Ako prežiť v meste počas horúcich dní. Stará sa magistrát aj o ľudí bez domova?

V posledných dňoch hodnoty na teplomere prekročili 34 stupňov Celzia, čo je pre ľudské telo fyzicky náročné. Treba dbať na zvýšený príjem tekutín a zbytočne sa nevystavovať pálivým slnečným lúčom. Pre niektoré skupiny obyvateľov, ako sú napríklad ľudia bez domova, je toto horúce obdobie obzvlášť náročné.

Na otázku, ako môžeme zvládnuť a uľahčiť si pobyt v bratislavských uliciach, sme sa spýtali Petra Bublu z oddelenia komunikácie a marketingu na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy. „Jedným z osviežení v meste v horúcich dňoch sú určite hmlové či pitné fontánky alebo návšteva bratislavských kúpalísk,” reaguje Bubla. 

O kúpaliskách v hlavnom meste informoval Štandard nedávno. Tentokrát prinášame prehľad fontán a fontánok, ktoré majú v lete svoje nezastupiteľné miesto. 

Pitné fontánky sú bezpečné

Z fontánok, ktoré sú priamo napojené na verejný vodovod, tečie pitná voda. Pravidelne ju kontrolujú a monitorujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Ich prevádzka je teda možná len pokiaľ sa na tento účel využíva voda zdravotne bezpečná, priebežne dezinfikovaná a laboratórne preverovaná. 

„Voda z verejného vodovodu vyhovuje hygienickým požiadavkám na pitnú vodu podľa platnej legislatívy upravujúcej ochranu verejného zdravia,” reaguje pre našu redakciu Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ BA).

Nosálová z RÚVZ BA ďalej dodáva, že riziko sekundárnej kontaminácie je zanedbateľné, keďže voda pochádza priamo z verejného vodovodu. „Preto nie je dôvod vykonávať kontrolu osobitne a naviac.” Ako sme sa od hovorkyne dozvedeli, kontrolu zdrojov pitnej vody je povinný vykonávať aj ich prevádzkovateľ. 

V tomto prípade je prevádzkovateľom pitných fontánok Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). „BVS pravidelne na týždennej báze vykonáva fyzickú kontrolu funkčnosti pitných fontán,” uvádza nás do problematiky Matúš Stračiak, vedúci odboru marketingu a komunikácie pre BVS.

Hovorca BVS ďalej informuje o čistení a dezinfekcii pitných fontán, ktoré realizujú každý týždeň. Pred samotným spustením fontán prebieha každoročne „preplach, hĺbkové čistenie, dezinfekcia, kontrola funkčnosti a kontrola kvality vody formou odobratia vzoriek,” detailne upresnil na tému čistej a pitnej vody v pitných fontánkach Stračiak. 

Na prípadné poruchy alebo ničenie pitných fontán zo strany neprispôsobivých občanov sú v BVS pripravení. K servisu a údržbe pristupujú aktívne. „Ak je potrebné pitnú fontánu aj demontovať, informujeme majiteľa prípojky, ktorý o tom informuje občanov cez svoje komunikačné kanály,” dodáva hovorca Stračiak. 

Ľudia vidia vo fontánkach pozitíva aj negatíva

Miestnych ľudí sme sa pýtali, či takéto fontánky využívajú. 

„Táto spoločnosť je strašne hulvátska, veľa ľudí si tu nohy umýva,” vyjadril sa pre našu redakciu Martin, predávajúci v stánku hneď vedľa jednej bezdotykovej pitnej fontánky v blízkosti nákupného strediska. Martin reaguje tiež na to, že fontánka nie je vždy funkčná a dlho trvá, kým ju prídu opraviť. 

Našťastie dnes funguje. Netrvá dlho a prichádza k nej pani Edita, ktorá si naberá pitnú vodu do svojej fľašky. „Preferujem takúto vodu pred nakupovaním balenej vody,” tvrdí. 

V Sade Janka Kráľa sú pitné fontánky tri. Pri jednej z nich naša redakcia oslovuje mamu Táňu s malým Miškom z Petržalky. „Voda je taký magnet na Miška. Je to pre neho zábava, trošku sa pohrať s vodou,”  vraví Táňa, zatiaľ čo si malý Miško naberá plný pohár vody.

