O čom vypovedá, že JD Vance nehovoril o Ukrajine

Bol to opäť veľký politický teátr, trvalo to takmer 6 hodín už tretí večer za sebou, ťažko si predstaviť, aký veľký tím ľudí chystá celú niekoľkodňovú šou republikánskeho nominačného zjazdu v Milwaukee vo Wisconsine. Je to mesto máličko väčšie ako Bratislava, severne od Chicaga, ktoré je (to Chicago) spolu s New York City a Washingtonom symbolom liberálnej Ameriky.

Poďme k obsahu.

JD Vance má silný príbeh, ale jeho prejav nebol rétorickým vrcholom včerajšej noci. Ale v tom vôbec nie je chyba, naopak. Našinec ocení, ak je na človeku dôležitejšie niečo iné, ako dokonalo vybrúsený úsmev a frázy. Na Anglosasoch túto vlastnosť veľmi nemáme radi, pôsobí naučene. A Vance je dobrý najmä v tom, čo naučené nie je. Videli sme to v noci v tvári jeho matky, ktorá sedela dve sedadlá od Trumpa (a prekvapivo o ďalšie sedadlo ďalej od Vanceovej manželky), tej matky, ktorá bola závislá od liekov, neschopná chodiť do práce, neschopná mať trvalý vzťah s mužom, ktorá ho nedokázala vychovávať.

J.D. Vance tells the story of his Mamaw, who loved God, loved her grandson, and whose language could make a sailor blush. The crowd erupts in “Mamaw! Mamaw!” chants.@JDVance1 pic.twitter.com/24JL8LUJsu

— Charlie Kirk (@charliekirk11) July 18, 2024

JD Vance jej včera v prejave, podobne ako v svojej knihe Hillbilly Elegy, venoval až nižšie miesto. Matku mu zastúpila stará mama, volá ju omama, mamaw. To bola ona:

MAMAW! pic.twitter.com/4tqGGb9izb

— Rod Dreher (@roddreher) July 18, 2024

Ona mu dala do života základnú disciplínu a spolu sa snažili pomáhať jeho mame. Včera jej ďakoval, ona bola dojatá, bolo to opäť niečo, čo sa nedá naučiť, predstierať. Je to veľký rozdiel oproti celému potomstvu Donalda Trumpa a práve v tom je JD Vance najsilnejší. Aj keď včera nevedel vyhecovať dav tak, ako deň pred ním Vivek Ramaswamy, práve Vance tomu dáva dušu.

Na očiach a tvárach ľudí to bolo vidieť. Pozerali sa na neho ako na svojho. To, čo iní musia získať slovami, má on vpísané v tvári pred tým, než otvorí ústa.

Malá odbočka, ale k Vanceovi a otázke z nadpisu sa ešte vrátime.

Najdôležitejším prejavom včerajšieho večera neboli ani traja Trumpovci, Donald mladší – ročník 1977, ktorý mal dobre napísaný prejav, ani jeho snúbenica a bývalá prokurátorka Kimberly Guilfoyle (o 8 rokov staršia), ani Kai, dcéra Dona mladšieho a najstaršia vnučka prezidenta. Tá ho predstavila ako dobrého a láskavého deda, komentátori CNN museli prskať závisťou, že takéto kádre už dlho nemajú..

Chvíľu to už vyzeralo na kult osobnosti, toľko Trumpovcov sa striedalo za mikrofónom, našťastie prišlo na rodičov amerických vojakov označovaných ako Gold Star families. Ide o 13 vojakov, respektíve ich rodín, ktorí zostali v Afganistane po zle zorganizovanom stiahnutí sa armády a zrejme úplne zbytočne prišli o život. Ich rodičia, hispánci, bieli, najmä však úplne obyčajní ľudia, povedali, že chcú byť dnes ich hlasom. Bolo to emociálne silné, so skvelým videom a – zacitujme komentátorov CNN – „politicky zničujúcim dosahom na Bidena“.

Ten si totiž na nich nenašiel čas, nevyslovil ich mená a keď ich telá priviezli do Ameriky, kamery ho zachytili, ako si opakovane kontroluje hodinky na ruke.

WATCH: Emotional tribute video honoring our nation's Gold Star Families at the RNC Convention 🇺🇸 pic.twitter.com/FITui7SqWQ

— Benny Johnson (@bennyjohnson) July 18, 2024

Zaujímavá bola ešte jedna vec. Izrael a vojna v Gaze.

Vystúpil študent z Harvardu, mladý a veriaci žid, ktorý sa súdi s mocným Harvardom za údajný antisemitizmus na jeho škole. Vystúpili aj rodičia jedného rukojemníka, volá sa Omer, ktorý je v zajatí v Gaze a je americký občan, vystúpil aj ďalší proizraelský rečník.

Za Palestínskych Arabov ani kresťanov, nehovoril nikto. (Ale ani za Ukrajincov, Číňanov z Taiwanu, o niečom to vypovedá.)

