Košický továrnik by sa čudoval. Pozrite sa, čo vzniklo zo starého skladu

Patrícia Beck, členka kolektívu autorov projektu rekonštrukcie, nevynechala pre Štandard v úvode zmienku o histórii fabriky.

„Začala písať svoje dejiny ešte koncom 19. storočia, keď v Košiciach uviedli do prevádzky pobočku materskej firmy na kávoviny H. Franck a synovia, so sídlom v rakúskom Linzi,“ hovorí architektka. Poznamená, že v čase svojej najväčšej slávy dokázala pokryť takmer celú spotrebu kávovinových náhrad vo vtedajšom Uhorsku.

V súčasnosti ostalo z niekdajšej vychýrenej Franckovej továrne len niekoľko budov. Foto: FB Kaschau Kassa Košice

Prežila vojnu, komunistov nie

„Dochovala sa z oných čias legenda, že firma zamestnávala viac než 300 robotníkov. Tí ročne vyexpedovali neuveriteľných 260 vagónov výrobkov. Napriek tomu, že továreň prežila obidve svetové vojny, nástupom komunistov po prevrate sa začal postupný úpadok a likvidácia podniku. Zlomovým bol v danom smere rok 1948,“ poznamená Beck s dodatkom, že do dnešného dňa sa z pôvodne výrobného areálu s rozlohou 7,6 ha zachovalo už len niekoľko budov.

„Jednou z nich je aj pamiatkovo chránený Sklad III., postavený v roku 1887, ktorého nový názov je Fabrika48. Tvorí ho hovorová podoba slova továreň, s pridaním súpisného čísla objektu,“ dozvedáme sa význam neobvyklého pomenovania.

Ak dvaja robia to isté…

V našich končinách nie je žiadnou novinkou, že niektorí developeri napriek hrozbe vysokej pokuty za nezákonnú demoláciu, sa aj tak vyberú touto cestou, než náročným procesom obnovy.

„U nás to neprichádzalo do úvahy. Videli sme v budove obrovský skrytý potenciál, silný genius loci, ktorý sa nedá dosiahnuť ani modernou architektúrou. Je pravda, že na prvý pohľad to nebolo až také zrejmé, keďže na stave objektu sa podpísali roky i stavebné úpravy niekdajších vlastníkov,“ prízvukuje spoluautorka.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťHistoricky cenný dom hudobného skladateľa na bardejovskom námestí hyzdí nápis „Záložňa" 

Poznamenáva, že rekonštrukcia bola nevyhnutná, a to nielen kvôli zlému technickému stavu, ale aj zmene funkcie.

„Vyžadovala si iné dispozičné riešenie, technologické vybavenie, lepšie presvetlenie objektu a najmä, využitie celého priestoru, čo v minulosti nebolo. Kvôli tomu, že je to kultúrna pamiatka, riešili sme tiež, v akom rozsahu budeme musieť konzultovať naše kroky s rôznymi úradmi: pamiatkovým, stavebným a orgánom hlavného košického architekta,“ loví v spomienkach.

Otvorenie a presvetlenie priestoru

Jedným z významných cieľov rekonštrukcie bolo očistenie objektu od prístavieb, nadstavieb a návrat k jeho pôvodnému architektonickému výrazu, samozrejme, s miernymi odlišnosťami, ktoré si nová funkcia vyžadovala.

„Pôvodne slúžila budova ako sklad na kávoviny a mala zaslepené okná, ktoré bránili prístupu svetla dovnútra. Vybúrali sme ich a znížením úrovne parapetu zväčšili. Dramatickejšie zásahy súviseli s vytvorením galérie priamo pri vstupe a tiež v reštaurácii. Pri rekonštrukcii sme sa v maximálnej miere snažili vrátiť k otvorenej dispozícii a odhaleniu materiálov, z ktorých je budova postavená, keďže pôvodne to tak nebolo.“

Novým majiteľom objektu je developerská spoločnosť, ktorej súčasťou je aj architektonické oddelenie, na spoluprácu preto neoslovili externý ateliér. Zdroj: ATRIOS s.r.o. Košice

Patrícia Beck hovorí, že projekt vznikol pomerne rýchlo, dlhšie však trvalo jeho odsúhlasenie jednotlivými úradmi, zapracovanie ich pripomienok a následná koordinácia do konečnej podoby. Celý proces od projektovania po stavebné povolenie trval približne rok.

Nemilé prekvapenie a ďalšie investície

Následne sa v roku 2019 začala rekonštrukcia, ktorá trvala dva roky (2021).

„Najnáročnejšie bolo, čo sa pri obnove bežne stáva, aké prekvapenia na nás čakajú a s tým aj ďalšie investície. Ani v tomto prípade to nebolo inak a mnohé sme riešili takzvane za pochodu. Za jeden z najnáročnejších procesov považujem očistenie pôvodných drevených konštrukcií a stien od niekoľkých vrstiev náterov,“ pripomenie prácnu stránku procesu.

Z niekdajšej ošarpanej budovy je dnes pekná moderná stavba, kde sa snúbi staré s novým. Foto: Vladimír Svitek

Pýtame sa, či použili aj nejaké pôvodné technológie. „Ani nie, ale zaujímavá je skôr recyklácia materiálov. Takmer všetko, čo sme vybúrali, bolo opätovne zakomponované do objektu – tehly na zamurovanie otvorov, drevené prvky zo strechy na výrobu stolov, schodov či recepčného pultu, oceľové nosníky z galérie na nosné konštrukcie nových schodísk (úniková cesta na severnej fasáde) a podobne,“ predstavuje aj rozmer udržateľnosti.

Nález vzácnych dverí

Pri rekonštrukcii neobjavili žiadnu časovú kapsulu, ani dokumenty. Najcennejším a mimoriadne zaujímavým predmetom sú však dvojkrídlové kovové dvere, ktoré po očistení od náterov osadili na treťom nadzemnom podlaží.

Dvere sú zaujímavým prvkom. Foto: Vladimír Svitek

Návštevníkom sa páči zrekonštruovaný objekt, ktorý spája na jednom mieste viacero funkcií. Nájdu sa však aj ľudia, ktorým tento industriálny štýl nie je celkom po chuti, čo v architektúre či umení nie je nič nevídané.

Sú tu priestory obchodné (showroom interiérového nábytku s galériou obrazov), administratívne (rôzne kancelárie), coworkingové centrum, bistro, zasadacie miestnosti na prenájom a eventový priestor.

Bez odpovede

Koľko vynaložili financií na obnovu, sme sa nedozvedeli. „Túto informáciu vám, žiaľ, nemôžem poskytnúť. Bolo to však viac, ako sa na začiatku predpokladalo,“ znie vyhýbavé vyjadrenie Patrície Beck.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťBývalá kadetka Michaela trpí veľkými bolesťami. Vyplatenie odškodného je v nedohľadne

Nominácia i ocenenie

Výsledok snaženia autorov projektu si všimla aj odborná obec. Dostavila sa nominácia v kategórii industriálna pamiatka roka. Postúpili tiež v súťaži BigMat do najužšieho výberu. Coworking (zdieľané kancelárie) získal ocenenie v medzinárodnej súťaži CIJ Awards.

Budova sa aj vďaka neprehliadnuteľnému exteriéru postupne dostáva do povedomia verejnosti, a nie len tej košickej.