Michaela Duffková si prešla alkoholickou závislosťou, písala o nej blog a postupne sa začala objavovať v médiách. Krásna žena má svoju skúsenosť dodnes zapísanú v smutnom pohľade veľkých očí. Z blogu sa stala kniha a z tej základ scenára pre film, ktorý práve vstupuje do kín. Ako sa podaril?
Silný dojem zanecháva kontrast medzi snom a prebudením. Medzi reklamou na alkohol a pocitom chlpatého jazyka po celonočnej pitke. Milenecký vzťah, ktorému pár drinkov dodá ľahkosť a veselosť – veď alkohol k životu predsa patrí! Život hlavnej hrdinky je spočiatku tancom medzi krajnosťami. Neskôr sa príjemný pocit vytráca a zostáva len peklo.
Neviem, či niekto dokáže určiť, kto z partie popíjajúcich priateľov skončí ako alkoholik. Existujú však predispozície – naša hrdinka má otca, pre ktorého je pitie fatálne. Tehotenstvo a narodenia dieťaťa je veľkou a krásnou udalosťou. Možno je chyba, že sa málo zdôrazňuje, že je to zároveň veľmi ťažké obdobie. Mení sa vzťah medzi partnermi a dramaticky sa láme život ženy.
Všetko je inak ako predtým. Miškin život skomplikovalo sťahovanie do domu svokrovcov a začali depresie, ktoré zaháňala alkoholom. Závislosť prišla veľmi rýchle. Príbehy alkoholikov sa v mnohom podobajú, ale zároveň je každý v niečom iný. Vždy však trpí celá rodina a ako prvá začína na problém reagovať.
Režisér Dan Svátek má už jeden film o alkoholickej závislosti za sebou. Priznám sa, že až pri sledovaní Úsmevov smutných mužov som sa ako abstinent dostala aspoň k čiastočnému pochopeniu a prežitiu pocitov takto závislých ľudí.
To peklo vôbec nie je jednoduché zobraziť, pretože zvonka sledujeme len príznaky a netušíme, čo sa odohráva vo vnútri človeka, ktorému celý organizmus – od končekov vlasov po nechty na nohách hlási, že potrebuje svoju drogu. Okamžite! Bez ohľadu na čokoľvek! Hneď! Aké ťažké je nepodľahnúť a nenapiť sa. Ako je nutné zvádzať tento boj neustále a znova. Aké vyčerpávajúce a zahanbujúce je v triezvom stave sledovať smutné pohľady najbližších.
Vo filme Zápisník alkoholičky ide všetko veľmi rýchlo – hrdinka sa postupne skĺzava do priepasti. Láska v očiach jej manžela sa strieda s nenávisťou. Rodina sa rozpadá. Režisér hľadal cestu, ako nám jej stav priblížiť – zvolil obrazové vízie, ktoré nie vždy plnia svoju úlohu. Akosi tam niečo chýba. Napriek tomu, že výkon Terezy Ramby je silný, nedostaneme sa až na dreň. Limity sú pravdepodobne v predlohe, ktorá je autentickou a pravdivou výpoveďou, ale chýba jej väčšia hĺbka. Dej je postupný a logický, adekvátne je zobrazený aj fyzický úpadok hrdinky, ale necítime dostatočne silne tú deštruktívnu a ničivú potrebu. Dramatický tvar tohto typu by mal mať svoj jasný vrchol.
Druhým problémom filmu je, že za 90 minút vidíme proces vzniku závislosti, boj s ňou, liečebňu, abstinenciu so všetkými úskaliami a osobnostné dozrievanie. Každá táto fáza je však sama o sebe zložitá a má svoj vývoj. Seriál by bol vhodnejšou alternatívou.
Napriek tomu je Zápisník alkoholičky dôležitým a potrebným dielom. Závislosť žien od alkoholu dramaticky stúpa nielen v Českej republike, ale, samozrejme, aj na Slovensku. Obdobie materskej dovolenky je pre jej vznik kritické. Materstvo je veľkolepá, krásna a nesmierne ťažká úloha, na ktorú je žena väčšinu dňa sama. Láska k dieťaťu automaticky neznamená, že sa necíti vyčerpaná, izolovaná, odsunutá a nešťastná. A alkohol je vždy nablízku.