Lišiak Viktor ako škodca v bruselskom kuríne. A „mier“ ako vulgarizmus

Rotujúce predsedníctvo EÚ je v praxi formalita. Predsedajúce krajiny organizujú spoločné večere a fotografovanie, na politiku ich Brusel nepotrebuje. Túto idylu narušil maďarský premiér Viktor Orbán.

Hneď na počiatku polročného maďarského predsedníctva sa tento lišiak rozhodol skomplikovať svojim európskym partnerom vojnu s Ruskom, vedenú prostredníctvom Ukrajincov. Vycestoval za prezidentom Zelenským, potom za prezidentom Putinom a následne za prezidentom Si. Vysvetlil to tým, že Maďari sú mierumilovný národ a už sa tomu vraždeniu vo svojom susedstve nemôžu nečinne prizerať.

Na nevôľu Bruselu je Orbána všade plno. Pokusy o jeho zastrašenie sankciami, pokutami alebo krátením dotácií sa míňajú účinku. Naopak sa zdá, že Viktor Orbán sa v pozícii úniového disidenta cíti ako ryba vo vode, a maďarský ľud ho v jeho rebelantstve stále ešte podporuje.

Po novom sa mu podarilo iniciovať vznik tretej najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente, ktorá mieni torpédovať hneď tri priority bruselských elít. Unifikáciu Európy, dovoz migrantov a zelené náboženstvo. O spojencov naprieč Európou nemá Viktor očividne núdzu.

Čím je Viktor Orbán ako politik originálny? Najskôr je to odvaha brať vážne to, čo sa v politike hovorí len naoko. Orbán sa tvári, že v EÚ je povolené hájiť národný záujem. Tvári sa, že je normálne mať vlastný názor, ktorý sa líši od oficiálneho. Ak sa tvrdí, že členovia európskeho klubu sú si rovní, Orbán neberie na vedomie, že nie sú.

A keď sa teraz ozýva pokrik, že zneužíva maďarské predsedníctvo na aktivity, ktoré s ostatnými nekonzultuje, s úsmevom reaguje, že maďarské predsedníctvo berie zodpovedne, nie ako formalitu. Na nevôľu Bruselu Únii predsedá.

Na to, s kým sa smie a nesmie rokovať, v EÚ nie je žiadny záväzný predpis. Vo všeobecnosti platí, že prímerie sa nevyjednáva s priateľom, ale s nepriateľom. Rozladenie európskej vrchnosti z prelomenia nepísanej zásady, že s Putinom sa nehovorí, nie je dané závisťou, že by azda Orbán vyrokoval zastavenie paľby a drzo strhol na seba slávu a uznanie.

Orbán naštval politikov, ktorí o mier nestoja a zaujíma ich iba víťazstvo, teda destabilizácia Ruska, jeho rozpad a následné vyrabovanie. Z ich pohľadu je škoda kapitulovať a akceptovať čoraz tvrdšie ruské podmienky, kým sú ešte k dispozícii Ukrajinci, ktorých možno poslať do zákopov, a pokiaľ je šanca zapojiť do boja proti Rusku východné krídlo NATO.

O zastavenie paľby má záujem ten, kto si ľudské životy cení viac ako víťazstvo vo vojne. Ľudí, ktorí majú záujem na vojne, je menej, ale sú to tí, ktorí majú moc. Vojna je skvelý biznis, a pretože peniaze sú vždy až na prvom mieste, počíta sa každý deň, keď je možné montovať tanky či drony a vyrábať muníciu.

Mier je dnes pre liberálnych politikov a ich novinárov vulgárne slovo, v kurze je nenávisť k nepriateľovi. Dokonca sa straší mierom, ktorý by mal podľa bojovníkov nedozierne tragické následky! Kým sa všetko neroztlčie a pokým nie sú vojaci bezo zvyšku pobití, vojna sa vydáva za menšie zlo.

Viktor Orbán ide proti prúdu. Hovorí, že menším zlom je mier. Takisto si povšimol, že sa politici v Európe tak dlho predháňali v nenávisti voči Putinovi, že nakoniec zostal sám, sťa politik, s ktorým sa zhovárajú tak ušľachtilí západní demokrati, ako aj zlomyseľní, nedobrí východní diktátori.

Orbán sa zjavne zmieril s tým, že nebude mať zásluhu na ukrajinskom víťazstve, a nepočíta s podielom na koristi. Nestojí v rade na zatiaľ neuloveného ruského medveďa. Do hlavy mu nevidíme, nevieme, o čo má za lubom, ale možno kalkuluje s tým, že keď si bude Východ deliť západnú korisť, prihovorí sa v Moskve a v Pekingu za slušné zaobchádzanie s porazenými Európanmi.

Dnes sa na Orbána hľadí ako na škodcu v bruselskom kuríne. To sa však môže čoskoro zmeniť. Lišiak Orbán ešte môže pokojne byť hrdinom, po ktorom sa v Bruseli pomenuje nejaké námestie.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.