Darina Petranská: Pamiatkový výskum na Kalvárii bol pre mňa prekvapením aj dobrodružstvom

Výstavba Kalvárie v Prešove prebiehala v troch definovaných stavebných etapách. Jej počiatky sú spojené s iniciatívou jezuitov a zvlášť s Kongregáciou svätej agónie, ktorá bola založená v roku 1696. Jej členovia vyznávali a šírili úctu ku Krížu, utrpeniu Krista a Bolestnej Matky.

V roku 1721 bola na úpätí jedného z kopcov juhozápadne od mesta postavená prvá kaplnka plánovanej kalvárie. Zároveň bol na návrší toho istého kopca vztýčený kamenný kríž. Kaplnka mala byť súčasťou súboru piatich stavieb, plánovaných na piatich susediacich vŕškoch. Z neznámych dôvodov však tento ambiciózny plán nebol realizovaný a výstavba kalvárie bola na viac než tri desaťročia pozastavená.

Až ďalšia generácia členov kongregácie opäť oživila stavebné aktivity a v roku 1752 začali na vŕšku s krížom budovať jednoloďový kostolík. Dokončený bol o rok neskôr a na sviatok Povýšenia Svätého kríža sa uskutočnila jeho vysviacka. Tretiu etapu výstavby prešovskej Kalvárie, keď vznikol najväčší počet jej zastavení, začali v roku 1765, a to kaplnkou Svätých schodov.

Kto sa najviac zaslúžil o vytvorenie ojedinelej podoby Kalvárie? 

Príchod jezuitského pátra Františka Serafina Pergera v roku 1764 do Prešova sa ukázal byť rozhodujúcim momentom pre ďalšie pokračovanie výstavby. Bol známy svojím činorodým pôsobením v oblasti duchovného života a hral kľúčovú úlohu pri vybudovaní unikátnej barokovej kalvárie v Banskej Štiavnici.

Po príchode do Prešova prejavil veľké nadšenie a nasadenie pri dokončovaní miestnej kalvárie, čo vysvetľuje podobnosti a tesné prepojenie medzi kalváriami obidvoch miest. K existujúcemu kostolíku boli postupne pristavané dve bočné krídla v roku 1766. V nasledujúcom roku pribudla dvojposchodová kaplnka a päť menších kaplniek, v roku 1768 postavili ďalšie štyri zastavenia. Na sviatok Povýšenia Svätého kríža 14. septembra 1769 bola prešovská Kalvária slávnostne posvätená za prítomnosti veľkého množstva veriacich.

Páter Perger zomrel v roku 1771 v Prešove a je pochovaný v krypte Evanjelického kostola sv. Trojice v Prešove, ktorý v rokoch 1673 – 1773 patril - vrátane ďalších budov v strede námestia (Evanjelického kolégia, Starej mestskej školy aj kostola sv. Mikuláša) - jezuitom.

Ako by sme mohli charakterizovať komplex Kalvárie?

Barokový urbanisticko-architektonický súbor Kalvárie v Prešove pozostáva z trinástich objektov. V kompozičnej osi sa nachádzajú tri významné stavby – Kaplnka Svätých schodov, nad ňou sa týči dvojpodlažná kaplnka s dvoma zastaveniami – na balkóne je zobrazená scéna Ecce homo a na prízemí kompozícia Tŕním korunovanie.

Na vrchole tohto súboru dominuje Kostol Svätého kríža, ktorý symbolicky uzatvára krížovú cestu a predstavuje vrchol architektonickej a umeleckej bohatosti Kalvárie. V roku 1886 pribudla nová kaplnka pod zastavením Ježiš sa modlí v Getsemanskej záhrade, čo je prvá stavba súboru pochádzajúca z roku 1721.

Tým sa architektonický súbor Kalvárie ustálil na počte štrnástich zastavení. Námety jednotlivých reliéfov v kaplnkách sa však presne nezhodujú s krížovou cestou podľa súčasnej liturgie. Takáto voľnosť v zobrazených témach nie je v našich krížových cestách a kalváriách ničím nezvyčajná.

Naznačili ste isté rozdiely v koncepcii výstavby kalvárií, čím je prešovská ešte odlišná?

Prešovská krížová cesta začína pri kaplnke č. 1, ktorá je najmladšia súčasť súboru, vznikla až v roku 1886. Kaplnka Svätých schodov sa štýlovo aj tematicky vymyká z celkového konceptu radenia zastavení Kalvárie. Nachádza sa v nej súsošie Pieta, ktoré tu v časovom slede Ježišovej cesty nepatrí. Maľba nad schodami zobrazuje výjav Jakubovho sna o zázračnom rebríku. Schodov je 28 a predstavujú schody v Pilátovom dome, po ktorých Ježiš mnohokrát kráčal po svojom zajatí.