V čase našej reportáže je jeden z ďalších horúcich dní. V tieni medzi stromami sme oslovili aj pedagogičku letného tábora Beátu s deťmi, ktoré si pitnú vodu z fontánok pochvaľujú. „Voda je zdravšia ako džús, lebo v nej nie sú cukry a je viac osviežujúca,” hovorí jedenásťročná Ninka. 

Vychovávateľka Beáta ešte dopĺňa, že v tento tropický deň sa plánujú hrať len s vodou. „Budeme sa skôr oblievať, prenášať vodu a veľa piť,” spresňuje. 

Pitné fontánky teda plnia svoj účel, o ktorom sa píše v dokumente Princípy a štandardy pitných fontán. Riadi sa ním mesto a mestské organizácie. Dokument hovorí o redukovaní plastového odpadu, o podnecovaní zdravšieho životného štýlu a o šetrení peňazí bezplatným prístupom ku kvalitnej pitnej vode. 

BVS sprístupňuje bezplatný pitný režim prostredníctvom pitných fontán každý rok od apríla do konca októbra. Nájdeme ich napríklad v Medickej záhrade, v Sade Janka Kráľa, na Železnej studničke, vo Vodárenskom múzeu, na detskom ihrisku na Adámiho ulici, v parku na Svoradovej, či v Rusovciach pri skateparku. V centre ich je samozrejme viac. 

Hmlové fontány závisia od počasia

Hmlové fontány fungujú na princípe atomizácie vody na mikročastice vodnej hmly, ktorá sa odparí. Vodná hmla naše telo síce krátkodobo, ale zato príjemne ochladí. Rozprašovače vodnej hmly slúžia najmä na ochladenie a osvieženie ovzdušia. „Pri vystúpení teploty nad 23 stupňov Celzia sa spúšťajú automaticky a sú zapnuté denne od 9:00 do 20:00,” spresňuje Peter Bubla z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.  

Väčšina z nich sa nachádza v centre mesta alebo v mestskej časti Ružinov. Keď sa teplota vyšplhala na 35 stupňov Celzia, hmlové fontánky na Hviezdoslavovom námestí, Hlavnom námestí, Námestí Nežnej revolúcie, Námestí Martina Benku, v Medickej záhrade, na Dulovom námestí a v Parku A. Hlinku v Ružinove naplno využívali hlavne deti, ktoré cez ne neustále prebehovali.

V centre pracuje aj turistický sprievodca Braňo. Takmer každý deň je na slnku desať hodín. „Chladím sa takým spôsobom, že využívam studničky a tečúcu vodu, ktorú dáva k dispozícii vodárenská spoločnosť, čo funguje super,” tvrdí Braňo. 

Z veľkých fontán vodu nepite

K osvieženiu a zlepšeniu mikroklímy v letných mesiacoch pomáhajú aj fontány, ktorých má hlavné mesto vyše 150. Najnovšiu zrekonštuovanú spomína aj hovorca Peter Bubla: „Fontána Družba je po úpravách a debarierizácii kontaktnou fontánou, do ktorej je možné vstúpiť a v horúcich dňoch sa ovlažiť a schladiť. Nie kúpať sa,” prízvukuje Bubla.

Pozor však, voda v takýchto fontánach nie je vhodná na pitie, keďže je chemicky upravovaná na úroveň bazénovej kvality. 

Klimatizácia v MHD

Peter Bubla informuje Štandard aj o zlepšení cestovania mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas horúcich dní. Dopravné prostriedky MHD sa modernizujú o klimatizáciu. Tento fakt nám potvrdil aj hovorca Dopravného podniku Bratislava (DPB) Jozef Vozár. 

„Klimatizácia v električkách a v nových autobusoch funguje automaticky, spúšťa sa pri zapnutí vozidla a teplota vovnútri je regulovaná v závislosti od vonkajšej teploty. V ostatných vozidlách klimatizáciu zapína vodič,” uvádza Vozár, ktorý pre našu redakciu dopĺňa, že v súčasnosti majú klimatizáciu všetky autobusy aj trolejbusy a vyše 40 percent električiek. V nových trolejbusoch a električkách dopomáhajú tepelnému komfortu aj determálne okná. 

