Na strednom Slovensku šarapatí africký mor ošípaných. Vírus prenáša aj človek

diviak3 Najúčinnejším riešením problému s AMO je podľa odborníkov regulácia diviačej populácie. Foto: TASR

ŽARNOVICA – V niektorých častiach stredného Slovenska zistili prítomnosť nebezpečného afrického moru ošípaných (AMO). Naposledy ho potvrdili u uhynutého diviaka v Dolných Hámroch, ktoré sú časťou obce Hodruša-Hámre (okr. Žarnovica).

Za posledné týždne zaznamenali veterinári viacero prípadov afrického moru ošípaných v okresoch Banská Štiavnica a Žarnovica. Išlo buď o uhynutého, alebo uloveného diviaka. Odborníci predpokladajú ďalšie šírenie vírusu, čo môže ohroziť chov domácich ošípaných.

Posledný  prípad výskytu nákazy afrického moru ošípaných zistili v druhej polovici júna z uhynutého diviaka v katastri Dolné Hámre. „Vírus AMO je prítomný u diviačej zveri v okrese Banská Štiavnica a Žarnovica a postupuje i po území okresu Žiar nad Hronom,“ informovala riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom Terézia Pallerová.

Diviačia zver je podľa nej reálnym zdrojom nákazy a bezprostredne ohrozuje chovy domácej ošípanej. Všetkým registrovaným chovateľom domácej ošípanej v okrese Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom doručili nariadené opatrenia na ochranu pred zavlečením AMO do ich chovov.

„Doporučujeme zvážiť domácu zakáľačku chovaných ošípaných ako preventívny nástroj na zamedzenie vzniku nákazy. Vhodné by bolo prerušiť chov ošípaných do doby, kým sa vlna nákazy nezastaví a infekčný tlak z diviačej populácie neklesne na bezpečnejšiu mieru,“ upozornila Pallerová.

Na africký mor ošípaných v súčasnosti neexistuje liek ani vakcína. Najúčinnejším riešením je preto podľa odborníkov regulácia diviačej populácie. Vírusové ochorenie je na Slovensku už päť rokov. Odvtedy ulovili slovenskí poľovníci viac ako 320-tisíc diviakov.

Na Slovensku bol prvýkrát potvrdený AMO v júli 2019 v chove domácich ošípaných v Trebišovskom okrese. O niečo neskôr bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka uloveného v tom istom okrese.

„Počty diviakov, ktoré sme za obdobie, odkedy tu máme AMO, odlovili, sú závratné. Keby sme tak neurobili, situácia by bola katastrofálna. K otázke tlmenia hustoty diviačej zveri môžeme povedať len to, že poľovníci si svoje úlohy a povinnosti svedomito plnia,“ uviedol pre Štandard hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.

Slovenskí poľovníci diviačiu zver loviť musia, ak by to nerobili, situácia by bola katastrofálna a mor zo slovenskej strany by pravdepodobne zasiahol už aj polovicu Českej republiky. „My AMO brzdíme a riedime diviačiu populáciu,“ doplnil Kaššák.

Podľa Kaššáka v minulej sezóne ulovili viac ako 60-tisíc diviakov. Aj napriek tomu je už v súčasnosti zasiahnutých viacero území na Slovensku. Medzi nimi aj spomínaná oblasť Banskej Štiavnice, či Žarnovice.

„V tejto oblasti sú revíri, kde mor prepukol naplno, sú aj také, ktoré mor obišiel. Ako som už spomenul, poľovníci si svoju úlohu uvedomujú, svedomito uskutočňujú lov tam, kde sa ešte dá, a kde nie, tam majú nariadenie od veterinárov zbierať nájdené uhynuté diviaky a likvidovať ich zakopaním alebo kafilericky,“ vysvetlil Kaššák.

Výskyt nákazy afrického moru ošípaných zistili koncom júna z uhynutého diviaka v katastri Dolné Hámre, časti obce Hodruša-Hámre. Obec na to upozorňuje aj na svojej stránke. Foto: Mário Kaprálik

Poľovníci v tomto období využívajú pri love diviaka aj toľko diskutované vnadiská. Tie podľa viacerých názorov lákajú medvede, ktoré sa kvôli nim správajú synantropne. Kaššák však upozorňuje, že vnadisko je jedno z mála miest, kde dokáže v tomto čase, teda vo vegetačnom období, poľovník uloviť zver.  

„Kultúry kukurice, repky, pšenice či iných plodín ešte nie sú požaté, s kosbami sa začalo hlavne na juhu. Vnadisko je a vždy bude najefektivnejším spôsobom lovu vo vegetačnom období, keď nie je možné vykonávať spoločné poľovačky. Poľovníci sú za tento spôsob lovu kritizovaní, avšak neprávom,“ doplnil.

AMO sa šíri viacerými spôsobmi. Dotykom, kýchnutím, vykašliavaním či močom. Prenášajú to hlodavce, hmyz a samozrejme aj človek. „Vy vojdete napríklad na územie, kde diviaky ryli a na tej tráve po nich niečo zostalo. Vy to domov donesiete na čižmách. Preto je aj zákaz vstupu do miest, kde je aktuálne ohnisko afrického moru ošípaných,“ dodal Kaššák.

Veterinári vyzývajú všetkých chovateľov ošípaných v postihnutom regióne na dodržiavanie preventívnych opatrení. „K ošípaným vstupovať prezlečený. Nie vonku z prírody, neskrmovať čerstvé veci pre ošípané, nepodstielať slamou, napríklad vhodné sú piliny, takisto neskrmovať odpady z jedla,“ upozornil riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Martin Nevoľný.

Podľa veterinárov je veľkým prenášačom aj človek, a to vo veľmi veľa prípadoch. „Je to vírusové ochorenie, čiže šíri sa na topánkach, autami, diviakmi. Keď je nakazený diviak a niekde prejde, potom tadiaľ prejdete vy, donesiete si to domov z prechádzky so psom či z hríbov,“ povedal Nevoľný.

Africký mor ošípaných je vírusová, vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných a diviakov. Ochorenie je charakteristické vysokou, takmer 100-percentnou úmrtnosťou zvierat.

Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou skleslosťou, slabosťou, nechutenstvom, hnačkami, zápalom pľúc a krvnými zrazeninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych orgánov.


Ďalšie články