Husársky kúsok alebo čo robí Orbán v Moskve. Rozhovor s jeho poradcom Balázsom Orbánom

Sedel som nedávno s Balázsom Orbánom v Dunajskej Strede, predstavoval tu svoju novú knihu, ktorá má názov Husársky škrt. Maďarská stratégia konektivity. Na Slovensku by sme jej nosný termín asi prekladali ako husársky kúsok, také zaužívané je slovné spojenie a odkaz na slovenského poľného maršala (koľko Slovákov dosiahlo taký titul?) v službách rakúskej armády, keď náhle a s mimoriadne malými stratami obsadil Berlín počas sedemročnej vojny v októbri 1757. Balázs Orbán je poradca Viktora Orbána, autor dvoch kníh, tá prvá sa tiež týkala stratégie.

Balázs Orbán je Viktorov Orbánov menovec, nie sú príbuzní, ročník 1986. Je právnik, hovorí veľmi pokojne, vety formuluje premyslene. Má mandát poslanca, vplyv mu dodáva, že vedie kanceláriu premiéra Orbána a stojí v čele predstavenstva Kolégia Mateja Korvína, čo je mocná inštitúcia, o ktorej ešte budeme počuť. Práve v Dunajskej Strede má MCC novo otvorenú slovenskú pobočku, v Budapešti pre kolégium pracuje okolo 800 ľudí, študuje tam desaťnásobne viac študentov. Sila nie je len v idei, vzdelávať mladých ľudí mimo univerzít a formovať tak budúce elity, ale aj v zázemí inštitúcie. Maďarský parlament daroval nadácii, ktorá stojí za MCC, a teraz pozor – 10 percent akcii Molu. Takže keď čerpáte na Slovnafte, nepriamo podporujete vzdelávanie mladých Maďarov. A výsledky to prinesie, o tom netreba pochybovať. Keďže som mal možnosť za posledné mesiace spoznať viacerých ľudí v MCC, vo vedení v Budapešti aj u nás v Dunajskej Strede, môžem potvrdiť, že ruku na šikovné kádre majú.

Vráťme sa však k téme, aj keď o zmysle pre strategické myslenie svedčí aj táto malá odbočka.

Foto: Balázs Orbán/FB

S Balázsom Orbánom sme v Dunajskej Strede o Orbánovej ceste do Kyjeva a Moskvy nehovorili, nič z toho nebolo ešte verejné, ale hovorili sme o témach, ktoré túto cestu prepájajú.

„Vojna na Ukrajine spôsobuje iba utrpenie a smrť, čím skôr si uvedomíme, že to nemôže skončiť dobre, tým lepšie pre Ukrajincov aj pre nás. Hovoríme to od začiatku,“ hovorí miernym hlasom Balázs Orbán a zhrňuje: „Stratégia viesť vojnu zlyhala. Je tu však alternatíva, treba zmeniť tón a stratégiu.“

K zmene podľa neho príde s Trumpom, ak bude zvolený, „ak by ale Európa nedokázala zareagovať, zostala by sama a bolo by to strategické zlyhanie“.

Kontrujem mu, že Orbán, podobne ako Fico, tematizuje vojnu najmä pro domo, agende sa venujú a majú podporu spoločnosti, ale žiadnu medzinárodnú iniciatívu doteraz neukázali.

Balázs Orbán opatrne namietne. „Vidím to inak,“ povie, „chceme dosiahnuť nejakú zmenu, ak budeme schopní niečo ovplyvniť, chceme byť pri tom,“ ale či to bude možné, „to ukáže až čas. Až doteraz boli všetky naše iniciatívy a návrhy odmietnuté, uvidíme, či sa to časom zmení.“

Za základ mandátu, ktorý má podľa neho Orbán a ktorý reprezentuje aj zvolenie Fica, považuje to, že „väčšina spoločností chce mier,“ najmä Orbán čelí kritike, ale je to najmä kritika médií a politických elít. „Sme menšinou iba na Západe, západné vlády chcú pokračovanie tejto politiky a vojny, ale aj mnoho voličov v západnej Európe a v USA nesúhlasí s politikou svojej vlády, aj pre nich je dôležité počuť, že v strednej Európe sú dve krajiny, ktoré vedia povedať svoj názor a ovplyvniť dianie.“ Rozporu medzi vládou a spoločnosťou sa nebojí, „pozrite sa, ako dopadajú voľby a eurovoľby v Nemecku, vo Francúzsku. Americké voľby budú bodom obradu. Náš pohľad bude mať väčšinu a aj podporu Ameriky,“ dodá.