Ľudia bez domova znášajú horúce dni ťažšie

V Bratislavských uliciach je za horúceho počasia teplo každému. Časť ľudí, napríklad bezdomovci, má s takou bežnou vecou, ako je zaobstaranie si pitnej vody, väčší problém. 

„Pokiaľ ide o zraniteľnú skupinu ľudí bez domova, pracovníci mestského terénneho tímu (MTT) im celoročne zabezpečujú pitný režim,” tvrdí Peter Bubla, hovorca Magistrátu mesta Bratislavy. V lete teda ľudia bez domova dostávajú zadarmo balené minerálne vody. MTT tiež viackrát týždenne pravidelne navštevuje lokality, v ktorých sa ľudia bez domova stabilne zdržiavajú. 

V rámci terénnej sociálnej práce s týmito ľuďmi pracovníci aktívne komunikujú, poskytujú im vrecia na odpad, základný potravinový a hygienický balíček a v prípade záujmu aj brožúru s mapou „v ktorej sú kompletné informácie o všetkých dostupných sociálnych službách v rámci mesta Bratislava,” uzatvára tému starostlivosti o zraniteľnú skupinu Bubla.  

Štandard oslovil aj bezdomovkyňu, ktorá nechcela byť menovaná. Podľa jej slov sa s pracovníkmi MTT stretáva tak raz za týždeň a dostane malú fľašu pitnej vody. 

A ako prežíva takéto horúce dni? „Mám vejár, ktorým sa ovievam. A hľadám chládok, kde si môžem sadnúť,” dopĺňa milá pani, ktorá navyše bojuje s dedičným ochabovaním svalstva (svalovou dystrofiou).  

Aké bude leto podľa meteorológov

S otázkou počasia na letné mesiace, či nás čakajú ďalšie tropické hodnoty na teplomere, sme sa obrátili aj na meteorologičku Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Nikoletu Hruškovú. 

„Podľa predpovedného modelu Európskeho centra pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) by mali byť jednotlivé júlové týždne až do 5. augusta 2024 teplotne nad dlhodobým priemerom,” uvádza Hrušková a dodáva, že predpoveď zrážok je pre jednotlivé týždne buď podpriemerná alebo neurčitá. 

Na predpoveď na ďalšie augustové týždne si ešte budeme musieť počkať, keďže podľa Hruškovej z SHMÚ je seriózna predpoveď počasia vždy aktuálna tak na desať až pätnásť dní. 

Ľudia radia ľuďom, ako v meste prežiť

Na záver sa k téme ešte vyjadril Úrad verejného zdravotníctva SR. Od hovorkyne Daši Račkovej dostávame zopár rád, ktoré pomôžu obyvateľom, nielen v hlavnom meste, prežiť vysoké teploty (pokiaľ možno) bez ujmy na zdraví. 

Základom, aby sme nezostali dehydrovaní, je piť v pravidelných dávkach čistú vodu o objeme 1,5 l až 3 l tekutín denne. U ľudí, ktorí sa však viac potia a pracujú fyzicky, sa odporúčané množstvo zvyšuje na viac ako len 3 litre vody denne. Nápoje by mali byť skôr vlažné ako ľadové. Nikdy netreba čakať na to, kým sme smädní, vtedy je už neskoro. Počas horúčav treba obmedziť aj pitie kávy a alkoholu. 

Aby sme predišli mdlobám, rýchlemu pulzu a zvracaniu, náročnú fyzickú aktivitu by sme si mali plánovať počas ranných hodín. Z dôvodu úpalu a úžehu treba určite vyhľadávať čo najviac tieňa počas obedňajších hodín, keď slnko páli najviac. 

V ankete v bratislavských uliciach sa pre Štandard vyslovili aj ľudia, ktorí ponúkli zopár svojich tipov. Medzi najčastejšie odpovede patrili: navštevovať častejšie lesy, kde je chladnejšie, jesť veľa ovocia, v ktorom je voda, ako melón alebo uhorka, a nosiť vzdušné oblečenie. 

Ak počas tropického počasia vidíte, že niekto kolabuje, poskytnite mu prvú pomoc a zavolajte rýchlu zdravotnú službu.