TRENČÍN – Príprava na rozsiahlu rekonštrukciu cestného mosta v Trenčíne sa ocitla v slepej uličke po tom, čo Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín zrušil územné rozhodnutie mesta. Zistil totiž, že mestský stavebný úrad urobil závažné chyby v procese vydávania tohto rozhodnutia.
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Trenčíne vedený riaditeľom Milošom Mičegom odhalil niekoľko pochybení. „V konaní neboli zabezpečené niektoré záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú zákonným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Bez nich by nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané,“ uviedol Mičega.
Okrem toho došlo aj k porušeniu práv účastníka konania, ktorý sa proti rozhodnutiu odvolal. Stavebný úrad ale o jeho námietkach náležite nerozhodol. Podľa Mičegu dokonca úrad vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že námietky ani neboli uplatnené. Ďalej tiež zistili, že územné rozhodnutie neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti.
Starý cestný most v Trenčíne, ktorý je už takmer 70 rokov priam ikonickou súčasťou mesta, pomaly dosluhuje a chyby stavebného úradu majú priamy dopad na časový harmonogram celého projektu. Územné rozhodnutie je totiž základným krokom pre vydanie stavebných povolení. Jeho opätovné prerokovanie posúva projekt o ďalšie mesiace, v tomto prípade o tri až päť mesiacov.
„Pracovníčky stavebného úradu boli napomenuté a poučené, aby sa vyvarovali takýchto pochybení. Aj keď je pravdou, že pri množstve agendy, ktorú riešia, sa chyby stanú,” uviedla pre redakciu hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Slovenská správa ciest aktuálne rieši dokumentáciu pre územné rozhodnutie, následne začnú s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie. O konkrétnych termínoch je v tejto fáze predčasné hovoriť. Faktom však je, že začiatok realizácie prác je naplánovaný až po roku 2026, a to z dôvodu, že Trenčín bude vtedy hostiteľom európskeho hlavného mesta kultúry.
„Predpokladaná doba výstavby je 36 mesiacov od podpísania zmluvy o dielo s víťazom verejnej súťaže a budúcim zhotoviteľom stavebných prác. Finálna cena vzíde z verejného obstarávania,” ozrejmila Jana Lukáčová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC), ktorá most vlastní.
Rekonštrukcia je však v neposlednom rade tiež výrazne podmienená sprejazdnením panelovej cesty v úseku Chocholná – Mníchova Lehota, no aj tá má pre havarijný stav tamojších mostov značné zdržanie. Do akej miery je ale súčasný stav starého mosta pre verejnosť a účastníkov cestnej premávky ohrozujúci?
Autorizovaný stavebný inžinier Róbert Hartmann ešte v minulom roku pre redakciu Trenčianskeho Štandardu uviedol, že k náhlej strate pevnosti mosta by nemalo dôjsť. „Ide o monolitický most. K náhlej strate pevnosti dochádza zväčša len u predpätých mostov. Pri monolitických mostoch dochádza k postupným poruchám, ktoré signalizujú, že niečo nie je v poriadku. V Trenčíne k tomu zatiaľ nedošlo,” vysvetlil odborník.
Nielen obyvatelia Trenčína, ale aj mnohí návštevníci často upozorňujú na praskliny, ktoré sa na moste nachádzajú. Tie však podľa Hartmanna nie sú prasklinami, ale dilatačnými špárami vloženého tzv. Langerovho trámu – t. j. časti mosta, ktorá je voľne ‚položená’ bez pilierov medzi ďalšie časti objektu s piliermi.
Predĺženiu životnosti pomohla aj výmena asfaltov na ceste a chodníkoch, ktorú vykonali v ostatných rokoch. Asfalt by mal totiž zabrániť prenikaniu vody do konštrukcie mostovky.
Posledná hlavná prehliadka trenčianskeho mosta sa uskutočnila v roku 2022, od roku 2012 je klasifikovaný v 6. zo 7 stupňov stavebno-technického stavu, [čím vyšší stupeň tým horší stav, pozn. red]. Avšak nielen z domácich, ale aj zahraničných skúseností vieme, že v niektorých prípadoch sa mosty podarilo uzavrieť na poslednú chvíľu.
Objekty mimoúrovňovej dopravy v katastrofálnom stave spôsobili problémy na Spiši, Orave, v Hlohovci či v Seredi, na Slovensku však máme viacero ďalších tikajúcich bômb. Zaujímalo nás, či aktuálne nie je jednou z nich aj cestný most v Trenčíne. Napriek opakovaným výzvam sme však do uzávierky odpoveď zo strany SSC nedostali.
