Alexander Wendt

Intelektuáli sa, prirodzene, považujú za solitérov. Rozdiely nachádzajú oveľa ľahšie ako podobnosti. Isté podobnosti však existujú, a nie všetky sa dajú vysvetliť konformitou, ktorú možno pozorovať najmä v mediálnom a akademickom svete.

Patrick Bahners, publicista renomovaných nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), nedávno uverejnil komentár na sieti X, v ktorom príkladne badať osobnostnú črtu, ktorá je bežnejšia medzi určitým typom západných intelektuálov než vo zvyšku spoločnosti. V každom prípade sa rozvíja v ich kruhoch, zatiaľ čo môže existovať aj u iných, ktorí nemajú prístup k prostriedkom tvorby verejnej mienky, títo však na verejnosti mlčia.

Pán Bahners sa vyjadril k požiadavkám, ktoré zaznievajú na univerzitách od Kalifornie po Berlín, dekolonizovať Blízky východ „from the River to the Sea“, bombardovať Tel Aviv a nájsť „konečné riešenie“ problému Izraela vo všeobecnosti. Z úst rozrušených občianskych detí to znie takto: „Existuje len jedno riešenie/intifáda, revolúcia."

Potlesk za násilie, ale s odstupom, prosím

Vždy jemnocitný redaktor FAZ teraz ponúkol interpretáciu týchto sloganov, alebo skôr návrh, píše Bahners: „Nemusí to nevyhnutne znamenať 'vyhladenie' Izraela. Spočiatku to znamená len to, že na mieste štátu Izrael by mala vzniknúť takzvaná slobodná Palestína. 'Vyhladenie' sugeruje násilné, dokonca genocídne prostriedky.“