Martin Chabada

V prvom rade treba pripomenúť, že Slovenská republika je, ako nástupnícky štát Československa, signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tento medzinárodný záväzok nám bráni jadrové zbrane vyvíjať aj vyrábať. Na druhej strane tak získavame prístup k jadrovým znalostiam a technológiám využiteľným na mierové účely.

Zmluva sa síce dá vypovedať, urobila tak Severná Kórea, v tom okamihu by sme sa pravdepodobne stali cieľom embarga. Pre ekonomiku, kde vyrábajú dve tretiny elektriny jadrové elektrárne závislé od dodávok paliva zo zahraničia, by to bola katastrofa.

V titulku článku však nie je napísaná "mohlo" ale "dokázalo". Pozrime sa teda na túto otázku z čisto technického hľadiska. Je jasné, že teória a prax výroby jadrových zbraní nie je až tak celkom verejnou záležitosťou. Okrem autorových znalostí z fyziky získaných (nielen) na FEI využijeme otvorené zdroje a aj jeden veľmi zaujímavý prameň – "šlabikár" popisujúci princípy jadrových zbraní, určený pre vedcov z projektu Manhattan, ktorý bol odtajnený v roku 1965.

Drobný úvod do jadrovej fyziky

V strede každého atómu sa nachádza extrémne hustá oblasť – jadro. Je naozaj malá, ak by sme zväčšili priemer atómu uránu na kilometer, jeho jadro by malo len necelé štyri centimetre. Jadro sa skladá z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný elektrický náboj a preto sa vzájomne odpudzujú. Nukleóny, tak sa spoločne nazývajú častice tvoriace jadro, preto používajú oveľa kvalitnejšie "lepidlo". Ide o najsilnejšiu silu známu vo fyzike – silnú interakciu. Z vysokých energií pôsobiacich v jadre vyplýva aj extrémna sila jadrových zbraní.