Francúzske umenie zúrivosti alebo keď sa niečo rozbije, je to začiatok obrody
Charles de Gaulle kedysi hovoril, že vo Francúzsku sa nedá skoro vládnuť, pretože ako vládnuť krajine, ktorá má 350 druhov syra? To však bolo ešte staré dobré Francúzsko, kde sa rozmanitosť týkala predovšetkým syrov a, pravdaže, aj vína a paštét a podobných úžasných vecí.
Rally at Place de la Republique Escalates into Overnight Riots in France
Maskovaní výtržníci protestujú v Paríži po druhom kole parlamentných volieb vo Francúzsku. Foto: Profimedia.sk
Od generálových čias sa Francúzsko zmenilo na krajinu, kde sa diverzita týka predovšetkým etnickej rôznosti vytváranej po desiatky rokov masovým prisťahovalectvom. To, samozrejme, niekto víta a považuje za hodnotu. Iný, naopak, sčítava počty teroristických činov, oblastí, kde, ako sa oficiálne hovorí, „republika stratila kontrolu“, zástupy mládeže, ktoré otvorene dávajú najavo, že nejakým Francúzskom hlboko pohŕdajú, pretože majú svoj islam.
Boj o to, či je Francúzsko pre Francúzov, starý európsky národ, alebo aj pre polovicu Afriky, sa stal alfou a omegou verejnej politiky, všetkých volebných kampaní, všetkých distribúcií, na ktoré majú Francúzi zvláštny talent.