Martin Vlachynský

Úver je nástroj, ktorý umožňuje spojiť roztrúsený kapitál, vložiť ho do veľkého projektu a zároveň oceniť rizikovosť tohto projektu. Problém však nastáva vtedy, keď o zobratí úveru rozhoduje jeden, ale splácať ho musí druhý. To je presne prípad všetkých verejných dlhov. O výške a použití rozhoduje politik, ale spláca ho daňovník.

Krajina draka úveruje vo veľkom

V posledných rokoch začínajú byť strašiakom daňovníkov čínske úvery. Svetoznámym príkladom bola Čierna Hora. Maličká krajina si pred desiatimi rokmi od čínskej Export Import (Exim) Bank požičala skoro miliardu dolárov, teda zhruba štvrtinu svojho HDP, a nechala za ňu čínske firmy postaviť 41-kilometrový úsek z plánovanej diaľnice Bar – Boljare. Dokončenie celých 160 kilometrov malo spojiť srbský Belehrad s černohorským prístavom a urobiť z Čiernej Hory balkánsky obchodný hub.

Dnes je z diaľnice dokončený len čínsky úsek odnikiaľ nikam. Po uplynutí úvodného šesťročného odkladu splátok krajina rýchlo zistila, že si odhryzla priveľký dlhový kúsok. Je taká zadlžená, že zvyšné časti superdrahej diaľnice v náročnom teréne už tak skoro nedokáže dostavať.

Podobný príbeh sa odohral na Srí Lanke. Krajina sa v minulej dekáde pustila do viacerých odvážnych infraštruktúrnych projektov. Mnoho z nich financovali aj developovali čínske subjekty, ako napríklad prístav v Hambantote.