Poľský prezident udelil vysoké štátne vyznamenanie Františkovi Mikloškovi

Poľský prezident ukazuje, že naši severní susedia rozumejú našim dejinám a stoja o zblíženie a spoluprácu medzi Slovákmi a Poliakmi. Poľský veľvyslanec Krzysztof Strzałka udelil vysoké štátne vyznamenania spolu až siedmim významným postavám slovenskej kultúry a verejného života.

miklosko_ocenenie_MZ5 Foto: Matúš Zajac

Poľsko si v pondelok pripomenulo 230. výročie takzvanej Ústavy z 3. mája, pre Poliakov ide o významný štátny sviatok, Poľsko ako druhý štát na svete (po USA) a prvý v Európe, teda ešte pred revolučným Francúzskom, prijalo modernú ústavu. Táto ústava nemala dlhé trvanie, bol to vlastne taký odkaz Prvej Rzeczpospolitej pre dejiny, memento Prvej Poľskej republiky, epitaf na jej konci. Poľská šľachtická republika bola v svojej dobe najväčším európskym štátom, išla proti trendom doby (vtedy absolutizmu) a bola spoločným štátom Poliakov a Litovcov, a tiež Ukrajincov a ďalších národov medzi Baltským a Čiernym morom. Poľsko málokedy vnímame ako východoeurópsku veľmoc tohto rangu, ako historického rivala Moskvy, aj keď jeho dejiny o tom svedčia.

V roku 1793 a 1795 prišlo ďalšie delenie Poľska, preto má táto ústava skôr symbolický význam.

Ale jednu vec Poliakom uprieť nemožno – jeho identita je postavená na idei, na republikanizme, presnejšie ústavnom republikanizme. A bez jakobínskych excesov a tyranie, ako sme to videli vo Francúzsku. Poľský republikanizmus má latinské a rímske korene, aj identitu. Aj preto má tento sviatok pre súčasné Poľsko osobitý význam.

Pri príležitosti tohto sviatku sa udeľujú vysoké štátne vyznamenania, tento rok bolo jedno z nich udelené aj Františkovi Mikloškovi, poľský prezident Andrzej Duda mu udelil Veliteľský kríž za zásluhy, po poľsky: Krzyz komandorski orderu zaslugi Rzeczypospolitej Polskiej. Ocenenie odovzdal Františkovi Mikloškovi veľvyslanec pán Krzysztof Strzałka.

Odovzdávanie štátneho vyznamenania sa odohralo v komornej atmosfére, vzhľadom na obmedzenia doby, ale o to srdečnejšom duchu.

Mikloško je zaujímavým spôsobom spätý s Poľskom a poľskou kultúrou. V roku 1975 tu strávil semester, v Banachovom centre. Išlo o matematický inštitút, kde navštevoval prednášky z numerickej matematiky, kde boli prednášajúci z celej Európy. Mikloško tu však prvýkrát zacítil vôňu slobody, ako povedal pri preberaní ceny.

Nebol sám. V 70. rokoch navštívil Poľsko aj Ján Čarnogurský, vycestoval, aby sa dozvedel viac o Výbore na obranu robotníkov (KOR), čo bol istý predvoj pred Solidaritou. Poľsko potom výrazne formovalo dejiny slovenského disentu. Mimoriadnu rolu zohral pápež Ján Pavol II., ktorý bol v úzkom kontakte so Slovákmi vďaka Wande Poltawskej, ktorá za ním cez Bratislavu pravidelne cestovala do Ríma. Mimochodom, na jeseň tohto roku sa dožije pani Poltawská 100 rokov. Kontakt mala najmä so Silvestrom Krčmérym, do blízkosti ktorého patril aj Mikloško, ale na Poľsko sa orientoval aj Ján Langoš, ktorý preložil Józefa Tischnera. K Poľsku mal blízko tajný biskup Korec, skupina nadšencov, ktorí cez kopce pašovali literatúru, ale aj mnohí ďalší. Poľská kultúra mala vtedy u nás ďaleko silnejšie meno, viac sa čítala a vnímala.

Poľsko však menilo najmä svojím príkladom. Plné námestia počas pútí poľského pápeža po celej krajine dokazovali, že nie komunisti, ale katolíci sú v komunistickom Poľsku vo väčšine, a niečo z toho chceli k nám na Slovensko preniesť aj naši disidenti. Pre katolíkov to platilo násobne viac. Podarilo sa to.

Mikloško nie je sám, kto pri príležitosti sviatku Ústavy z 3. mája dostal na Slovensku ocenenie. Poľský prezident Andrzej Duda udelil štátne vyznamenanie aj Jurajovi Kubánkovi, ktorý spojil svoj život so SĽUK-om, katolíckemu kňazovi a bývalému politickému väzňovi Tomášovi Koncovi, ktorý spolu s Branislavom Borovským a Alojzom Gabajom patrili medzi hlavných aktérov pašovania samizdatu cez hranicu, a tiež dvom mimoriadnym mužom in memoriam – veľkej opore slovenskej tajnej cirkvi Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Javorskému, ktorý tiež patril medzi hlavných aktérov prenášania zakázanej literatúry počas komunizmu cez poľskú hranicu. Krčméryho druh v podzemí a disente, Vladimír Jukl, dostal poľské štátne vyznamenanie ešte počas života.

To, čo sa darí menej, je pestovať a upevňovať vzťahy medzi Poliakmi a Slovákmi dnes. Z našej strany je o Poľsko mizerne malý záujem, je to nielen hanba, ale aj škoda pre nás samotných. Veď Poľsko je nám najbližšia veľká kultúra.

Chvalabohu, ako ukazuje aj ocenenie Františka Mikloška, o túto spoluprácu má záujem Poľsko. Zdá sa, že na rade by sme mali byť my.