Poslanec spochybňuje hospodárenie mesta Prievidza: Ešte nikto nás tak výrazne nezadlžil

Kým v roku 2010 dosiahli bežné príjmy mesta 22 miliónov eur, v roku 2023 stúpli na takmer 49 miliónov eur. Napriek tomuto výraznému nárastu príjmov a možnostiam čerpania mimorozpočtových zdrojov, dlh mesta v tom istom období výrazne vzrástol.

„V roku 2009 bol celkový dlh mesta 6 746 624 eur. V roku 2010, keď končil primátor Bodnár a mesto sa dostalo do rúk Kataríny Macháčkovej, bola celková zadlženosť mesta vo výške 8 373 656 eur. V roku 2023 bol dlh 10 044 463 eur. Všetky údaje sú z oficiálnych záverečných účtov mesta, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Kde je teda ten najnižší dlh mesta za 15 rokov? Čudujem sa, že môžu takto klamať obyvateľov nášho mesta,” opísal pre Trenčiansky Štandard Branislav Gigac.

Pod vedením Kataríny Macháčkovej mesto realizovalo niekoľko významných investícií. Podľa Gigaca sú takmer všetky rozvojové aktivity financované z mimorozpočtových zdrojov, vďaka čomu vie dnes vedenie samosprávy zvyšovať hodnotu majetku mesta. Vlastné zdroje vraj mesto využíva na teplé miesta pre rodinných príslušníkov a blízkych ľudí, ktorým dáva aj nemalé tisícové odmeny. 

„Naše mesto nikdy nikto tak výrazne nezadlžil. Nevieme hospodáriť s vlastnými zdrojmi, čo znamená, že na investície si musí mesto len požičiavať. Moje tvrdenia potvrdzuje aj nezávislý ekonomický inštitút INEKO, v ktorého hodnotení sa Prievidza umiestňuje na posledných miestach,” uviedol poslanec.

Rozšafnosť vedenia

V nedávnej minulosti mesto zvýšilo daň z nehnuteľnosti, parkovné a za komunálny odpad platia Prievidžania najviac spomedzi ostatných obyvateľov slovenských miest a obcí, a to 73 eur na osobu. Budú obyvatelia svedkami ďalších nepopulárnych finančných opatrení?

Poslanec Gigac nepredpokladá, že pri rozšafnosti vedenia mesta, ktoré si v krízovej dobe nechalo urobiť novú vizuálnu identitu za vyše 20-tisíc eur alebo nové kancelárie za 30-tisíc eur, príde zmena a začnú šetriť sami na sebe. Naopak, očakáva, že ich „maniere“ budú ešte väčšie, a to na úkor peňaženiek obyvateľov a kvality služieb zabezpečovaných mestom.

Nakoľko je teda prievidzská samospráva dostatočne transparentná a zodpovedná vo svojom finančnom hospodárení? Podľa poslanca plní vedenie mesta len nutné a zákonom predpísané normy. 

„Veľa finančných prostriedkov a príjmov mesto takto skryje nielen cez odmeny konkrétnym ľuďom, ale aj prostredníctvom svojich mestských spoločností. Plnenie rozpočtu mesta nie je možné detailne sledovať. Informácie, ktoré dostávame prostredníctvom rozpočtových opatrení primátorky, zmien rozpočtu alebo záverečného účtu, sú veľmi nekonkrétne,” doplnil Gigac.

Mesto argumentuje

Mesto Prievidza sa však proti tvrdeniam opozičného poslanca bráni. Podľa hovorkyne radnice Zuzany Krajčiovej sa podobne ako iné samosprávy snažia využívať mimorozpočtové zdroje, aby vzhľadom na pretrvávajúcu komplikovanú situáciu samospráv na celom Slovensku spojenú s neustálym poklesom prídelu podielových daní od štátu, mohli zrealizovať čo najviac investičných projektov.

Zrealizovali tiež viaceré racionalizačné opatrenia na šetrenie nákladov mesta, ako napríklad výmenu verejného osvetlenia za úsporné LED hlavice či optimalizáciu pracovných miest pracovníkov Mestského úradu, v pláne majú aj zavedenie nových nástrojov na efektívnejší výber miestnych daní od dlhodobých neplatičov. Radnica v tomto volebnom období neuzavrela ani žiadny nový úver, aby nedošlo k zvýšeniu dlhu.

Historicky najnižší dlh?

Celková úverová zadlženosť mesta Prievidza je momentálne na úrovni 24,62 percenta. „Ide o historicky najnižší percentuálny dlh za posledných viac ako 15 rokov. Navyše môžeme uviesť, že momentálne máme najnižšiu zadlženosť za posledných 5 rokov aj v nominálnej hodnote,” uviedla pre redakciu Krajčiová.

Výška dlhu mesta sa určuje podľa zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne § 17 ods. 6 písm. a). Tento zákonom stanovený spôsob posudzovania dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania vyjadruje dlh v percentách. 

„Výpočet je v kontexte bežných príjmov, nakoľko tieto sú hlavným možným zdrojom pri splácaní návratných zdrojov financovania. Zároveň tým stúpa kredibilita a spoľahlivosť mesta voči finančným inštitúciám, ktoré posudzujú schopnosť splácania možných úverov na jeho ďalší rozvoj,” doplnila hovorkyňa.

Vysoké odmeny ako motivácia

Radnica mala v rokoch 2015 až 2022 prideliť odmeny vo výške vyše 450-tisíc eur dvanástim vybraným vedúcim zamestnancom v štruktúrach mesta.

„Z tých 450-tisíc eur dostal takmer 190-tisíc eur len jeden jediný človek. Rovnako primátorka mesta, ako štatutárna zástupkyňa, vyplatila aj zlaté padáky vybraným zamestnancom vo výške 17-tisíc eur a 15-tisíc eur,“ opísal ešte začiatkom roka Gigac. O prípade sme vás informovali tu.

Mesto už v minulosti uviedlo, že riadiaci pracovníci v kľúčových odvetviach rozvoja samosprávy dostali odmeny za svoje mimoriadne pracovné prínosy. Ich práca vraj viedla k realizácii niekoľkomiliónových investícií v Prievidzi a k získaniu významných mimorozpočtových zdrojov, ktoré boli využité na ďalší rozvoj.

„Poskytovanie odmien, či už vo forme tzv. trinásteho platu alebo za mimoriadne výsledky, je bežné aj v súkromnom sektore, kde firma na rozdiel od mesta navyše môže šikovných zamestnancov oceniť už výškou samotného platu, čo je v štátnom sektore limitované platovým zaradením,“ doplnila hovorkyňa. 

Branislav Gigac však v súvislosti s vysokými odmenami pre zamestnancov úradu plánoval podať na mesto žalobu. O pomoc pri jej spisovaní požiadal aj viaceré mimovládne organizácie.

„Žiaľ, poviem to otvorene, mnohé o transparentnosti len rozprávajú, ale ak majú pomôcť s konkrétnym prípadom, tak ani nezareagujú. Táto kauza je pre mňa stále na stole a vzhľadom na klamstvá vedenia mesta budem o ďalších krokoch informovať obyvateľov Prievidze už čoskoro,“ dodal poslanec.