Novinár-vedec: Únik covidu z laboratória nie je len konšpiračná teória

Zaslúžilý novinár zaoberajúci sa vedou Nicholas Wade, ktorý vyštudoval prírodné vedy v Cambridgi, bol editorom vedeckých časopisov Nature a Science a vedúcim vedeckej rubriky New York Times, publikoval skutočne dlhý článok rozoberajúci možný pôvod SARS-CoV-2 (skrátene len SARS2), ako znie oficiálny názov vírusu spôsobujúceho covid. Ak viete po anglicky a máte zhruba trištvrte hodiny času, rozhodne stojí za prečítanie. Avšak Wadeov záver znie, že aj keď neexistuje priamy dôkaz, že SARS2 vznikol v laboratóriu, a je možné, že sa mohol objaviť prirodzene v prírode, nepriame dôkazy nasvedčujú, že variant vytvorenia vírusu v laboratóriu je oveľa pravdepodobnejší.

Wade na začiatku upozorňuje, že verejnú mienku, že teória laboratórneho úniku je neopodstatnená konšpirácia, ovplyvnili dva otvorené listy. Prvý vyšiel v lekárskom časopise Lancet 19. februára 2020, druhý vo vedeckom magazíne Nature Medicine 20. marca 2020. Hlavným autorom prvého bol Peter Daszak, šéf organizácie EcoHealth Alliance, ktorá priamo financovala výskum koronavírusu vo Wuchanskom inštitúte virológie, čo je hlavný podozrivý, ak koronavírus naozaj unikol z laboratória. Mal teda dobré dôvody zahmlievať.

Druhý list podpísala skupina virológov vedená Kristianom G. Andersenom. Ten uvádza, že laboratórna manipulácia by po sebe zanechala jasné stopy. Wade však tvrdí, že sa to týka starších postupov. Moderné dokážu upraviť vírus tak, že nikto nespozná, či prirodzene zmutoval, alebo vznikol v „skúmavke“. Ako upozorňuje Wade v druhom odseku listu, autori tvrdia, že ich analýza jasne ukazuje, že „SARS-CoV-2 nie je laboratórny konštrukt“, ale o pár odsekov neskôr priznávajú, že je to len „nepravdepodobné“.

Okamžitému zavrhnutiu laboratórnej teórie pomohol aj Donald Trump, ktorý sa stal jej proponentom. To automaticky viedlo jeho protivníkov k prijatiu opačného stanoviska.

Vysoko rizikový výskum s dobrým úmyslom

Veľká časť článku sa venuje opisu a kritike výskumu „zisku funkcie“ (gain-of-function), ktorý sa už nejakých dvadsať rokov uskutočňuje vo virologických laboratóriách. Spočíva v tom, že vedci manipulujú s vírusmi a robia ich nebezpečnejšími. To má viesť k ich lepšiemu pochopeniu a pomôcť v boji s nimi, ak by sa objavili prirodzenou cestou. Problém je, že ide o vysoko rizikový výskum. Skúmanie „zisku funkcie“ sa uskutočňovalo aj vo Wuchanskom inštitúte virológie.

Ďalším problémom je zabezpečenie. Existujú štyri stupne zabezpečenia biologických laboratórií, BSL1 až 4. BSL4 je najvyšší stupeň a v týchto podmienkach sa skúma napríklad vírus ebola. Lenže väčšina výskumu vo Wuchanskom inštitútu virológie sa uskutočňovala v stupňoch BSL2 a BSL3, pričom BSL2 zodpovedá zabezpečeniu zubárskej ordinácie.

Potom sú tu vedecké náznaky, že SARS2 nevznikol v prírode. Vírusy za sebou zanechávajú stopy. V prípade SARS1 sa podarilo počas štyroch mesiacov zistiť, že vírus preskočil z netopierov na cibetky a z nich na ľudí. Pri výskume MERS trvalo deväť mesiacov na preukázanie, že článkom medzi netopiermi a ľuďmi bola ťava. Pri SARS2 sa stále medzičlánok nepodarilo nájsť. Je možné, že vírus mohol preskočiť z netopierov priamo na ľudí, ale zatiaľ sa ho pri žiadnom netopierovi nepodarilo nájsť.

Wade uvádza ďalšie zvláštnosti, napríklad že SARS2 je podozrivo dobre vybavený na to, aby útočil na ľudí, alebo že všetko nasvedčuje tomu, že v minulosti takmer nemutoval. Zásadnejšie začal mutovať až po vypuknutí pandémie. To však ukazuje na možnosť, že SARS2 vyšľachtili v laboratóriu v rámci výskumu a potom nedopatrením unikol. Ďalších nepriamych dôkazov je celý rad. Napríklad že wuchanské nemocnice, ktoré zo začiatku prijímali najviac covidových pacientov, sa všetky nachádzali v blízkosti linky metra spájajúceho Wuchanský inštitút virológie a letisko. Priamy dôkaz sa však zatiaľ neobjavil, a ak existuje, potom pravdepodobne v archívoch wuchanského inštitútu.

Možno z Číny za americké peniaze

Potom sú tu dva ďalšie problémy, na ktoré Wade upozorňuje, a ktoré zapríčinili, že z teórie laboratórneho úniku sa stala v slušnej spoločnosti neprípustná konšpiračná teória.

Prvá znie, že vedci dokážu ísť za svojimi záujmami rovnako tvrdo ako iní ľudia. Z výskumu „zisku funkcie“ sa stal významný grantový biznis, virológovia tak nemajú dôvod ho spochybňovať; napríklad tým, že sa budú zaoberať otázkou, či nespôsobil svetovú pandémiu. Mimochodom, ak SARS2 unikol z laboratória, hlavným podozrivým je síce čínsky Wuchanský inštitút virológie, ten však financovali aj granty americkej vlády.

Druhým problémom sú vedeckí novinári. Na rozdiel od kolegov zaoberajúcich sa politikou nemajú odstup a prirodzenú skepsu k svojim zdrojom. Svoju prácu vnímajú hlavne ako spôsob, ako reprodukovať názory vedcov verejnosti. Tak im nenapadne preverovať, či trebárs Daszak nemá konflikt záujmov, keď tvrdí, že vírus rozhodne pochádza z prírody.

Samozrejme, je možné, že sa v čínskych jaskyniach podarí nájsť netopierí kŕdeľ, z ktorého SARS2 vzišiel, a ukáže sa, že teória laboratórneho úniku naozaj stojí na vode. Dovtedy je však potrebné nepovažovať proponentov tejto teórie za šialených konšpirátorov.

Článok pôvodne vyšiel v českom týždenníku Echo, vychádza so súhlasom redakcie.