Lívia Gažová z projektu EHMK: Trenčín má šancu posunúť sa, som zvedavá na výsledok
TRENČÍN - Lívia Gažová je projektová manažérka pre architektúru a verejný priestor Trenčín 2026. Vyštudovala urbánne štúdiá v Estónsku a urbánnu sociológiu v Brne. Venovala sa popularizácii a výskumu architektúry. Vzhľadom na to, že má EHMK [Európske hlavné mesto kultúry, pozn. red.] 2026 rozpracovaných niekoľko projektov týkajúcich sa miestotvorby, porozprávali sme sa s ňou o urbanistických možnostiach a architektonických skvostoch mesta.
Lívia Gažová, projektová manažérka pre architektúru a verejný priestor Trenčín 2026. Foto: trenčín2026
|
Prečo ste sa rozhodli pre štúdium urbánnej sociológie a čo vlastne toto štúdium obnáša?
Urbánna sociológia alebo sociológia mesta je odbor sociológie, ktorý sa venuje primárne vzťahu miest a spoločnosti, venuje sa ľuďom, ktorí v mestách žijú, problémom v meste, mestskej štruktúre a jej vplyvu na rôzne sociálne aspekty.
Mesto je totiž tvorené nielen fyzickým, ale aj sociálnym prostredím. Hovorí sa, že my síce formujeme mestá, ale mestá potom formujú aj nás. Mesto a jeho verejný priestor tvoria prostredie, v ktorom žijeme, a jeho podoba je veľmi podstatná, napríklad aj pre naše zdravie.
Čím vás oslovil projekt Trenčín 2026?
Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry považujem za unikátnu šancu skokovo posunúť mesto vpred. Keď som zvažovala, či do tímu nastúpiť, uvedomila som si, že takáto príležitosť sa nebude najbližších veľa rokov opakovať. Byť pri tomto výnimočnom momente je pre mňa zaujímavou skúsenosťou.
Príklady transformácií iných miest, ktoré niesli titul EHMK, by mali byť pre nás inšpiratívne. Som zvedavá na efekt, ktorý európske hlavné mesto kultúry prinesie Trenčínu.
Aká je vaša úloha v aktuálnych projektoch?
Mojou úlohou v jednom z projektov Trenčín 2026 s názvom "Mesto pretvorené" je zapojiť do tejto premeny aj architektúru a verejný priestor. Bola som prekvapená, aký dôraz na verejný priestor a architektúru sa v bid booku [projektovej knihe, pozn. red.] a v programe Trenčín 2026 dáva. Pri ostatných mestách kultúry to vôbec nie je bežné a tento aspekt bol pozitívne vyzdvihnutý aj európskou hodnotiacou komisiou.
Ktoré stavby v Trenčíne považujete za unikátne a prečo?
Keďže sa zaoberám vzťahmi v mestskom priestore, socialistickým urbánnym plánovaním a modernistickou architektúrou, za pozoruhodnú stavbu považujem Okruhový dom armády. Skrýva veľký potenciál a mohol by oživiť celé okolie, hoci do neho v minulosti vpadol egoisticky. To bolo však v období jeho vzniku bežné.
Čo vám na budove Okruhového domu armády najviac učarovalo?
Budova skrýva krásne interiéry, umelecké diela a originálne prvky, ktoré boli navrhnuté priamo pre túto stavbu. Kvalitné stavby druhej polovice 20. storočia sa tešia stále väčšiemu záujmu a sú to unikátne príklady slovenskej architektúry.
Robíme komentované prehliadky v podobnej stavbe Domu umenia v Piešťanoch a reakcie verejnosti na genialitu autorského návrhu sú pozitívne, i keď naladenie verejnosti k monumentálnym stavbám socializmu bolo ešte pred časom rozpačité a poznačené politickým aspektom doby, v ktorej vznikali. Postupne sa však vzťah k týmto stavbám mení a niektoré sa stávajú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Ako by sa mala podľa vás vyvíjať architektúra mesta Trenčín vzhľadom na najnovšie udržateľné trendy?
Mesto Trenčín už realizovalo, aj má rozbehnuté, viaceré projekty obnov verejných priestorov, ktoré sú kvalitne pripravované. Robí architektonické súťaže, spolupracuje s odborníkmi a odborníčkami, projekty pripravuje v súlade s novými trendami, samozrejme, v rámci možností a obmedzení, ktoré samosprávy na Slovensku majú. Musím povedať, že objem investičných projektov v Trenčíne je na jeho rozmery nebývalý.
