Európa stráca schopnosť konkurovať. Zelené ciele si vyžadujú oveľa viac elektrickej energie

President Joe Biden Hosts Meeting With EC And EU Presidents Na snímke šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: Profimedia.sk

Za napĺňanie ambicióznych dekarbonizačných cieľov starý kontinent platí vysokú cenu. Odklon od ruského plynu, ktorý bol dlhé roky lacným zdrojom elektriny, tomu tiež nepomohol. Plyn je teraz o triedu drahší než pred vojnou a na pôvodné ceny sa zrejme nevráti. Drahé energie sú dnes kameňom úrazu pre kvantum spoločností. Mnohé krachujú, iné sťahujú výrobu. No hoci priemysel Európu pomaly opúšťa, jeho predstavitelia ešte nemávajú bielou vlajkou.

Pre európsky priemysel znamená nútená dekarbonizácia okrem zvýšenia nákladov na energie a (v mnohých prípadoch) nutnosti kupovať emisné povolenky aj to, že bude potrebovať elektrickej energie podstatne viac než doteraz. Ambiciózne ciele EÚ a odmietanie fosílnych palív či presadzovanie elektromobility v najbližších rokoch spôsobia, že spotreba elektriny sa bude v blízkej budúcnosti prudko zvyšovať.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga na nedávnej (5. júna) medzinárodnej konferencii o konkurencieschopnosti Európy upozornil, že oceliarsky priemysel bude potrebovať viac ako dvojnásobok súčasnej spotreby elektrickej energie.

Európske združenie výrobcov ocele podľa neho eviduje desiatky projektov, ktorých cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o jednu tretinu. „Na to je potrebných vyše 80 miliárd eur. Potrebujeme zvýšiť spotrebu elektrickej energie zo 75 terawatthodín ročne na 165 terawatthodín ročne do roku 2030. Na to potrebujeme zelené zdroje energie,“ priblížil Kiraľvarga.

Priemyselníci v súvislosti s dekarbonizáciou zdôrazňujú práve to, že problémom nie sú len samotné ambiciózne ciele a potreba kvanta financií, ale najmä časový rámec, v ktorom sa má transformácia európskej energetiky odohrať.

„Nevravíme, že je dekarbonizácia zlá, ale potrebujeme na to nielen finančné zdroje, ale najmä čas,“ skonštatoval Kiraľvarga.

Vojna a odklon od lacného plynu

Fáza prechodu sa ešte viac skomplikovala po tom, čo so sebou ruská invázia na Ukrajinu priniesla európsku potrebu nezávislosti na ruských energiách. Hlavne plyne, z ktorého sa na starom kontinente stále vyrába aj nemalé množstvo elektrickej energie. Jej cenovku určuje najdrahší zdroj, z ktorého sa vyrába, čo je dlhodobo práve plyn. Elektrina preto súbežne s ním prudko zdražela.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami