"Vyrazil som 8. mája z Bratislavy, prešiel som cez Viedeň až dole ku Villachu, čo mi zabralo približne päť až šesť dní, no potom zasiahli Európu dažde," začína svoje rozprávanie Filip, ktorý sa práve ukrýva pred hustým dažďom, nie už však tým májovým, vo svojom malom stane pri talianskej Florencii. Má už za sebou chorvátsku Rijeku, talianske Benátky, Veronu a najnovšie aj okruh okolo masívu Sella v Dolomitoch.
"Keďže som videl predpoveď, do talianskeho Rimini som sa presunul vlakom," spomína na začiatok svojho dobrodružstva Filip, ktorý prešiel východné pobrežie Talianska, až dorazil do Národného parku Gargano, odkiaľ sa otočil späť na sever.
"Cesta po východnom pobreží smerom na juh nebola až taká záživná, keďže som cestoval po rýchlotrase. Smerom na sever som však zmenil taktiku a vybral som sa cez malé dedinky, čo bol oveľa lepší zážitok. Bolo to však náročnejšie pre stúpania v pahorkoch," vysvetľuje Filip.
Po tom, ako vystúpal späť na sever Talianska, nešiel smerom na západ, ale do Chorvátska. V Rijeke mal totiž dohodnuté stretnutie s kamarátmi, s ktorými strávil trojdňovú dovolenku. Potom však zamieril späť do Talianska. Prešiel cez Slovinsko a taliansko-rakúske hranice, kde šiel známou talianskou cyklotrasou Dravská.
Najviac si však Filip užil okruh okolo masívu Sella v Dolomitoch. "To bol zatiaľ najlepší zážitok z mojej cesty. Vrcholom jazdy cez štyri priesmyky v Sellaronde bol sedemkilometrový úsek z dediny Calfosch do priesmyku Gardena. Je to úžasný zážitok. Skvelé výhľady na hory a v zákrutách serpentín sa otvárajú ďalšie výhľady pri pohľade dolu do údolia. Bolo to naozaj úchvatné," opisuje Filip svoj zážitok z Dolomitov.
Podľa jeho slov ide o úsek, ktorý musí každý prejsť aspoň raz za život. Pre tých, ktorí to fyzicky nezvládajú, radí požičať si elektrobicykel. "Počas jazdy ma na elektrických bicykloch obiehali dôchodcovia," ilustruje Filip, že takáto cesta vie byť dostupná naozaj každému. "Mali však nevýhodu, lebo išli rýchlejšie a mali teda menej času kochať sa výhľadom," poznamenal žartovne dobrodruh.
Filip študoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Ako mladý talent sa zamestnal na investičnom oddelení v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, kde pracoval dva roky ako analytik. Teraz je však jeho budúcnosť otvorená. Ako sám hovorí, zatiaľ nevie, čo bude robiť ďalej po skončení leta.
Na bicykli plánuje stráviť ešte ďalšie týždne. Pravdepodobne sa na Slovensko vráti až v septembri alebo októbri. Ako sám tvrdí, spoznávanie nových miest a úchvatných výhľadov bolo presne to, prečo sa podujal na toto dobrodružstvo. Trasy si pozerá cez aplikáciu Mapy.cz.
Ticho mu neprekáža, práve naopak, pomáha mu utriediť si myšlienky a pouvažovať o tom, ako v živote ďalej. Napriek tomu je tu predsa niekto, koho spoločnosť oceňuje.
Spoločnosť mu robí Lola
"Najskôr som uvažoval, že ju budem voziť v košíku, ale nakoniec najlepšie fungovalo mať ju v batohu na chrbte," opisuje Filip počiatok jeho nápadu s improvizovaným nosičom pre sučku.
Lola je "veselá kopa", čo je aj dôvod, pre ktorý si ju Filip doslova pribalil na svoju výpravu.
"Vždy, keď máme prestávku, Lola sa veľmi teší, skáče a behá. Nabíja ma energiou a vypĺňa tiché chvíle samoty. Cestuje sa mi s ňou úplne mega, pretože mi robí skvelú spoločnosť a počas cesty je veľmi pokojná," vysvetľuje Filip.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Napriek tomu, že väčšinu cesty trávi mladý Slovák len v tichej spoločnosti Loly, z času na čas sa objaví niekto, kto pretrhne šnúru samoty.
"V jedno ráno som vstal ako zvyčajne o ôsmej a snažil som sa nájsť miesto, kde by som si dal raňajky. Namiesto toho som našiel skupinku starších Talianov, ktorí práve prechádzali na bicykloch a tak som sa pripojil k nim. Keďže fúkal silný protivietor, v ich zákryte som oveľa ľahšie prekonal asi 35 kilometrov v perfektnom čase a nakoniec ma pozvali do baru na 'cornetto'," hovorí Filip.
Prespáva na gauči alebo pod holým nebom
Pre najhoršie scenáre má Filip na bicyklovom nosiči zbalený aj stan. Ubytovanie si však hľadá cez webové portály Couchsurfing a Warmshower. Tie fungujú vďaka sieti sympatizantov dobrodruhov podobných Filipovi, ktorí sa snažia budget svojich ciest znížiť na najnižšiu možnú úroveň.
Hosť nemusí nič platiť. Stačí ak porozpráva o svojich zážitkoch a pri odchode nechá na stole čokoládu s milým odkazom. Na svojich cestách však Filip niekedy nedokáže všetko predvídať a naplánovať. No ani to nie je problém, pretože sa vždy nájdu dobrí ľudia, ochotní pomôcť.
