Diplomacia dlhovou pascou. V čom spočíva strašiak čínskych úverov

Úver je nástroj, ktorý umožňuje spojiť roztrúsený kapitál, vložiť ho do veľkého projektu a zároveň oceniť rizikovosť tohto projektu. Problém však nastáva vtedy, keď o zobratí úveru rozhoduje jeden, ale splácať ho musí druhý. To je presne prípad všetkých verejných dlhov. O výške a použití rozhoduje politik, ale spláca ho daňovník.

Krajina draka úveruje vo veľkom

V posledných rokoch začínajú byť strašiakom daňovníkov čínske úvery. Svetoznámym príkladom bola Čierna Hora. Maličká krajina si pred desiatimi rokmi od čínskej Export Import (Exim) Bank požičala skoro miliardu dolárov, teda zhruba štvrtinu svojho HDP, a nechala za ňu čínske firmy postaviť 41-kilometrový úsek z plánovanej diaľnice Bar – Boljare. Dokončenie celých 160 kilometrov malo spojiť srbský Belehrad s černohorským prístavom a urobiť z Čiernej Hory balkánsky obchodný hub.

Dnes je z diaľnice dokončený len čínsky úsek odnikiaľ nikam. Po uplynutí úvodného šesťročného odkladu splátok krajina rýchlo zistila, že si odhryzla priveľký dlhový kúsok. Je taká zadlžená, že zvyšné časti superdrahej diaľnice v náročnom teréne už tak skoro nedokáže dostavať.

Podobný príbeh sa odohral na Srí Lanke. Krajina sa v minulej dekáde pustila do viacerých odvážnych infraštruktúrnych projektov. Mnoho z nich financovali aj developovali čínske subjekty, ako napríklad prístav v Hambantote.

Koncom predchádzajúcej dekády sa finančná situácia ostrova začala rýchlo zhoršovať a v roku 2022 krajina prvýkrát v histórii oficiálne zdefaultovala. Nasledovali veľké nepokoje a kolaps ekonomiky vrátane nedostatku benzínu či elektriny. V júni tohto roka Srí Lanka dohodla nové podmienky splácania s medzinárodnými veriteľmi, kde s polovicou pohľadávok dominuje práve Čína.

Najnovším príkladom je Keňa. Pred niekoľkými rokmi nabrala od čínskej Exim banky úvery za 5,3 miliardy dolárov na výstavbu železnice z Nairobi do prístavu Mombasa. Z celkových bilaterálnych úverov (teda úverov mimo inštitúcie ako je MMF) tvoria čínske pôžičky 64 percent. Keňa sa snaží splácať svoje dlhy prudkým zvyšovaním daní, novými čínskymi úvermi a pozdržiavaním výplat verejných zamestnancov. To vyústilo minulý rok do veľkých a násilných nepokojov, ktoré pokračujú dodnes.

Scenár je vždy podobný

Takto by sa dalo pokračovať aj s príkladmi Zambie, Laosu, Mongolska a ďalších krajín. Modus operandi je vždy podobný. Lokálni politici si vymyslia diskutabilný infraštruktúrny projekt so zdôvodnením, že vďaka nemu sa ich krajina stane takým či onakým obchodným „hubom“.

Čínska Exim banka ho zafinancuje, zrealizujú ho čínske firmy a ak je to geograficky vhodné, prilepí sa naň nálepka „Belt and Road Initiative“. Po čase sa ukáže, že návratnosť megaprojektu je oveľa dlhšia, ako splatnosť dlhu – alebo sa celý projekt ani nedotiahne do konca. Čínsky veriteľ následne k akýmkoľvek dohodám na zmene splácania pristupuje veľmi neochotne.

Je to slovníkový príklad „diplomacie dlhovou pascou“. Nedá sa robiť bez ochotných domácich politikov. Navyše zisky Číny z tejto politiky nie sú úplne jasné. Objem jednotlivých úverov síce nie je pre veľmoc dramatický, no ak sa začnú kopiť defaulty jeden za druhým, je to nepríjemná záležitosť aj pre Peking.

Geopolitické zisky z tejto politiky sú, ale nemusia byť trvalé. Zasiahnuté krajiny si často uvedomia svoj stav a utekajú pre pomoc k iným krajinám, ako Srí Lanka k Indii, či k západným inštitúciám ako je MMF či Svetová banka.

Pre Slovensko by tieto príbehy mali byť výzvou na opatrnosť. V čase rastúcich nákladov nášho dlhu sa môžu zjaviť „neodolateľné ponuky“ na nové diaľnice či železnice. Stačí podpísať.