Jan Keller: V Bruseli môžete hlasovať podľa svedomia, ale iba ak nemienite znova kandidovať
Nálepky používané na politických oponentov sa stali bežnou súčasťou prázdneho politického zápasu. „Ak by prišiel skutočný diktátor, progresivisti by boli bezradní, chýbalo by im pre neho označenie,“ tvrdí český sociológ a bývalý politik Jan Keller. V rokoch 2014 až 2019 bol europoslancom vo frakcii Socialistov za stranu ČSSD. V rozhovore pre Štandard okrem iného opisuje svoje prekvapenie dlhoročného environmentalistu, ako sa odrazu a nedôveryhodne zjavilo v Bruseli nadšenie pre zelené témy.
03_Keller_MZ
Jan Keller. Foto: Matúš Zajac
Vo svojej knihe Hybridná politika ste aj na základe vlastnej skúsenosti analyzovali fungovanie Bruselu a frakcií v europarlamente. V tejto súvislosti je zaujímavé, že poslanci kandidujú pred domácim publikom, na základe domácich tém, a potom sa volič nestačí čudovať, za aké veci jeho politik hlasuje v Bruseli. Vzhľadom na to, ako fungujú frakcie, dá sa cez ne vôbec robiť politika, s ktorou naše strany kandidujú u nás doma?
Vo frakcii ľudovcov, socialistov, liberálov, zelených aj ľavice sa všetkým poslancom neustále zdôrazňuje, že ich úlohou je hájiť celoeurópske záujmy, nie záujmy štátov, za ktoré kandidovali. Predpokladá sa pritom celkom automaticky, že to, čo je v záujme Európy, je tiež v najvlastnejšom záujmu každej z jej členských krajín.