Grafické zobrazenie obsahu lákalo „bežných“ používateľov a internet začal prenikať mimo vedeckých laboratórií a vojenských základní. Prvá webová stránka sa objavila v CERN-e, rodisku samotného prehliadača. V roku 1992 ich už existovalo dvadsaťšesť.
Železná opona, zhodou historických náhod, sa otvorila približne v čase vzniku prvého prehliadača. Tento fenomén sa začal šíriť aj v krajinách bývalého socialistického bloku. Československo sa pripojilo v poslednom roku svojej existencie, 13. februára 1992. Na Slovensku sa hneď po Bratislave k internetu dostalo aj mesto, ktoré sa v súčasnosti zapísalo do histórie ako rodisko prezidenta. V Banskej Bystrici vznikla v roku 1994 aj prvá slovenská internetová stránka a v roku 1996 prvá internetová kaviareň.
Hviezdou prehliadačov prvej polovice deväťdesiatych rokov bol NCSA Mosaic. Ten už zobrazoval obrázky a dokázal pracovať s formulármi.
V druhej polovici desaťročia prevzal štafetu Netscape Navigator. Jedným z jeho prvých vylepšení bolo postupné zobrazovanie obsahu stránky už počas sťahovania. V časoch pomalých pripojení cez modem a telefónu linku to bola nezanedbateľná výhoda.
Microsoft prišiel s Internet Explorerom v auguste 1995. Začala sa prvá „vojna prehliadačov“.
Brendan Eich
Netscape Navigator priniesol aj „cookie“, čo je dnes funkcia používaná aj na sledovanie používateľov a zásah do ich súkromia. Najvýznamnejšou inováciou však bol JavaScript, programovací jazyk bežiaci v prostredí prehliadača a prinášajúci zobrazovaným stránkam prakticky nekonečné možnosti. Jeho autorom bol Brendan Eich.
Tesne pred prelomom storočí kúpil firmu Netscape Communication, vlastníka prehliadača, poskytovateľ internetových služieb AOL. Zdrojový kód prehliadača bol zverejnený a niektorí zamestnanci firmy založili komunitu Mozilla. Formálne ich zastrešovala neziskovka Mozilla Foundation, pričom komerčné aktivity sa vykonávali prostredníctvom Mozilla Corporation. Ich hlavným produktom sa stal prehliadač Firefox.
V roku 2005 sa technickým riaditeľom (CTO) Mozilla Corporation stal Brendan Eich. Po deviatich rokoch bol menovaný do pozície výkonného šéfa (CEO).
Urobil však jednu „chybu“. V rokoch 2008 až 2010 podporil aktivity smerujúce proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Išlo o dary ľuďom a organizáciám, ktoré sa snažili zorganizovať ústavné referendum v tejto otázke.
Jeho „riaditeľovanie“ tak trvalo presne jedenásť dní. Po tlaku aktivistov, online kampaniach a aj hrozbe rezignácie členov správnej rady odstúpil z pozície a opustil firmu.
Brave
Brendan Eich založil firmu Brave Software. Jej základným produktom sa stal prehliadač zameraný na súkromie používateľov.
Vychádza z prehliadača Chromium, čo je verzia Google Chrome s otvoreným zdrojovým kódom. To mu zabezpečuje vysokú mieru kompatibility; z rovnakého zdroja pochádza aj Microsoft Edge a prehliadače Samsung či Opera.
Brave pridáva integrovaný blokovač reklamy a opatrenia slúžiace na obmedzenie sledovania používateľov. To potvrdzujú aj nezávislé analýzy.
Táto funkcionalita nevyžaduje žiadne rozšírenia, ako napríklad blokovanie reklám v Google Chrome. Funguje teda aj vo verzii prehliadača pre mobilné zariadenia, kde ostatné prehliadače rozšírenia nepodporujú.
Prehliadač aktívne bojuje proti takzvanému „fingerprintingu“, teda snahe stránky o identifikáciu používateľa na základe jedinečných vlastností prostredia jeho prehliadača. Aj tu nezávislí odborníci tvrdia, že je v tom najlepší.
Hoci prehliadač blokuje reklamu, umožňuje "konzumentom" nechať si ju zobrazovať. A dostať za to zaplatené. Platba prebieha v kryptomene BAT (Basic Attention Token), ktorú je možné si ponechať alebo venovať priamo tvorcom obsahu.
Brave dokáže využívať anonymizovanú sieť Tor veľmi jednoduchým spôsobom, stačí otvoriť okno v príslušnom móde. Je podporovaný protokol IPFS (InterPlanetary File System) umožňujúci decentralizované zdieľanie súborov. Doménové mená prekladané cez blockchain sú cestou, ako zabrániť forme štátnej cenzúry, ktorá sa, bohužiaľ, použila aj u nás.
Prehliadač v sebe obsahuje aj nástroj na videokonferencie „Brave Talk“, vlastnú vyhľadávaciu službu „Brave Search“, peňaženku na kryptomeny „Brave Wallet“, pripojenie cez VPN (platené) a dokonca aj „Brave Leo“, umelú inteligenciu schopnú zodpovedať na otázky.
Všetko zlé je na niečo dobré. Ak by nebolo aktivistov bojujúcich proti slobodnému vyjadreniu názoru Brendana Eicha, nemali by sme ani prehliadač, ktorý naozaj rešpektuje naše súkromie.
