Poľsko si v pondelok pripomenulo 230. výročie takzvanej Ústavy z 3. mája, pre Poliakov ide o významný štátny sviatok, Poľsko ako druhý štát na svete (po USA) a prvý v Európe, teda ešte pred revolučným Francúzskom, prijalo modernú ústavu. Táto ústava nemala dlhé trvanie, bol to vlastne taký odkaz Prvej Rzeczpospolitej pre dejiny, memento Prvej Poľskej republiky, epitaf na jej konci. Poľská šľachtická republika bola v svojej dobe najväčším európskym štátom, išla proti trendom doby (vtedy absolutizmu) a bola spoločným štátom Poliakov a Litovcov, a tiež Ukrajincov a ďalších národov medzi Baltským a Čiernym morom. Poľsko málokedy vnímame ako východoeurópsku veľmoc tohto rangu, ako historického rivala Moskvy, aj keď jeho dejiny o tom svedčia.
V roku 1793 a 1795 prišlo ďalšie delenie Poľska, preto má táto ústava skôr symbolický význam.
Ale jednu vec Poliakom uprieť nemožno – jeho identita je postavená na idei, na republikanizme, presnejšie ústavnom republikanizme. A bez jakobínskych excesov a tyranie, ako sme to videli vo Francúzsku. Poľský republikanizmus má latinské a rímske korene, aj identitu. Aj preto má tento sviatok pre súčasné Poľsko osobitý význam.
Pri príležitosti tohto sviatku sa udeľujú vysoké štátne vyznamenania, tento rok bolo jedno z nich udelené aj Františkovi Mikloškovi, poľský prezident Andrzej Duda mu udelil Veliteľský kríž za zásluhy, po poľsky: Krzyz komandorski orderu zaslugi Rzeczypospolitej Polskiej. Ocenenie odovzdal Františkovi Mikloškovi veľvyslanec pán Krzysztof Strzałka.
