Husársky kúsok alebo čo robí Orbán v Moskve. Rozhovor s jeho poradcom Balázsom Orbánom

Viktor Orbán navštívil v rýchlom slede Kyjev a Moskvu, to všetko hneď nato, ako sa Maďarsko stalo predsedajúcou krajinou EÚ s heslom, ktoré kopíruje Trumpa: Make Europe Great Again.

To snáď nemôže byť pravda, povedal na adresu Orbánovej piatkovej cesty do Moskvy poľský premiér Donald Tusk. Pridali sa aj ďalší. Dosluhujúci prezident Európskej rady Charles Michel dodal, že žiadne rokovania s Ruskom o vojne bez Ukrajiny nie sú možné.

No práve to je voda na mlyn pre Orbána a jeho cestu do Kyjeva aj Moskvy. Nie kvôli tomu, že by podobné rokovania viedol či vôbec bol schopný viesť. Ale pre pozornosť, ktorú vyvolal.

Pre niekoho je to odvaha, pre tých druhých drzosť. V skutočnosti je to niečo iné, ale má to v sebe aj kúsok odvahy, aj štipku drzosti, Orbán tým však chce povedať inú dôležitú vec, ktorej význam tu bude, aj keď Charles Michel, Emmanuel Macron či Olaf Scholz už budú na politickom dôchodku. Každopádne, predstava, že predsedajúca krajina EÚ je odsúdením na nudu a hľadanie kompromisu medzi liberálmi a ešte väčšími liberálmi, je nadlho prekonaná. Orbán rozumie politike a moci, opäť to ukazuje.

Ak ale chceme pochopiť, čo chce návštevou Kyjeva a Moskvy povedať, musíme sa trošku zastaviť a nenechať sa unášať novinovými titulkami.

Sedel som nedávno s Balázsom Orbánom v Dunajskej Strede, predstavoval tu svoju novú knihu, ktorá má názov Husársky škrt. Maďarská stratégia konektivity. Na Slovensku by sme jej nosný termín asi prekladali ako husársky kúsok, také zaužívané je slovné spojenie a odkaz na slovenského poľného maršala (koľko Slovákov dosiahlo taký titul?) v službách rakúskej armády, keď náhle a s mimoriadne malými stratami obsadil Berlín počas sedemročnej vojny v októbri 1757. Balázs Orbán je poradca Viktora Orbána, autor dvoch kníh, tá prvá sa tiež týkala stratégie.

Balázs Orbán je Viktorov Orbánov menovec, nie sú príbuzní, ročník 1986. Je právnik, hovorí veľmi pokojne, vety formuluje premyslene. Má mandát poslanca, vplyv mu dodáva, že vedie kanceláriu premiéra Orbána a stojí v čele predstavenstva Kolégia Mateja Korvína, čo je mocná inštitúcia, o ktorej ešte budeme počuť. Práve v Dunajskej Strede má MCC novo otvorenú slovenskú pobočku, v Budapešti pre kolégium pracuje okolo 800 ľudí, študuje tam desaťnásobne viac študentov. Sila nie je len v idei, vzdelávať mladých ľudí mimo univerzít a formovať tak budúce elity, ale aj v zázemí inštitúcie. Maďarský parlament daroval nadácii, ktorá stojí za MCC, a teraz pozor – 10 percent akcii Molu. Takže keď čerpáte na Slovnafte, nepriamo podporujete vzdelávanie mladých Maďarov. A výsledky to prinesie, o tom netreba pochybovať. Keďže som mal možnosť za posledné mesiace spoznať viacerých ľudí v MCC, vo vedení v Budapešti aj u nás v Dunajskej Strede, môžem potvrdiť, že ruku na šikovné kádre majú.

Vráťme sa však k téme, aj keď o zmysle pre strategické myslenie svedčí aj táto malá odbočka.

Foto: Balázs Orbán/FB

S Balázsom Orbánom sme v Dunajskej Strede o Orbánovej ceste do Kyjeva a Moskvy nehovorili, nič z toho nebolo ešte verejné, ale hovorili sme o témach, ktoré túto cestu prepájajú.

„Vojna na Ukrajine spôsobuje iba utrpenie a smrť, čím skôr si uvedomíme, že to nemôže skončiť dobre, tým lepšie pre Ukrajincov aj pre nás. Hovoríme to od začiatku,“ hovorí miernym hlasom Balázs Orbán a zhrňuje: „Stratégia viesť vojnu zlyhala. Je tu však alternatíva, treba zmeniť tón a stratégiu.“

K zmene podľa neho príde s Trumpom, ak bude zvolený, „ak by ale Európa nedokázala zareagovať, zostala by sama a bolo by to strategické zlyhanie“.

Kontrujem mu, že Orbán, podobne ako Fico, tematizuje vojnu najmä pro domo, agende sa venujú a majú podporu spoločnosti, ale žiadnu medzinárodnú iniciatívu doteraz neukázali.

