Ako Rusko zaplavuje Európu. Hnojivami

Hoci sa to môže na prvé počutie zdať ako triviálna banalita, otázka dostupnosti hnojív môže nabrať až strategický význam. Úzko sa totiž dotýka potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.

Hnojivá sa prvýkrát stali v médiách veľkou témou krátko po spustení invázie na Ukrajinu. Ich ceny vtedy prudko vzrástli najmä v dôsledku snáh európskych štátov odstrihnúť sa od dovozu zemného plynu z Ruska. Ten je základnou surovinou potrebnou pri výrobe dusíkatých hnojív ako sú amoniak či močovina.

Zdraženie plynu na starom kontinente zároveň znamenalo, že mnoho miestnych výrobcov bolo v tom čase nútených pozastaviť alebo ukončiť prevádzku. V jednom momente na vrchole energetickej krízy bolo odstavených alebo nečinných až 70 percent výrobných kapacít čpavku [vodný roztok amoniaku, pozn. red.] v Únii, cituje Bloomberg vyjadrenie lobistickej skupiny Fertilizers Europe.

A hoci sa ceny vstupnej komodity po dvoch rokoch postupne znížili a výroba v Európe sa zvýšila, miestny priemysel hnojív aj dnes zápasí s problémami. Ruská nákladová výhoda je totiž stále značná, čo sa následne odráža na tom, že Európa ich z Ruska dováža v posledných mesiacoch čoraz viac.