Logika eskalácie

Problém, ktorý Balázs Orbán vidí, je „kruh neustálej eskalácie“. Že sme túto vojnu začali považovať za svoju, čo nás do nej vťahuje: „Vytvorili sme na Západe presvedčenie, že je to naša vojna, a ak je to naša vojna, potom ju nechcete prehrať, preto ste ochotní posielať zbrane, po nich ťažké zbrane a možno raz aj vojakov. Ak to prijímate, ste do toho emočne a politicky vtiahnutí. To je logika eskalácie.“

Čeliť chce tomu dvomi spôsobmi. Ten prvý je ideový, druhý praktický. A práve to priamo súvisí s dnešnou návštevou Orbána v Moskve.

„Môžeme slobodne povedať a hovoríme to, že táto vojna je porušením medzinárodného práva, že Rusko napadlo Ukrajinu. Ale takisto môžeme povedať, že to nie je naša vojna, Rusi síce napadli Ukrajinu a Ukrajinci bojujú za svoje územie, ale to neznamená, že je to naša vojna. Rusko nebojuje proti nám a Ukrajinci nebojujú za nás. Je to ich vojna, ich voľba, ich osud.“ Aj to treba podľa neho rovnako slobodne a nahlas hovoriť.

Zo vzniknutej situácie máme podľa neho humanitárne povinnosti, aj Maďari, aj Slováci aj ďalšie národy sa podľa toho k utekajúcim Ukrajincom správajú. Ale to je niečo iné, nevyplýva z toho zapojenie sa do vojny. „Ak v tejto vojne nemáme strategické ciele, ktoré chceme dosiahnuť, potom v nej nechceme ani bojovať a nie je to naša vojna.“

Aby nás tento konflikt vťahoval, aby sme cítili ohrozenie, tomu podľa maďarského politika pomáha mediálna propaganda. „Ak sledujete nemeckú tlač, vidíte, čo je to vojnová propaganda. Denne sa píše o tom, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane a to vytvára priame obavy z Ruska.“

Aj propagande treba čeliť. Ukazovať jej vnútorné rozpory: „Radekovi Sikorskému [poľský minister zahraničných vecí, pozn. red.] som povedal, že nemôže v jednej vete hovoriť, že Rusko je hrozbou pre nás všetkých, a súčasne povedať, že Rusko nemá na to, aby dokázalo okupovať celú Ukrajinu. Tieto dve veci nejdú logicky dokopy.“

Ak bude zvolený Trump, bude to podľa Balázsa Orbána game-changer, ale neradno iba čakať. Postaviť sa trendu treba už teraz. A s Amerikou a jej politikou budú ešte iné problémy.

„Máme tu vojnovú propagandu a je to veľmi nebezpečné. Ak to chceme zastaviť, musíme vyslať signál, že ľudia si neželajú vojnu, aj v tých krajinách, kde to nerobia ich vlády.“ Opäť pripomenie, že proti svojim vládam volila väčšina voličov v Nemecku v eurovoľbách, vo Francúzsku už v dvoch voľbách. Dôležitá je podľa neho aktivita Európy, už preto, že Európa sa môže po tejto vojne ocitnúť v ešte horšej situácii.

„Rusi vedia, že rozhodujúcu rolu hrajú Američania, nie Európania, preto chcú dohodu s nimi a nie s nami. Nie je to pre nás dobré, ale je to realita. Ak budú Američania a Rusi ochotní urobiť dohodu o Ukrajine, taká dohoda vznikne,“ myslí si.

Problém vidí v tom, že vojna na Ukrajine otvorí cestu k niečomu horšiemu, na čo Európa – a stredná Európa zvlášť – doplatí.

Balázs Orbán: „Mojou najväčšou obavou je, že rusko-ukrajinská vojna je iba prvá fáza, druhou fázou bude veľká geopolitická konfrontácia medzi USA a Čínou. Ak Európa nebude ochotná zabojovať za svoju obchodnú a strategickú autonómiu a nezávislé postavenie, budeme perifériou. My – Slováci a Maďari a ďalšie národy – nechceme žiť vedľa novej železnej opony a na periférii.“

Téme sa venuje aj v svojej novej knihe, práve voči tomuto vývoju formuluje ústrednú tézu knihy, ale ešte pred tým je dôležité pochopiť, ako vníma problém ako taký: „Medzi USA a Čínou prebieha strategická rivalita, deje sa to, je to geopolitická súťaž, nie je podstatné, komu fandíme, tak otázka nie je formulovaná. Otázkou naopak je, ako sa tejto situácii dokážeme v strednej Európe prispôsobiť, ako sa k nej máme postaviť. A teda, ako sa na túto globálnu situáciu dokážeme adaptovať, ako ju dokážeme využiť, či dokážeme nájsť cestu von.“

Ako hovorí už názov jeho novej knihy, Maďari by voči nanovo rozdelenému svetu radi postavili ideu spolupráce. A práve to je druhý, praktický rozmer, ako čeliť globálnym trendom našej doby.