Balázs Orbán opatrne namietne. „Vidím to inak,“ povie, „chceme dosiahnuť nejakú zmenu, ak budeme schopní niečo ovplyvniť, chceme byť pri tom,“ ale či to bude možné, „to ukáže až čas. Až doteraz boli všetky naše iniciatívy a návrhy odmietnuté, uvidíme, či sa to časom zmení.“

Za základ mandátu, ktorý má podľa neho Orbán a ktorý reprezentuje aj zvolenie Fica, považuje to, že „väčšina spoločností chce mier,“ najmä Orbán čelí kritike, ale je to najmä kritika médií a politických elít. „Sme menšinou iba na Západe, západné vlády chcú pokračovanie tejto politiky a vojny, ale aj mnoho voličov v západnej Európe a v USA nesúhlasí s politikou svojej vlády, aj pre nich je dôležité počuť, že v strednej Európe sú dve krajiny, ktoré vedia povedať svoj názor a ovplyvniť dianie.“ Rozporu medzi vládou a spoločnosťou sa nebojí, „pozrite sa, ako dopadajú voľby a eurovoľby v Nemecku, vo Francúzsku. Americké voľby budú bodom obradu. Náš pohľad bude mať väčšinu a aj podporu Ameriky,“ dodá.

Logika eskalácie

Problém, ktorý Balázs Orbán vidí, je „kruh neustálej eskalácie“. Že sme túto vojnu začali považovať za svoju, čo nás do nej vťahuje: „Vytvorili sme na Západe presvedčenie, že je to naša vojna, a ak je to naša vojna, potom ju nechcete prehrať, preto ste ochotní posielať zbrane, po nich ťažké zbrane a možno raz aj vojakov. Ak to prijímate, ste do toho emočne a politicky vtiahnutí. To je logika eskalácie.“

Čeliť chce tomu dvomi spôsobmi. Ten prvý je ideový, druhý praktický. A práve to priamo súvisí s dnešnou návštevou Orbána v Moskve.

„Môžeme slobodne povedať a hovoríme to, že táto vojna je porušením medzinárodného práva, že Rusko napadlo Ukrajinu. Ale takisto môžeme povedať, že to nie je naša vojna, Rusi síce napadli Ukrajinu a Ukrajinci bojujú za svoje územie, ale to neznamená, že je to naša vojna. Rusko nebojuje proti nám a Ukrajinci nebojujú za nás. Je to ich vojna, ich voľba, ich osud.“ Aj to treba podľa neho rovnako slobodne a nahlas hovoriť.

Zo vzniknutej situácie máme podľa neho humanitárne povinnosti, aj Maďari, aj Slováci aj ďalšie národy sa podľa toho k utekajúcim Ukrajincom správajú. Ale to je niečo iné, nevyplýva z toho zapojenie sa do vojny. „Ak v tejto vojne nemáme strategické ciele, ktoré chceme dosiahnuť, potom v nej nechceme ani bojovať a nie je to naša vojna.“

Aby nás tento konflikt vťahoval, aby sme cítili ohrozenie, tomu podľa maďarského politika pomáha mediálna propaganda. „Ak sledujete nemeckú tlač, vidíte, čo je to vojnová propaganda. Denne sa píše o tom, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane a to vytvára priame obavy z Ruska.“

Aj propagande treba čeliť. Ukazovať jej vnútorné rozpory: „Radekovi Sikorskému [poľský minister zahraničných vecí, pozn. red.] som povedal, že nemôže v jednej vete hovoriť, že Rusko je hrozbou pre nás všetkých, a súčasne povedať, že Rusko nemá na to, aby dokázalo okupovať celú Ukrajinu. Tieto dve veci nejdú logicky dokopy.“

Ak bude zvolený Trump, bude to podľa Balázsa Orbána game-changer, ale neradno iba čakať. Postaviť sa trendu treba už teraz. A s Amerikou a jej politikou budú ešte iné problémy.

„Máme tu vojnovú propagandu a je to veľmi nebezpečné. Ak to chceme zastaviť, musíme vyslať signál, že ľudia si neželajú vojnu, aj v tých krajinách, kde to nerobia ich vlády.“ Opäť pripomenie, že proti svojim vládam volila väčšina voličov v Nemecku v eurovoľbách, vo Francúzsku už v dvoch voľbách. Dôležitá je podľa neho aktivita Európy, už preto, že Európa sa môže po tejto vojne ocitnúť v ešte horšej situácii.

„Rusi vedia, že rozhodujúcu rolu hrajú Američania, nie Európania, preto chcú dohodu s nimi a nie s nami. Nie je to pre nás dobré, ale je to realita. Ak budú Američania a Rusi ochotní urobiť dohodu o Ukrajine, taká dohoda vznikne,“ myslí si.

Problém vidí v tom, že vojna na Ukrajine otvorí cestu k niečomu horšiemu, na čo Európa – a stredná Európa zvlášť – doplatí.