Európsku komisiu (EK) budú na neformálnych zasadnutiach ministrov v Maďarsku zastupovať len vyšší úradníci, a nie eurokomisári. Rozhodla o tom predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vzhľadom na zahraničné návštevy, ktoré maďarský premiér Viktor Orbán uskutočnil na začiatok maďarského predsedníctva v Rade EÚ, oznámil v pondelok hovorca EK Eric Mamer.
Mamer na sociálnej sieti X zároveň spresnil, že sa neuskutoční ani návšteva kolégia komisárov v Budapešti. Stalo sa už tradíciou, že ministri vlády krajiny, ktoré preberá polročné rotujúce predsedníctvo, privítajú členov Európskej komisie, aby spolu prebrali priority predsedníctva a európskej agendy.
Von der Leyenová nariadila najvyšším predstaviteľom EÚ, aby odignorovali sériu neformálnych ministerských stretnutí maďarského predsedníctva v súvislosti s návštevou premiéra Orbána u ruského prezidenta Vladimira Putina.
Rozhovory s Putinom boli súčasťou toho, čo Orbán opísal ako „mierovú misiu“ v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorá následne zahŕňala aj návštevy Číny a stretnutie s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom.
V pondelok tlačové agentúry priniesli aj správu, že šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zvažuje zvolať zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci už koncom augusta, práve v deň, keď Budapešť mala hostiť neformálne rokovania diplomatov EÚ. To by znamenalo, že akcia maďarského predsedníctva sa neuskutoční na najvyššej úrovni.
Najbližšie neformálne ministerské zasadnutia maďarského predsedníctva sa konajú 15. a 16. júla, ide o neformálne stretnutie ministrov energetiky. Následne je 22. júla plánované neformálne stretnutie ministrov spravodlivosti a vnútra.
Maďarsko na tento krok reagovalo kriticky. „Európska komisia si nemôže vyberať inštitúcie a členské krajiny, s ktorými chce spolupracovať,“ napísal na sociálnej sieti X maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka. Tiež vyjadril pochybnosť, či sú všetky rozhodnutia EK založené na politickom zvážení.
Maďarské predsedníctvo je podľa Bóku odhodlané skutočne spolupracovať s členskými krajinami EÚ i jej inštitúciami. „Sú pozvané na podujatia, ktorých cieľom je riešiť spoločné výzvy,“ uviedol.
Kinga Gálová, ktorá je podpredsedníčkou Orbánovej strany Fidesz, na sociálnej sieti X uviedla, že rozhodnutie EK je súčasťou kampane von der Leyenovej pred štvrtkovým hlasovaním Európskeho parlamentu o jej zotrvaní na poste predsedníčky EK na druhé funkčné obdobie.
Gálová uviedla, že von der Leyenová využíva európske inštitúcie na politické vydieranie a nátlak – najmä voči Maďarsku. „Toto je neprijateľné a je to v rozpore so samotnou podstatou európskej spolupráce,“ napísala.
Slovenský premiér Robert Fico Orbánove cesty privítal, dokonca povedal, že by sa k nemu rád pridal. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár pre Štandard vyjadril k Orbánovým aktivitám pochopenie a podporu. Zároveň uviedol, že „Slovenská republika nepodporuje kritiku Maďarska za jeho mierové aktivity a odmietame akékoľvek úvahy o bojkotovaní maďarského predsedníctva“.
Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín EÚ v spoločnom liste vyzvala v pondelok vedúcich inštitúcií EÚ, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv. Ide o reakciu europoslancov na nedávne návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve a Pekingu, naznačili tlačové agentúry Reuters a APA.
Nie je však celkom jasné, či ide o práve končiacich alebo nastupujúcich poslancov EP, aj keď mnohé mená sa v novozloženom eurparlamente ocitajú opätovne. Za Slovensko sa totiž pod list zverejnený portálom Politico podpísal iba končiaci poslanec za KDH Ivan Štefanec.
Viktor Orbán sa minulý týždeň, na úvod maďarského predsedníctva v Rade EÚ, stretol s americkým republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, predtým vycestoval na Ukrajinu, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským, neskôr v Moskve rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom a v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Orbán svoje cesty označil ako „mierovú misiu“ s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, neinformoval však dopredu o nich lídrov ostatných členských krajín EÚ a nemal ani mandát rokovať v mene Únie.
Poslanci v spoločnom liste, ktorý inicioval estónsky poslanec Riho Terras z tábora ľudovcov, tvrdia, že Orbán zámerne svojim hostiteľom naznačil, že koná v mene celej EÚ, nemal však na to právomoc a vyzývajú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčku EP Robertu Metsolovú, aby urobiť všetko čo je v ich silách a odobrali Maďarsku hlasovacie práva.
„Premiér Orban už spôsobil značné škody využívaním a zneužívaním úlohy predsedníctva v Rade EÚ,“ uvádza sa v liste, ktorý skupina europoslancov zverejnila aj na sociálnych médiách na platforme X.
Nespokojní poslanci zároveň naznačili, že Orbánovo konanie si vyžaduje „skutočné činy“, ako je napríklad pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v Rade EÚ, pretože doterajšia prax ukázala, že iba verbálne odsúdenie tejto situácie nemá žiadny účinok.
Hovorca maďarského Stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli na žiadosť o vyjadrenie k obsahu listu neodpovedal, upozornila agentúra Reuters.
List podpísali europoslanci z viacerých politických skupín v EP, vrátane Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D), liberálov z Obnovme Európu (RE), Zelených a tiež členov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Poslanci Európskeho parlamentu nezohrávajú žiadnu oficiálnu úlohu v procese pozastavenia hlasovacích práv nejakej členskej krajiny v Rade EÚ, môžu ale zvyšovať politický tlak na Európsku komisiu a Radu EÚ, aby prijali tvrdšie opatrenia voči vláde, ktorá podľa europoslancov porušuje základné hodnoty a pravidlá fungovania EÚ.
Maďarsko je v súčasnosti jedinou členskou krajinou, proti ktorej prebieha právny postup podľa článku 7. Lisabonskej zmluvy. Ten môže viesť EÚ k strate hlasovacích práv, na to je však potrebné jednomyseľné rozhodnutie ostatných členských štátov.
(tasr, dug, im)