Rómskych žiakov idú učiť po rómsky. Progresívne Slovensko to nazýva segregáciou

Základná škola v okrese Kežmarok je prvou na Slovensku, kde chcú zaviesť rómčinu ako vyučovací jazyk. Ministerstvo školstva podpísalo memorandum, ktoré deklaruje podporu rómskeho národnostného školstva na Slovensku.

Rómski žiaci častokrát dosahujú podpriemerné študijné výsledky, pretože nerozumejú slovenčine. „On [rómsky žiak, pozn. red.] to možno aj vie, ale nerozumie, čo sa od neho chce, keď mu to nevieme povedať v rómskom jazyku. Potom je to dieťa zbytočne zaraďované do špeciálnych tried alebo sa považuje za neschopné,“ uviedla v reportáži STVR riaditeľka Základnej školy v Rakúsoch Lucia Brutovská.

Rómsky vyučovací jazyk má vraj zabrániť pokute od EÚ

Ingrid Kosová nesúhlasí s tvrdením ministra Druckera, že zavedenie rómčiny v Rakúsoch pomôže Rómom.

„Zmena tejto segregovanej školy na národnostnú, ktorá podľa memoranda bude v súlade s princípmi desegregácie, zároveň aj umožní samospráve, aby mohla stavať školu v tesnej blízkosti osady,“ vidí ďalší motív v konaní rezortu školstva Kosová. Základná škola v Rakúsoch je pritom jediná v celej obci.

Zriadenie národnostnej rómskej školy musí podľa Kosovej spĺňať viacero podmienok. Okrem iného musí vychádzať zo želania rodičov a miestnej rómskej komunity. Poslankyňa ďalej neuviedla, že by rodičia žiakov boli proti vyučovaciemu jazyku rómskemu.

„Namiesto experimentovania s rómskymi deťmi teda odporúčame ministrovi školstva, aby hľadal naozaj prijateľné a efektívne riešenia, ktoré vedú k desegregácii,“ zdôraznila Kosová. Ako príklad desegregácie uviedla rozdelenie školských obvodov v oblasti, kde Rómovia obývajú súvislé územie tak, že rómski žiaci sú rozdelení do viacerých škôl, kde študujú aj nerómski žiaci.

Kosová tvrdí, že vytvorenie národnostnej rómskej školy je snaha ministerstva školstva vyhnúť sa pokute od Európskej únie. Takisto uviedla, že rezort školstva môže čerpať na desegregačné opatrenia peniaze z plánu obnovy.

Drucker sa voči tvrdeniam PS dôrazne ohradzuje

Ministerstvo považuje „tvrdenia opozičného hnutia, že národnostné školy sú súčasťou segregácie vo vzdelávaní, za nezodpovedné a neúctivé k národnostným menšinám na Slovensku“. Šéf rezortu školstva Tomáš Drucker zároveň upozorňuje, že v decembri 2023 predstavil komplexný projekt desegregácie, ktorý sa postupne napĺňa.

Jeho súčasťou je aj národný projekt z európskych zdrojov, ktorého cieľom je priamo podporiť desegregáciu vo viac ako desiatke lokalít na celom Slovensku, píše v stanovisku ministerstvo školstva.

Podpora vzniku prvej rómskej národnostnej školy na Slovensku je podľa ministra systémový krok. „V žiadnom prípade však nie je náhradou iných opatrení smerujúcich k desegregácii slovenského školstva, ktoré presadzujeme. Každý, kto tvrdí opak, si jednoducho vymýšľa,“ zdôraznil.

Drucker poznamenal, že je dôležité, aby vznikla prvá škola, kde sa systematicky vyučuje rómčina. „Často sa spomína, že dôvodom je nedostatočný počet učiteľov, chýbajúce učebnice a ďalšie potreby. Dostávame sa však do situácie sliepka a vajce, ak chýbajú kapacity, nevznikajú školy, ak nie sú školy, nevznikajú kapacity,“ upozornil minister.

„Chceme predísť problémom, ktoré sú pri akomkoľvek pilotnom projekte možné. Do procesu plánujeme zapojiť široké spektrum aktérov vrátane neziskových organizácií poskytujúcich podporu pre inovatívne školy,“ dodal Drucker. Výsledky pilotného projektu chce rezort školstva priebežne overovať.

Dôležitosť zapojenia neziskových organizácií, ktoré sa venujú rómskym komunitám do procesu desegregácie, zdôraznila aj Kosová.

Podľa údajov Úradu splnomocnenca pre rómske komunity v roku 2019 žilo na Slovensku približne 450-tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu, pričom 60 percent z nich používa doma primárne rómsky materinský jazyk.

(lh, tasr)