Štátna poisťovňa sa rúti do dlhu 169 miliónov eur. Dolinková tlačí na ozdravný plán

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v pondelok informoval, že Všeobecná zdravotná poisťovna (VšZP) v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur. 

Zástupcov poisťovne si preto predseda úradu Michal Palkovič zavolal na stretnutie. Diskutovali o šiestich témach – o liekoch, zdravotných pomôckach, ústavnej zdravotnej starostlivosti, všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách. 

Tieto segmenty tvoria gro výdavkov zdravotných poisťovní a zároveň sú aj kľúčovými oblasťami na dosiahnutie relevantných úspor. Palkovič vyzval VšZP, aby predložila plán opatrení, ktorými chce zvrátiť svoj nežiaduci hospodársky vývoj bez toho, aby to negatívne pocítili poistenci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

„Vec je naliehavá, ak sa neprijmú účinné protiopatrenia, môže dôjsť k nenaplneniu očakávaní na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za úrad môžem povedať, že sme pripravení aktívne sa zúčastňovať na riešeniach, ktoré pomôžu celému sektoru,“ povedal Palkovič.

Zdravotnícky rozpočet riešila aj rada

Napriek nepriaznivému stavu verejných financií sa v zdravotníctve na rok 2024 podarilo zabezpečiť o 955 miliónov eur viac oproti rozpočtu v minulom roku. Celkovo tak do tohto rezortu putovalo takmer osem miliárd eur.

V utorok zasadala na ministerstve zdravotníctva Rada pre tvorbu rozpočtu v oblasti zdravotníctva. Zúčastnili sa na nej zástupcovia rezortu financií, všetkých troch zdravotných poisťovní aj vedenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Diskutovali najmä o výdavkoch verejného zdravotného poistenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj o limite výdavkov na zdravotnú starostlivosť na tento rok.

Prítomní sa dohodli, že budú hľadať systémové opatrenia na zlepšenie výhľadu hospodárenia zdravotných poisťovní. Ďalšie stretnutie sa má uskutočniť koncom júla.

Môžu za to výdavky na lieky, tvrdí VšZP

Štátna poisťovňa sa bráni tým, že pod jej dlh sa podpísal najmä rast cien.

„Predikcia nákladov na zdravotnú starostlivosť narástla o vyše 220 miliónov eur vo všetkých segmentoch, pričom je predpoklad, že náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky vzrastú o 78 miliónov eur, náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť o 81 miliónov eur a náklady na ambulantnú zdravotnú starostlivosť vzrastú o 34 miliónov eur,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poisťovňa poslala médiám.

Po liekovej reforme z roku 2022 došlo k dvom hlavným zmenám: zvýšila sa ochota Slovenska platiť za lieky a ministerstvo zdravotníctva môže s farmaceutickými firmami uzavrieť takzvanú MEA dohodu, ktorá umožňuje firme poskytnúť štátu neverejnú zľavu tak, aby sa neprezradila iným štátom.

„Obidva tieto zásahy nám priniesli pre pacientov mnoho doposiaľ chýbajúcich liekov. Na druhej strane ich prítomnosť v systéme je nákladná. Keďže ceny novších liekov exponenciálne stúpajú, možno očakávať aj ďalší nárast nákladov na lieky,“ hovorí pre Štandard Matej Palenčár, zástupca riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).

S takýmto rastom cien neráta náš rozpočet na zdravotníctvo. Keby sme na lieky určili ešte viac peňazí, problém by to len oddialilo na nasledujúce roky.

Riešením je podľa Palenčára starostlivo – na základe odporúčania NIHO, ktoré hodnotí nákladovú efektivitu liekov –, hradiť tie z nich, ktoré sú najúčinnejšie.

„To neznamená, že máme hradiť tie najlacnejšie, ale tie, ktoré majú najlepší pomer prínosov a ceny. Lepšie mať v systéme dva účinné lieky nákladovo efektívne, ako jeden účinný nákladovo neefektívny. Povedať teda mnohým liekom nie. Toto je veľmi nepopulárne a práve teraz čelíme následkom vyhýbania sa tejto zodpovednosti,“ dodáva odborník.

Jednou z možností by bolo aj zastaviť schvaľovanie nových liekov. „Tento krok by bol veľmi nepopulárny a hlavne nespravodlivý. Znamenal by, že nebudú schvaľované aj lepšie lieky, ako sme už v minulosti schválili,“ odmieta radikálny krok Palenčár.

Súkromné poisťovne platia za tú istú hospitalizáciu menej peňazí

VšZP vníma ako problém aj to, že celkovo vynakladá na zdravotnú starostlivosť dlhodobo viac ako 96 percent svojich príjmov, čo je najviac zo všetkých zdravotných poisťovní.

Analýza ministerstva financií totiž zistila, že súkromné poisťovne Union a Dôvera platia nemocniciam za hospitalizácie pacientov menej ako štátna poisťovňa. Prispieva to k horším finančným výsledkom VšZP.

Podľa výročnej správy ÚDZS z tohto roku sú výnimkou viaceré nemocnice na východnom Slovensku, ktorým na jednotku produkcie najviac platí Dôvera.

Ak by všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za také isté výkony rovnako, VšZP by ušetrila 53 miliónov eur ročne a súkromné poisťovne by minuli o 53 miliónov eur viac. 

Že súkromné poisťovne platia menej, nie je podľa analytikov výsledkom efektivity manažérov, ktorí sú schopní dohodnúť si pre svojich poistencov tú istú starostlivosť za menej peňazí. Označili to skôr za dôsledok „zlyhania vyjednávacieho procesu“. To znamená, že riaditeľ nemocnice (politický nominant) podpíše so súkromnou poisťovňou horšiu zmluvu ako so štátnou, hoci vie, že to povedie k zadlžovaniu nemocnice, lebo tá nebude mať z čoho zaplatiť náklady na personál, lieky, krv či zdravotnícky materiál.

Aj Dolinková žiada ozdravný plán

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) rovnako ako Palkovič očakáva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v lehote dní predstaví opatrenia na stabilizáciu jej hospodárenia.

„O aktuálnej hospodárskej situácii vo VšZP som komunikovala s predsedom ÚDZS, ako aj s generálnym riaditeľom VšZP. Po oboznámení sa s návrhmi ozdravných opatrení VšZP budeme informovať o ďalších krokoch vo veci stabilizácie finančnej kondície štátnej zdravotnej poisťovne,“ poznamenala šéfka rezortu zdravotníctva.

Parlament na jeseň 2022 zrušil právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese hodnoty jej vlastného imania pod 16,6 milióna eur, voči čomu úrad dôrazne protestoval. Zmizla tým záchranná brzda, ktorá mohla poisťovni zabrániť spadnúť do väčších dlhov. 

VšZP museli oddlžiť v stámiliónoch

Štátna poisťovňa je vo finančných problémoch od vypuknutia pandémie.

V roku 2020 skončila v strate 114 miliónov eur a v roku 2021 bola v mínuse 86,7 milióna eur. 

V roku 2022 dala VšZP na zdravotnú starostlivosť a prevádzku o 153,8 milióna eur viac, ako boli jej príjmy z poistného. Štát musel do jej základného imania naliať 160 miliónov eur, inak by skončila aj so záporným imaním.

Akurát minulý rok dosiahla pozitívne hospodárske výsledky – zisk 8,3 milióna eur.

(tasr, est)