Demokrati na základe série prieskumov významných denníkov vyhodnotili politiku potratov za ťahúňa svojej kampane. Preto im do značnej miery pomohol rozsudok z 27. júna, ktorým Najvyšší súd rozhodnutím v pomere 6 : 3 nariadil štátu Idaho zabezpečiť prístup k potratu pre matky v ohrození života. Ostatné časti podnetu odročilo deväť sudcov na neurčito.
Idaho totiž po zrušení ústavného precedensu Roe vs. Wade – ktorý garantoval prístup k potratom navzdory rozhodnutiam štátov – schválil 25. augusta 2022 zákon, podľa ktorého je potrat nelegálny od počatia, a lekárovi vykonávajúcemu tento zákrok hrozí až päť rokov väzenia.
Nové rozhodnutie federálneho súdu nepriamo nadväzuje na rozhodnutie spred dvoch týždňov, keď súd jednomyseľne odmietol návrh zákazu látky mifepristón, ktorá sa používa pri chemických potratoch.
To sú dva body pre Demokratickú stranu.
Druhá strana súboja
SCOTUS (polooficiálna skratka pre Supreme Court Of The United States) však dopomohol k upevneniu pozície aj republikánom. Z rozsudku z 28. júna, ktorý spochybnil trestné stíhania demonštrantov zo 6. januára 2021, totiž vyplýva aj hrozba pre obžalobu Donalda Trumpa v jednom z najsilnejšie postavených prípadov – zasahovania do volieb.
Federálni žalobcovia totiž podľa SCOTUS-u prekročili svoje právomoci, keď obvinili 1 400 ľudí, ktorí vtrhli do Kapitolu, aby údajne prerušili zloženie sľubu Joea Bidena. Len 50 z nich sa malo dopustiť „ničenia vládnych dokumentov“ a „obštrukcie výkonu právomoci úradov“, čo z hľadiska právnej teórie nie je trestný čin, ale priestupok.
Z týchto 50 ľudí je momentálne 27 vo väzení.
Prokurátori totiž pri vypracovaní obžaloby použili zákon proti manipulácii s dôkazmi pri vyšetrovaniach (ako súčasť protimafiánskych zákonov) ako podklad pre obvinenie z výtržníctva.
Na podobnom základe je postavený aj dvojprípad proti republikánskemu de facto nominantovi. Špeciálny prokurátor Jack Smith totiž figuruje ako žalobca hneď v dvoch prípadoch.
V prvom obvinil Trumpa zo „zasahovania do výsledku volieb v roku 2020“, keď údajne ovplyvňoval úradníkov počítajúcich hlasy voliteľov, druhá žaloba sa týka vynesenia utajovaných dokumentov z Bieleho domu a ich skladovania v Trumpovej rezidencii Mar-a-Lago na Floride.
To, že Trump mal ako prezident právo dokumenty odtajniť pred ich vynesením, nezmenšuje rozsah obvinenia, podľa Smitha však exprezident plánoval s týmito dokumentmi obchodovať, čo zatiaľ nedokázal.
Federálna sudkyňa okruhu Južná Florida Aileen Cannonová prípad 7. mája odročila na neurčito s odvolaním sa na „závažné otázky týkajúce sa utajovaných dôkazov“, ktoré bude potrebné vyriešiť predtým, ako sa federálny trestný prípad dostane pred porotu.
Snaha o zmierenie pred Najvyšším súdom
Polarizácia americkej spoločnosti prebieha už dlho, a má niekoľko zlomových momentov. Najvýraznejším je znovuzvolenie Baracka Obamu v roku 2012, ktorého kampaň postavili na koncepte „rasovej spravodlivosti“ – to viedlo k animozitám typu Black Lives Matter, či neskôr k podpaľovaniu celých mestských štvrtí, v rámci protestov po smrti Georga Floyda. Najvypuklejšie násilnosti sa odohrali v Portlande, vo viac ako polmiliónovom meste na severozápade amerického štátu Oregon.
Prejavy tejto polarizácie prebiehajúcej ako proces sa ukazujú prakticky všade, či už snahou o prekresľovanie vnútorných hraníc (Greater Idaho), rozštiepením rodín na základe voličských preferencií, alebo tým, že sa prakticky všetky médiá v USA pridali na niektorú (zväčša jednu) stranu.
Práve preto je nezvykom, ako v posledných dňoch koná federálny Najvyšší súd.