Ak ju nebudeme dostávať aj naďalej, žiaľ, nevyhráme. Neprehráme, pretože sa nikdy nevzdáme, ale vojna sa neskončí – môže trvať donekonečna.
Vojnu si predstavujeme ako plnú akcie, ale vo vašom filme Real vidieť najmä zmätok, vzdialený zvuk streľby, vojakov sediacich v strohých zákopoch a čakajúcich… Potom nejasné hlasy vo vysielačke, ktoré stále vypadávajú, nemožnosť evakuovať časť jednotky… Je to najčastejší obraz vojny? Takto vyzerá súčasná vojna na Ukrajine?
Áno, presne taká je. To, čo ste videli na tom zázname, je najbežnejší obraz vojnovej reality. Boje v zákopoch sa stali neoddeliteľnou súčasťou vojny. Akcie, ktoré vidíte vo vojnových filmoch, tieto "akčné" scény, v skutočnosti prakticky neexistujú. Ukážky na sociálnych sieťach sú len vybranými útržkami toho najzaujímavejšieho, čo sa deje na fronte.
Tieto útržky sú poskladané dohromady a predstierajú veľkú vojnu na bojisku, ale v skutočnosti to vyzerá takto. Dôležité je vôbec sa dostať na bojisko: veľa vojakov zomiera cestou – sú zranení alebo zabití pri ostreľovaní. Takže je vlastne veľké šťastie, ak sa na bojisko vôbec dostanete.
V záverečnom titulku sa uvádza, že počas tejto jedinej bitky, ktorej časť je zachytená vo vašom filme, zahynulo 22 Ukrajincov. Aj niektorí z tých, ktorých vidíme na plátne, už nie sú nažive. Celá operácia trvala 18 hodín, takže vaše 90-minútové zábery sú len krátkym úryvkom. Ako ste si udržali duševné zdravie, aby ste to všetko vydržali?
To je ťažká otázka. Na Ukrajine nemáme žiadny podporný systém. Každý vojak zvláda tieto rôzne stresové a posttraumatické poruchy, rôzne psychické a mentálne problémy sám. Svojím vlastným spôsobom. Štát momentálne nemá žiadnu centralizovanú pomoc, musí sa zaoberať inými, naliehavejšími otázkami, mobilizáciou, podporou rodín padlých. Možno neskôr, možno potom. Zatiaľ si pomáhame, ako sa dá.
Keď sa vojna začala, boli ste to vy, kto odhadoval, že bude trvať najmenej dva alebo tri roky. V tom čase vás kritizovali ako pesimistu. Na ako dlho vidíte konflikt dnes?
Áno, hovoril som, že to budú dva alebo tri roky, ale, žiaľ, mýlil som sa. Keď vidím situáciu teraz a snažím sa zorientovať, hovorím desať rokov. Desať rokov. Ak sa vojna skončí skôr, budem, samozrejme, rád. Ale Ukrajina zvíťazí až po tom, keď zatlačí ruskú armádu späť k hraniciam, ktoré sme mali v roku 2021, a Rusko nám vráti Krym, ktorý okupuje.
Je úplne jedno, či sa to stane vojensky, politicky alebo diplomaticky, ale takto to musí byť. Ak sa to podarí, chceli by sme navyše pohnať ruských vojnových zločincov k zodpovednosti. V neposlednom rade sa vojna skončí vo chvíli, keď Putinov režim prestane existovať. A to nebude symbolický, ale skutočný koniec vojny.
Pokiaľ bude existovať Putinov režim, Ukrajina nebude v bezpečí, nebude to naše konečné víťazstvo. Veď vojna trvá v podstate už desať rokov, od roku 2014, len teraz sme, ako sa hovorí, v aktívnej, takzvanej horúcej fáze. Takže forma vojny sa, dúfam, časom zmení z tejto horúcej fázy na miernejšiu.
Často počúvame, že Ukrajine chýba munícia, a pred niekoľkými dňami ste hovorili o potrebe zabezpečiť vzdušný priestor. Aká je teda situácia?
Je dôležité pochopiť, že ide skutočne o vojnu s konvenčnými zbraňami, o vojnu dronov a delostrelectva. S dronmi je to jasné, ale s delostrelectvom je situácia taká, že nám neustále, vždy a všade chýba munícia. Máme veľmi slušné delostrelectvo, a keby sme preň mali dostatok munície, situácia by bola iná.
Obrnené vozidlá alebo tanky nie sú ani zďaleka také účinné ako delostrelectvo: veď tank v hodnote, povedzme, desať miliónov dolárov zničí niečo, čo vás stojí 500 dolárov, to je neefektívny spôsob boja, obrovský nepomer. Potrebujeme delostreleckú muníciu pre bývalé sovietske zbrane, používame aj muníciu NATO – to všetko sú veľmi dobré zbrane.
Ste poručík ukrajinskej armády a zároveň režisér. Predpokladám však, že neuvažujete o nových filmových projektoch.
Ľudia sa ma na to často pýtajú, ale považujem to za trochu sploštené vnímanie mojej osoby. Vo filme som samouk – áno, natočil som niekoľko filmov, ale môj život je oveľa bohatší. Jeho súčasťou je mnoho ďalších vecí. Som predovšetkým človek, Oleh Sencov. A v súčasnosti som predovšetkým vojak.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