Zaujímavé bolo, že zhromaždený dav tlieskal a hneval sa spolu s rečníkmi, keď išlo o židov-amerických občanov. Ale keď išlo užšie o záujmy Izraela, potlesk alebo nesúhlas s krivdami, ako o nich hovorili rečníci, bol slabší. Stále dosť silný, ale o poznanie slabší. Oveľa radšej si republikáni vyliali hnev na Harvard, na Bidena.

Vráťme sa k JD Vanceovi.

Témou včerajšieho večera bola zahraničná politika. Preto sme čakali, čo povie na tému vojny na Ukrajine. Nepovedal ani slovo. O Číne povedal vetu, zanadával na čínskych komunistov, ale o Ukrajine ani slovo.

Jeho úvahy k téme, ako ukazuje rozhovor s Rossom Douthatom, ktorý sme dnes vydali, sú veľmi blízke tomu, čo píšeme v Štandarde, je v tom konzistentný a škodí mu len to, keď médiá vytrhnú časť jeho vety z kontextu, aby pôsobil ako ignorant (ako tá veta, že Ukrajina ho nezaujíma).

Vance ale rozmýšľa o vojne realisticky, dokonca nadväzuje na odkaz generála Milleyho, ktorý sa vyjadril, že najlepším riešením by bolo rokovanie a prímerie po prvej úspešnej protiofenzíve.

Tu je jeho argument: „Bolo mimoriadne zrejmé, keď sa človek rozprával s naším vojenským vedením v utajených podmienkach, že boli mimoriadne skeptickí, že Ukrajinci dosiahnu nejaký strategický prielom. Dobre, prečo to teda robíme?“

Vance je nielen v tejto téme v ostrom konflikte s neokonmi a veľkou skupinou republikánskych senátorov a kongresmanov. Nerobí chyby, neposmieva sa Rusom, myslí na obranu Ameriky viac, ako na nezodpovedné vojny vo svete.

Ale k téme nepovedal ani slovo.

Nebál sa ísť do sporu s globalistami a kritizovať voľný obchod s Mexikom alebo Čínou, kritizoval ekonomický liberalizmus a zastáva sa pracujúcej triedy. Ale to všetko sú bitky včerajška. Tá dnešná je vojna s Ruskom, ktorá je najnebezpečnejším konfliktom od kubánskej krízy.

Ak Vance nepovedal ani slovo, lebo bude o tejto téme hovoriť v svojom prejave Trump, bude to viac-menej v poriadku. Aj keď veta by sa mu bola zmestila aj tak.

Ak to to nepovedal z taktických alebo iných dôvodov, môže to byť neskôr chyba. Nejde o to, ako myslí. To vieme. Ide o to, ako sa bude správať, na čo získa mandát a ako ho naplní.

Príležitostí bude ešte dosť, ja viem. Ale myslel som po skončení jeho prejavu na staručkého Pata Buchanana, skvelého komentátora, ktorý robil od Nixona po Reagana pre amerických prezidentov, desaťročia písal texty o Amerike a svete, a ktorý ako prvý systematicky vybudoval to, čomu dnes hovoríme trampizmus.

Starý pán Buchanan, ktorý už roky nepíše, musel byť smutný. On by sa téme venoval. Amerika nepotrebuje len Trumpa a Vancea, ona potrebuje aj ľudí ako boli Kennan, myslenie Mearsheimera, Sachsa a mnohých ľudí, ktorí sa po skončení studenej vojny akosi vytratili zo služieb USA. A nahradili ich kádre, ktoré myslia vojensky, aj keď nosia sukne.

Ak sa má Amerika zmeniť, bolo by potrebné týchto ľudí pripomenúť a odmietnuť to, v čom sa už stále istejšie nachádzame – novodobú studenú vojnu.

Dúfajme, že Vanceovu chybu napraví Trump.

A ešte jedna poznámka pod čiaru.

CNN je už späť v svojej role. Ešte nevypína prejavy a ešte sa venuje udalosti, až potom komentuje, ale po dvoch dňoch triezvosti už opäť sleduje svoj vlastný cieľ.

Tým je ešte silnejší tlak na Bidena, aby čím skôr odstúpil.

Keď v noci rečnil jeden z hlavných republikánskych rečníkov, v rohu sa objavilo malé okno, aby ukázali, ako starý prezident zápasí s tým, aby sa dostal po schodíkoch do lietadla. Takéto obrázky sa nikdy neukazovali, až teraz. Podobne sa nikdy neriešilo, čo mu – opakovane zaočkovanému – môže spraviť covid. Keď teraz dostal vírus, o čom väčšina z nás už ani nevie, ak ho máme, tak komentátor CNN povedal, že zatiaľ čo Trumpa nezastaví ani guľka, Bidena stopne ľahký vírus.

Biden skončil. Pre amerických liberálov je tlak na Bidena dôležitejšia téma, ako Trump a Vance. Je len otázka času, kedy to ten čertovsky bystrý chlapík oznámi...