Ako vyplýva z predkladacej správy, hrubý dlh v minulom roku dosiahol 56 percent HDP, čo je dôsledkom predovšetkým posledných štyroch rokov ovplyvnených dvomi krízami – pandemickou a energetickou. Ich následkom sa v spomínanom období vyšplhal deficit štátneho rozpočtu poriadne vysoko.
Rezort financií konkretizoval aj ďalšie opatrenia, ktoré za nárastom deficitu stoja, napríklad vlaňajšie zmeny v rodinnej politike, ktoré podľa ministerstva nesúviseli priamo s reakciou na krízu. "Pod zvýšenie hrubého dlhu sa podpísal aj nárast hotovostnej rezervy, ktorá sa aj ku koncu roka 2023 udržala nad priemernou úrovňou v predkrízovom období," uvádza sa v materiáli.
V tomto roku podľa rezortu dlh už prudko nerástol predovšetkým vďaka už prijatým konsolidačným opatreniam. K návratu jeho rastu v pomere k HDP v scenári bez ďalšej konsolidácie prispieva najmä
neklesajúci schodok verejnej správy sprevádzaný ustupujúcou infláciou.
Naopak, trend by sa mohol obrátiť prostredníctvom fiškálnej stratégie znižovania deficitu o jedno percento HDP ročne, ktoré by tempo zadlžovania najprv spomalilo a za predpokladu, že dlh klesne pod tri percentá HDP do konca volebného obdobia, by sa rast dlhu podľa rezortu úplne zastavil.
Okrem vymenovaného sú tu stúpajúce úroky, za ktoré si krajina požičiava, či pomalší rast daňovo-odvodových príjmov, o náraste výdavkov na obranu nehovoriac.
Kde už šetríme a ako získame viac
Konsolidačný balíček v objeme 1,4 percenta HDP už síce prijatý bol, pozitívny vplyv sa však nedostavil v takej miere, ako sa očakávalo, za čím sú predovšetkým priority vlády v sociálnej oblasti. V tejto súvislosti sa spomína niekoľko druhov dôchodkov.
Kým napríklad zmenu zdrojov financovania rodičovského sa šéfovi rezortu práce nepodarilo presadiť, 13. dôchodky budú štátnu kasu vďaka zvýšeniu a zmenám zákona poriadne bolieť.
Viac si priplatíme aj za tabakové výrobky a pozornosti neunikli ani sladené nápoje, čo by malo spolu prispieť do štátnej kasy sumou 100 miliónov eur. "Ďalej sa plánujú viaceré opatrenia na príjmovej, ako aj výdavkovej strane," prezrádza správa rezortu, pričom práve na tej prvej "by malo ísť o opatrenia, ktoré rozložia záťaž zo zvýšenia daňových príjmov naprieč spoločnosťou s dôrazom na zdanenie väčších firiem, vysokopríjmových zamestnancov a negatívnych externalít".
Na výdavkovej strane plánuje štát ušetriť aj na svojej prevádzke, a to efektívnejšími nákupmi tovarov a služieb. Hovorilo sa aj o zmenách v počte štátnych zamestnancov a mzdových úsporách. Už v tomto roku prišlo na rad zmrazenie valorizácie miezd vo verejnej správe. Jej tlmenie v nasledujúcich rokoch by mohlo štátu ušetriť až takmer 250 miliónov eur.
Čo sa v budúcom roku dotkne obyvateľov, súvisí s energopomocou štátu. Kabinet s jej vyplácaním totiž už v aktuálnom výhľade podľa schváleného materiálu neuvažuje.
"Na zníženie dlhu pod všetky sankčné pásma dlhovej brzdy bude potrebné pokračovať v konsolidácii aj za
horizontom súčasného vládneho obdobia a postupne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Hrubý dlh by bez
pokračujúcej konsolidácie aj v ďalšom volebnom období opäť rástol," uzatvára ministerstvo s dôvetkom, že by deficit verejných financií na tento rok podľa rozpočtu mal dosiahnuť na šesť percent HDP.
Kabinet má teda v pláne ho do konca svojho volebného obdobia každý rok znižovať o jedno percento HDP, čím by sa v roku 2027 dostal na tri percentá výkonu ekonomiky. Dlh Slovenska však podľa prognóz rezortu aj tak ostane nad hornou sankčnou hranicou dlhovej brzdy, ktorá bude o tri roky 50 percent HDP. Aj nastupujúca vláda preto bude musieť v konsolidácii pokračovať.
Posun pod toto pásmo by zabezpečil iba vyrovnaný rozpočet, čo si podľa rezortu v súčasnosti vyžaduje prijať opatrenia za viac ako šesť percent HDP alebo 11 miliárd eur nad rámec súčasného rozpočtu.
Deficit vnímajú aj odborníci
Prognózu strednodobého fiškálneho vývoja zverejnila deň pred rokovaním vlády, na ktorom minister Kamenický zdôvodňoval schodok, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nadväzuje na jej makroekonomickú predikciu z konca júna a vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík (NPC).
"Náš aktuálny odhad vývoja deficitov verejnej správy do roku 2028 je o niečo priaznivejší ako v predchádzajúcej fiškálnej prognóze. Dôvodom je predpoklad lepšieho vývoja ekonomiky a tiež prijatie prvých konsolidačných opatrení v daňovej oblasti," vysvetľuje inštitúcia na sociálnej sieti.
Potvrdzuje však, že bez prijatia ďalších opatrení môžeme veľmi vysoké deficity očakávať aj naďalej, a to v pásme 5,0 až 5,6 percenta HDP. "Zvlášť znepokojivý je odhad rastu štrukturálneho deficitu (bez dočasných vplyvov) z tohtoročných 4,9 percenta HDP až na 5,4 percenta HDP v roku 2028," konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že dôsledkom bude naďalej rýchly nárast verejného dlhu.
Podľa jej prognózy stúpne hrubý dlh do konca roku 2028 k úrovni tesne pod 67 percent HDP z tohtoročných 58,6 percenta HDP. Ekonómovia upozorňujú, že deficit tak bude výrazne vyšší ako horný limit dlhovej brzdy, dokonca môže následne presiahnuť maastrichtské kritérium 60 percent HDP. "Pre dosiahnutie vládnych cieľov je do konca roka 2027 potrebná priemerná ročná konsolidácia vyše jednej miliardy eur ročne," vyčísľujú experti.
Rovnako ako rezort financií vidia za zhoršením salda v roku 2025 oproti roku 2024 najmä predpoklad dodania vojenskej techniky. To by totiž prevýšilo úsporu, ktorú štát získa ukončením kompenzácie cien energií. Po následnom medziročnom poklese odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v rokoch 2026 a 2027 zhodné úrovne deficitov päť percent HDP.
"Nárast v roku 2028 (teda už v ďalšom volebnom období) o 0,3 percentuálne body je spôsobený najmä vypršaním dočasne zvýšených daní a odvodov, predovšetkým spätným poklesom sadzby zdravotných odvodov platených zamestnávateľom a znížením sadzby takzvanej bankovej dane," dodávajú ekonómovia.
Podľa nich je zrejmé, že bez prijatia ďalších trvalých konsolidačných opatrení vládou a parlamentom bude hospodárenie Slovenska vykazovať neudržateľne vysoké deficity a rastúci verejný dlh. Dobrou správou však je, že v prospech zvýšenia konsolidačného tempa v tomto čase hrá silnejúci rast ekonomiky a priaznivý trh práce (silne rastúce reálne mzdy a historicky veľmi nízka nezamestnanosť).