Foto: Balázs Orbán/FB

Čo znamená konektivita

Balázs Orbán sa ospravedlňuje za použité slovo, je neohybné, nešikovné, zle pôsobí a vyzerá, ale lepšie to vyjadriť vraj nevie, potrebujeme sa spájať, potrebujeme konektivitu. „Myslím si, že pozíciou Európy by malo byť nevybrať si stranu, ale zostať silný a autonómny hráč, ktorý je za mier, a ktorý si dokáže uchrániť a zachovať mierové a obchodné vzťahy na všetky strany, odmietnuť ekonomické vojny a podobne.“

Ak bude ale svet nanovo rozdelený novodobou železnou oponou, a on už hlboko rozdelený je, v mnohých ohľadoch dokonca hlbšie, ako počas studenej vojny (športovci vtedy mohli spolu súťažiť viac ako dnes), novú rolu budú hrať aj vojenské organizácie ako NATO, do geopolitiky sa tlačí EÚ, ešte väčší význam môže získať BRICS. Preto mladému maďarskému politikovi položím otázku, ktorou trochu vyhraním súčasný stav – či je Maďarsko teoreticky pripravené kvôli takejto idei spolupráce aj odísť z NATO, ak by aliancia smerovala do vojny s Ruskom, prípadne sa zapojiť do spolupráce štátov BRICS, napríklad.

Ponuku odmietne. „My sme pro-NATO krajina. Atlantická zmluva je veľmi dobre a múdro sformulovaná, jej podstatou je obrana, keď je niekto napadnutý, máme záväzok mu navzájom pomôcť. V zmluve sa nič nehovorí o misiách mimo hraníc NATO, nič sa nehovorí o vyberaní si cieľov. Ak zostaneme verní pôvodnému zmyslu NATO, tak to môže byť veľmi dôležitý nástroj, ktorý zabezpečuje bezpečnosti aj pre strednú Európy.“

A ak nie? „Tak by sa to malo rozhodovať mimo NATO. Dúfame, že s týmto pohľadom na NATO nebudeme v aliancii sami, že neskončíme osamotení,“ dodá.

Členstvo Maďarska v BRICS podľa neho nie je témou. „Máme právne záväzky voči organizáciám, kde sme členmi – NATO a EÚ. Ale sú tu výhody spolupráce a preto treba spolupracovať“.

Keď ide o čínsky biznis a obavy, ktoré sú spojené s exportom elektroáut, mobilnými a inými technológiami, či samotným obchodom, to Balázs Orbán víta a dodáva: „Toto neobmedzuje našu suverenitu, naopak, skôr ju zväčšuje, našou snahou je bojovať proti závislostiam v energetike, v strategických sektoroch, ak sú investície z východu aj zo západu, je to pre krajinu len dobre. Dáva nám to viac zdrojov, väčší manévrovací priestor a to znamená viac a nie menej slobody.“

Problém, samozrejme, je, že malý národ nedokáže hrať s veľmocou šachovú ani vyrovnanú partiu, platí aj pre Číňanov. Ako ukázal v svojej knihe Graham Allison, Číňania majú iný koncept národnej lojality a príslušnosti ako Američania. Raz Číňan je navždy Číňan, sú preto ako moslimovia, keď odchádzajú za hranice svojho štátu, zostávajú mu aj naďalej lojálni. Otázka preto znie, ako sa k prípadnej čínskej mocenskej a ekonomickej expanzie postaviť, aby to nevyvolalo iné a možno aj väčšie problémy.

Podľa Balázsa Orbána treba tieto dve veci oddeliť. „Máme tvrdú proti-imigračnú politiku a nechceme ju meniť, naše spoločenstvo chceme udržať také, aké je, na tom nič nebudeme meniť. Ak chcú prísť cudzinci na 2 – 3 roky pracovať, vítam to, ale potom sa musia vrátiť späť, žiadne nároky na spojenie rodiny a podobné veci nemôžu vznikať.“

To je však otázka až inej doby. Možno. Teraz je dôležitá podľa neho vyslať signál a ukázať, že spolupracovať, a vôbec stretať, sa dá. Neprijať zákony rozdeleného sveta.

Rolu Maďarska a štátov strednej Európy, ideálne celej Európy, vidí Balázs Orbán v tom, že sa o spoluprácu s jednou aj druhou snahou pobije. Ako ten poľný maršal slovenského pôvodu, ktorý vedel silnejších a pripravenejších prekvapiť.