Záverečný účet Bratislavy nie je veľmi lichotivý. Mesto ho napriek tomu skresľuje

IMG_20240627_090751 Pred vstupom na mestské zastupiteľstvo prebiehala prísna kontrola. Foto: Ján Vida

BRATISLAVA – Pred začiatkom mestského zastupiteľstva Bratislavy možno mnohých prekvapili prísnejšie bezpečnostné opatrenia. Poslancov čakalo viacero bodov programu, jedným z nich bolo schvaľovanie záverečného účtu za predchádzajúci rok, ktorý nie je veľmi lichotivý.

V priľahlých priestoroch sa nachádzal väčší počet mestských policajtov ako zvyčajne. Prítomní návštevníci museli prejsť podrobnou kontrolou tašiek aj detektorom kovov. Taktiež poslanci mestského zastupiteľstva boli povinní pred vchodom do rokovacej miestnosti predložiť preukaz.

Živá diskusia o záverečnom účte za rok 2023 nebola žiadnym prekvapením, skôr sa predpokladalo, že prezentovaný návrh sa nebude páčiť všetkým prítomným poslancom. Magistrát predložil výsledok hospodárenia s prebytkom 29,5 milióna eur, ktorý bol napokon schválený.

Možno si niekto povie výborne, aký vynikajúci ekonomický rok. V prípade hlavného mesta však ide čiastočne o zavádzajúci údaj.

Ak zoberieme rozdiel medzi príjmami a výdavkami bežného a kapitálového rozpočtu, tak výsledkom bol deficit 33 miliónov eur. Aby to lepšie vyzeralo, tak vyše 49 miliónový schodok kapitálového rozpočtu bol vykrytý finančnými operáciami, čiže úvermi v sume 62,6 miliónov eur.

„Podľa zákona sa hospodárenie počíta tak, pre tých čo nevedia, že bežné príjmy plus kapitálové príjmy mínus bežné výdavky a kapitálové výdavky. Poprosil by som, keby tu takéto veci zazneli, lebo tí poslanci, ktorí to nečítajú alebo tomu nerozumejú, hlasujú podľa toho, akú im niekto pošle smsku alebo správu. Potom sú celí nadšení, že hospodárime s 29 miliónovým prebytkom,“ upresnil poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy Ján Hrčka.

Netreba zabúdať ani na dlhovú zaťaženosť mesta, ktorá bola vyčíslená v sume vyše 186 miliónov eur, čo znamená úroveň 47,45 percenta k bežným príjmom roku 2022.

Mestské zastupiteľstvo schválilo ďalšiu úpravu tohtoročného rozpočtu na strane príjmov a výdavkov. Schválené zvýšené refundované výdavky z grantu pôjdu aj na obnovu parku nachádzajúceho sa v Dúbravke s názvom Motýlia lúka, v sume 87 130 eur.

Široká debata sa týkala navýšenia bežných výdavkov o milión eur pre Komunálny podnik Bratislavy, čo zahŕňa aj mzdové náklady pre nových zamestnancov. Potrebné financie na nákup potrebnej techniky boli zahrnuté v kapitálových výdavkoch rozpočtu, schváleného koncom minulého roka.

„Od tohto mesiaca Komunálny podnik presne tak, ako sme to mali naplánované, keď sme ho zakladali, pokrýva kompletne celé Staré Mesto,“ informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo. Súvisiace práce sa robia nielen na majetku v správe magistrátu, ale aj v mestskej časti Staré Mesto.

Výhľady do budúcnosti sú také, že KPB by mal nahradiť postupne aj v ďalších častiach Bratislavy súkromného dodávateľa A.I.I. Technické služby. S tým súvisí aj ďalšie zázemie v Mlynskej doline, ktoré bude zahŕňať do svojej činnosti. Až nasledujúce analýzy ukážu, čo je výhodnejšie pre Bratislavu, či využívať vlastné kapacity na zabezpečenie údržby alebo služby dodávateľov.


Ďalšie články
Jurčák z NBS: Vlády Smeru pristupovali k rezortu financií zodpovednejšie ako tá Matovičova

Jurčák z NBS: Vlády Smeru pristupovali k rezortu financií zodpovednejšie ako tá Matovičova

Člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Dušan Jurčák pôsobí vo finančnom a bankovom sektore tridsať rokov. Zažil búrlivé deväťdesiate mečiarovské roky, premiérovanie pravicového Mikuláša Dzurindu, ľavicovú vládu Roberta Fica a tiež nástup kabinetu Igora Matoviča.  Výberovým konaním vtedajšieho Úradu pre štátnu službu bol Jurčák v roku...