"Raz sme sa v takejto problematickej situácii s Lolou ocitli v meste Cavarzere. Sedeli sme na križovatke, ja som zvažoval, čo ďalej, pretože v okruhu 100 kilometrov malo celý deň pršať," opisuje Filip nepríjemnú situáciu, z ktorej mu pomohli dvaja úžasní ľudia – Elisa a Antonio.
"Boli na večernej prechádzke so svojou dcérou Carolinou a pýtali sa, či niečo nepotrebujem. Po krátkom rozhovore Elisa navrhla, že by sme mohli s Lolou prenocovať u nich. Antonio mal ísť dokonca ráno tým istým smerom ako my, do práce so svojím nákladným autom. Mohol nás teda odviezť. To bola pre nás skvelá správa," dodáva Filip.
"Prenocovali sme teda u nich v záhradnom prístrešku. Na druhý deň ráno nám dali celý balík jedla, od sušienok, orieškov, pochutín, ovocia, tuniaka až po džúsy. Bola to určite najpestrejšia strava, akú sme mali od začiatku našej cesty. Som im za to veľmi vďačný," uzatvára Filip, ktorý sa o svoj zážitok podelil aj na sociálnej sieti Instagram.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
"Osud sa postaral o to, aby sme sa spoznali a dôverovali si, hoci sme sa nikdy predtým nevideli! Šťastnú cestu a nabudúce vás budem čakať s porciou dobrých cestovín," reagovala na jeho príspevok Elisa.
Na bicykli nič podobné predtým neskúšal
Skúsenosti z dlhých cyklovýletov mal Filip len minimálne. "Absolvoval som doteraz väčšinou len turistiku. Na bicykli som bol naposledy pre štyrmi rokmi v Chorvátsku, kde som však pricestoval autobusom," spomína si. "Trvalo to len päť dní, boli sme traja a prakticky sme sa presúvali len od jednej pláže k druhej."
Príprave preto musel tentoraz venovať veľkú pozornosť. Musel si dobre premyslieť, čo je potrebné a zároveň aj nevyhnutné zbaliť na niekoľkomesačnú cestu do limitovaného úložného priestoru – tašky a 40-litrovej brašne na zadnom nosiči. "Okrem toho mám aj vpredu košík, na ráme fľašky a zvlášť uchytený stan a karimatku," vysvetľuje Filip.
"V brašniach mám spacák, štyri tričká, kraťase a bundu proti dažďu. Samozrejme aj spodnú bielizeň," menuje cestovateľ svoju optimalizovanú výbavu. "Z technickej výbavy mám plynový varič s ešusom a lyžičkou. Mám pri sebe tiež základný set náradia na opravu bicykla a nevyhnutné lieky," doplnil.
Bez elektrickej zástrčky vydrží vďaka powerbanke [nabíjacie prenosné zariadenie, pozn. red.] tri až štyri dni.
Čo sa týka finančnej stránky, tak doteraz mal Filip za dva mesiace výdavky približne tisíc eur. Odhaduje, že každý mesiac minie okolo 550 eur, pričom do toho počíta napríklad aj povinné zmluvné poistenie, účet za telefón, či prípadné opravy, ktoré doteraz bolo treba dvakrát.
"Raz sa mi zasekávala reťaz, lebo som ju dobre nemazal a druhýkrát som mal pokazenú prevodovku. To boli však iba drobnosti. Horšie bolo, keď som mal nehodu v Taliansku. Neďaleko Benátok som v jednom meste nabúral do auta a poškriabal mu lak. Musel som mu dať 50 eur. Bola to moja chyba, on zastavil pred priechodom a ja som to nedobrzdil," opisuje ťažké situácie Filip, ktorý však z nehody vyviazol bez zranení a bicykel ostal takisto v poriadku.
"Pred nedávnom sa ma Isabelle, ktorá ma zadarmo ubytovala, pýtala, že čo je moje tajomstvo, ako mať peniaze na také dlhé cestovanie. Ja som jej povedal, že to je jednoduché –peniaze sa dajú mať nemíňaním peňazí," uzavrel túto tému Filip.
Jeho ďalšie kroky povedú do Santagia de Compostella
Ďalšia Filipova zastávka bude Španielsko, kam sa však presunie autobusom. "Plánujem prejsť pešo Camino de Santiago [pútnicky vyhľadávaná Svätojakubská cesta, pozn. red.], pričom plánujem ísť trasou známou ako Portugalská cesta," vysvetľuje Filip, ktorého na cestu motivovali kamaráti, ktorí v tom čase putujú tiež.
"Nebude to prvýkrát, púť do Santiaga som už absolvoval dvakrát, z toho Portugalskú cestu, keď som mal 14 rokov. Je to skvelý zážitok, po ceste človek stretne veľa pútnikov a spoločný cieľ dáva pocítiť fascinujúci pocit súdržnosti," vysvetľuje.
"Moje očakávanie je, že si užijem čas s partiou a pobyt v prírode na nádherných miestach. Zatiaľ však ešte neviem, kde nechať bicykel. Pravdepodobne u nejakého dobrého človeka, azda na niekoho natrafím cez couchsurfing. Potrebuje tiež opraviť zadnú kotúčovú brzdu, preto je možné aj to, že nechám bicykel v servise," dodal.
Po púti do Santiaga chce Filip na bicykli prejsť časť Španielska a otočiť sa smerom späť na Slovensko. Cestou by mal teda prejsť Francúzsko a pravdepodobne Dolomity, tým si však ani sám ešte nie je istý. Ďalej prejde ešte cez Rakúsko. "Teda koniec koncov chcem dôjsť až domov na bicykli," uzavrel Filip.