Tento motív nie je priamou súčasťou pašiovej línie. Väčšina krížových ciest končí oslavou Zmŕtvychvstania Krista, avšak v Prešove, za kaplnkou číslo 12, sa nachádzajú ešte ďalšie dve zastavenia, ktoré zachytávajú obdobie Ježišovho pôsobenia na zemi po jeho vzkriesení.

V kaplnke č. 13 je reliéf zobrazujúci stretnutie Ježiša s učeníkmi a neveriacim Tomášom. Posledná kaplnka č. 14 je zasvätená Nanebovstúpeniu Pána. Tento námet je pomerne ojedinelý na kalváriách a krížových cestách na Slovensku, čím robí prešovskú krížovú cestu výnimočnou.

Dominantou Kalvárie je Kostol sv. Kríža, aké vyobrazenia sa v ňom nachádzajú?

V interiéri kostolíka je oproti vstupu trojvršie s krížmi, na ktorých je ukrižovaný Kristus spolu s dvoma lotrami. Dolu pod krížmi je golgotská skupina – socha Panny Márie, svätého Jána a Márie Magdalény. Na stene za nimi sa nachádza veľkorozmerná kompozícia zobrazujúca postavy vojakov, farizejov a ďalších Židov.

V pozadí je vidieť siluetu mesta Jeruzalem. V popredí stojí oltár s maľovanou výzdobou venovanou kultu Ježišovho Srdca a jeho úplnej obety, symbolizovaná je pelikánom, ktorý kŕmi svoje mláďatá zo svojho vlastného tela. Pod oltárom je stvárnený očistec. Na klenbe sú zachytené výjavy súvisiace s mystikou kríža.

Autorom maliarskej výzdoby kostolíka, vrátane jeho južnej kaplnky aj kaplnky Svätých schodov, je prešovský maliar Andrej Trtina.

Súčasťou Kalvárie je aj priľahlý cintorín a krypta pod kostolom. Pre koho boli určené?

Cintorín pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie. Nachádza sa tu aj niekoľko zaujímavých, umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt. Významnou je napríklad hrobka mestského lekára Jozefa Paracelsa v egyptskom štýle a hrobka rodiny Szirmayovcov. 

V roku 1836 bol pod kostolom vybudovaný oporný múr a rozsiahla krypta – katakomby. Sú v nej pochovaní traja kňazi a tri ženy – vdovy po vojnových dôstojníkoch. V areáli Kalvárie sa tiež nachádza dom, v ktorom od roku 2009 sídli kresťanské Hnutie Svetlo-Život (HSŽ), v blízkosti je situovaný historický podzemný vodojem zo začiatku 20. storočia.

Koncom 20. storočia došlo k radikálnej oprave Kalvárie. S akými úskaliami ste sa vyrovnávali a k akým novým poznatkom ste počas rekonštrukcie dospeli? 

Generálna obnova celého komplexu prebiehala v rokoch 1982 – 1983 pod dohľadom KPÚ. Kaplnka č. 13 Stretnutie Ježiša s apoštolmi a neveriacim Tomášom a kaplnka č. 14 Nanebovstúpenie Ježiša boli až do 90. rokov 20. storočia verejnosti neprístupné. Od roku 1953 totiž boli súčasťou špeciálneho chráneného areálu civilnej obrany. Dodnes sa pod kopcom Kalvárie nachádza sklad, kryt CO. Z tohto dôvodu sme dovtedy nemohli pristúpiť k ich obnove.

V tom čase bola Kalvária vymaľovaná v okrovom tóne. Po vykonaní sond na exteriérovej omietke sme ostali zaskočení, lebo sme odkryli sýto bordovú farbu. Začali sme bádať a zistili sme, že kolegovia ktorí paralelne robili výskum v Banskej Štiavnici, takisto objavili na niektorých stavbách takúto farebnosť. Potom sme si to dali dohromady, že pre barok je to skutočne typické kontrastné riešenie, buď bordová a tmavočervená s bielou alebo v iných krajinách sýta modrá alebo zelená s bielou.

Kaplnka č. 12 je kópia pôvodnej barokovej stavby. Pri jej obnovovaní v roku 2000 sa zrútila a musela byť postavená nanovo. Pôvodný reliéf Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista bol zachovaný, v roku 2008 ho reštauroval akademický maliar Kamil Jurašek.

Kalváriu dnes navštevujú aj neveriaci kvôli jej výnimočnému vzhľadu a okolitému prostrediu. Ako to bolo v minulosti? 

