby zničil motiváciu tvoriť a vyrábať – zhruba program starej Socialistickej strany. Revolučný program – aby sme použili slová Jeana Luca Mélenchona – ide oveľa ďalej, má takmer konfiškačný charakter a dúfa, že ekonomika bude nejakým spôsobom fungovať aj naďalej.“
Trhy nečakali na hodnotenia ekonómov a začali panikáriť už v momente, keď Macron oznámil predčasné voľby. Francúzsky akciový trh oslabil najviac od marca 2022 a výnosová prirážka na francúzskych dlhopisoch vyletela skoro na dvojnásobok.
Výnosová prirážka francúzskych 10-ročných štátnych dlhopisov oproti nemeckým (v stotinách percenta).
Zdroj: worldgovernmentbonds.com
K trhovej panike sa pridalo varovanie od francúzskych priemyselníkov a Národné zhromaždenia začalo v plánoch cúvať. Niektoré body programu, vrátane extrémne nákladného zrušenia dôchodkovej reformy, vraj môžu odložiť na neskôr. Pri Novom populárnom fronte o odkladaní nie je reč.
Macron sa do dejín určite nezapíše ako reformný mág. Francúzsky gigantický dlh za jeho vlády poskočil a aktuálne má okolo 111 percent HDP. No covidové obdobie prešlo Francúzsko v porovnaní s EÚ s nadpriemerným oživením zamestnanosti a podpriemernou infláciou – práve za cenu veľkých stimulov a následných deficitov.
Pri pohľade na tradičných rivalov, Nemecko a Spojené kráľovstvo, sú rozdiely v prospech Francúzska ešte výraznejšie. Flotila jadrových reaktorov pomohla krajine preplávať energetickou krízou a najvyššia pôrodnosť v celej Európe poskytuje Francúzsku menej katastrofálnu vekovú pyramídu. Ekonomické štatistiky ale ešte nikomu voľby nevyhrali a prezidentova stávka kúpiť si na dlh ekonomický pokoj počas covidu politicky nevyšla.
Francúzsko je prezidentská republika a Macron môže novej vláde znepríjemňovať život, no nezastaví ju. Pre Slovensko bude výsledok francúzskych volieb potom dôležitý dvakrát. Po prvé, ak sa začne zhoršovať výhľad francúzskeho dlhu, otrasie to celou eurozónou ako nič pred tým. Veď grécky dlh mal v roku 2009 hodnotu iba 300 miliárd eur. Francúzsky dlh má dnes hodnotu 3 100 miliárd eur.
Po druhé, Francúzsko tvaruje celoeurópsku ekonomickú politiku. Ak z neho začne v dôsledku katastrofálnych regulácií odchádzať biznis k susedom, bude sa snažiť tieto regulácie spolu so svojimi ideologickými spojencami z iných krajín nanútiť celej EÚ.