Myslím si, že smer, ktorým by sa mesto malo uberať, je viac zapájať verejnosť do procesov. Cez projekt Trenčín 2026 sme preto iniciovali vznik Inštitútu participácie Trenčín. Náplňou práce nového tímu na mestskom úrade bude vytvárať priestor pre komunikáciu s ľuďmi v meste, alebo zisťovať potreby rôznych sociálnych skupín.
Poznatky týchto expertiek a expertov o vlastnom okolí by sa mali dostať do zadaní projektov na premenu verejných priestorov. Prvé výsledky už vidno, napríklad na projekte revitalizácie vnútrobloku na Kvetnej.
Vo všeobecnosti sa dnes presadzuje trend, že by sa mestá nemali sústrediť len na veľké investičné projekty, ale aj projekty menšieho rozsahu či projekty komunít. Ľudia sa chcú spolupodieľať na tvorbe mesta a mali by dostať príležitosť. Oceňujem, že v Trenčíne napríklad funguje adopcia zelene, čo je tiež nástroj vytvárania miest.
Máte za sebou podujatie Korzo Palackého. Ako ho hodnotíte? Splnilo očakávania organizátorov?
Cieľom podujatia Korzo Palackého bolo upozorniť na túto krásnu ulicu v centre mesta, ktorej potenciál nie je využitý. Cítia to aj prevádzky na ulici, s ktorými sme sa počas príprav rozprávali. Verejný priestor na ulici je v porovnaní s blízkym námestím menej kvalitný, nie je využívaný na pobyt, a prevádzky to cítia na tržbách, alebo na čistote. Preto sme na jeden deň chceli ukázať, ako by ulica mohla fungovať s obmedzením dopravnej a posilnením pobytovej funkcie ulice.
Som veľmi vďačná za spoluprácu s organizátormi moderného trhu Trenčín na korze, ktorí nám pomohli s organizáciou tohto festivalu. Spolu s hlavným a sprievodným programom sa podarilo pritiahnuť na ulicu, kde obvykle parkuje asi stovka áut, niekoľko tisíc ľudí.
Na podujatí boli aj odborníci a odborníčky na verejný priestor z európskych miest, ktorí boli v Trenčíne v rámci stretnutia medzinárodnej siete Cities in Placemaking. Podujatie, ako i celé mesto, sa im veľmi páčilo.
Zaujíma nás miestotvorba v Trenčíne, na ktorú spomínané podujatie upozornilo. Aké možnosti v rámci placemakingu Trenčínponúka?
Placemaking, alebo aj miestotvorba, je spôsob, ako z priestorov, ktorými iba prechádzame, urobiť miesta [z anglického place + making, pozn. red.], ktoré majú určitú identitu, charakter. Na princípy placemakingu môžeme myslieť už pri návrhu budovy, v ktorom sa odporúča navrhovať stavby tak, aby komunikovali s ulicou, mali živý parter (t. j. prízemie budovy s prevádzkami, službami, reštauráciami a pod.), miesta na sedenie bez nutnosti platiť za služby, priestor pre prevádzky či zeleň.
Tie potom tvoria príjemnejšie ulice, lebo až 80 percent nášho zážitku z priestoru tvorí dojem z prízemia budov. Dlhé nudné ulice bez zážitkov nás nepodnecujú pohybovať sa po nich peši. Miestotvorba dokáže pomôcť motivovať ľudí, aby trávili na ulici čas a presúvali sa po nej peši alebo na bicykli. To nielen zníži počet jázd autom, ale aj prispeje k prosperite prevádzok na ulici a ekonomike samotného mesta.
Nástrojmi placemakingu sú aj rôzne dočasné úpravy priestorov, ktoré ich rýchlo transformujú a umožnia ľuďom vidieť zmenu naživo. Aj podujatie Korzo Palackého bolo takýmto dočasným zásahom, ktorého zámerom bolo ľuďom ukázať, čo môže ponúknuť táto ulica.
Taktiež architektonická inštalácia, takzvaný parklet pred Galériou M. A. Bazovského, má dočasne, na skúšku, premeniť priestor, ktorý by inak slúžil jednému vozidlu, na pobytový priestor pre ľudí. Podobné dočasné zásahy plánujeme vo verejných priestoroch v Trenčíne realizovať do roku 2026. Na ich plánovaní už intenzívne pracujeme.
Lívia Gažová považuje projekt Európskeho hlavného mesta kultúry za unikátnu šancu skokovo posunúť mesto vpred. Foto: Maria Blau
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