Myšlienkou výstavby kalvárií bolo, aby v období rekatolizácie sprítomňovali veriacim Ježišovo utrpenie a tým silnejšie primknutie k viere. Veriaci sem chodili počas sviatkov veľkého týždňa pred Veľkou nocou, sviatkov Kristovho kríža. Tieto púte zachytávali významní umelci ako napríklad Max Kurth.

Prírodno-krajinársky a architektonický komplex prešovskej Kalvárie je v súčasnosti v správe rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť sv. Mikuláša. Do popredia však nemôžeme dávať iba jej architektúru a duchovný rozmer. Musíme brať do úvahy aj okolitú prírodu, ktorá zohrávala rolu napríklad v období romantizmu v 19. storočí, keď boli v móde vychádzky do prírody.

Aj dnes je hojne navštevovaným miestom nielen pre veriacich, ale aj rodiny s deťmi, výletníkov i zahraničných návštevníkov. Ponúka prekrásne výhľady na panorámu mesta obklopeného Slanskými vrchmi.

Pozornosti neuniknú ani hrady – Šariš, Kapušiansky, Šebeš a Zbojnícky hrad. Chodníčky Kalvárie sú jedinečným miestom pre vnútorné stíšenie a meditácie, čo často využívajú účastníci duchovných cvičení z Exercičného domu jezuitov, vybudovaného pod kalvárskym kopcom. 

Tento rok si pripomenieme 255. výročie dokončenia Kalvárie a jej vysvätenia. Aký program pri tejto príležitosti farnosť pripravuje?

Pripomenutie tejto významnej udalosti vyvrcholí v čase septembrovej odpustovej slávnosti. Keďže Kalvária bola odpočiatku vnímaná ako významné pútnické miesto, je prirodzené, že aj tohtoročná oslava túto tradíciu zachová. Preto sa v týždni od 9. – 15. septembra budú každý deň v podvečer konať na Kalvárii púte prešovských farností a rehoľných spoločenstiev.

Program bude pozostávať z Korunky Božieho milosrdenstva, sv. omše a individuálnej úcty a poklony veriacich Svätému Krížu. Dekan Jozef Dronzek z Farnosti sv. Mikuláša uviedol, že slávnostná svätá omša sa bude konať v sobotu 14. 9. 2024 o 10.00 hod. a ďalšia slávnostná svätá omša bude v nedeľu ráno o 8.00 hod. Slávnostné liturgie budú celebrovať dekan Jozef Dronzek a don Jozef Luscoň, SDB. Prípadná účasť ďalšej hierarchie je nateraz zahalená rúškom tajomstva.

Prešovskej kalvárii ste ako pamiatkarka zasvätili kus svojho života. Kedy ste ju však navštívili po prvýkrát?

Bola som študentkou vysokej školy a spomínam si, že som pózovala spolužiakovi pred objektívom. Zachovali sa mi zaujímavé fotky z tohto obdobia. Po štúdiu som začala pracovať v pamiatkovej inštitúcii. Mala som na starosti mesto Prešov a mestskú pamiatkovú rezerváciu, ale aj Kalváriu.

Jedného dňa prišla žiadosť o metodický postup pri obnove tejto pamiatky. Týmto sa pre mňa začalo ozajstné dobrodružstvo. Postupne ma Kalvária priťahovala čím ďalej, tým viac. Veľa som študovala z dostupnej literatúry a zaoberala sa vlastným výskumom. Venovala som jej mnoho času a verím, že čoskoro budem mať nasledovníkov, pretože je tu určite ešte dosť neprebádaného.

PhDr. Darina Petranská vyštudovala odbor Vzdelávanie a výchova dospelých v špecializácii výchova umením na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach. Postgraduálne štúdium v odbore architektúra so špecializáciou na dejiny architektúry a pamiatkovej starostlivosti absolvovala na Českom vysokom učení technickom v Prahe.

V rokoch 1971 až 2008 pracovala v Krajskom pamiatkovom úrade Prešov. Venovala sa záchrane národných kultúrnych pamiatok a vykonávala architektonicko-historické výskumy.

V projekte Objavovanie Prešova, ktoré bolo ocenené ako Najlepší produkt v cestovnom ruchu Prešovského kraja za rok 2015 sprevádzala milovníkov histórie po zaujímavých miestach Prešova 10 rokov. Z týchto podujatí vyšlo doteraz päť knižných publikácií. Pod jej autorským vedením vyšla kniha Prešovská kalvária a spracovala aj publikáciu Sprievodca po Kostole sv. Mikuláša v Prešove – Veľa si náš kostol pamätá či brožúru Svätci na oltároch Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove.

Za svoj dlhoročný významný podiel pri zachovávaní a za profesionálny prístup pri prezentácii kultúrneho dedičstva mesta Prešov získala Cenu mesta Prešov za rok 2013.