Inšpiráciou malo byť Maďarsko
Okrem toho odborníci upozorňujú, že veľký objem transakcií umožní naoko nízku sadzbu novej dane. "Toto je veľká zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní, ktoré im skôr ‚prejde‘," dodáva mimovládka.
Napríklad zvýšenie z 0,3 percenta na 0,45 percenta sa môže zdať ako “nič”, pritom je to podľa nich zvýšenie dane o polovicu. "Vidíme to na Maďarsku, ktoré začalo s 0,3 percenta a hneď po roku daň poskočila na 0,45," dodávajú ekonómovia.
Budeme naozaj platiť pri výbere z bankomatu či obyčajnej úhrade stravovania v školách o niečo viac? Túto otázku si aktuálne kladie množstvo ľudí. Ako je to však naozaj?
V piatok na informácie, ktoré sa šíria bleskovou rýchlosťou, zareagovali aj tí najkompetentnejší. Ministerstvo financií prezradilo, že na balíku konsolidačných opatrení, ktorého výsledná podoba bude známa až po rokovaniach koaličnej rady, skutočne momentálne pracuje. "Následne budú všetky opatrenia detailne predstavené verejnosti," priznáva rezort hľadanie zdrojov.
Ide však o reakciu na piatkovú tlačovú konferenciu strany SaS. Tá sa prostredníctvom svojho lídra vyjadrila, že na Slovensku idú zaviesť túto socialistickú daň. Zazneli aj konkrétne predstavy. „Ak vám napríklad príde čistá mzda, tak štát zamestnávateľovi strhne nejaké to percento. Len preto, že vám ju nedal v hotovosti, ale na účet. Čo sú toto za hlúpe nápady? Vo vláde sa už zbláznili?“ pýta sa predseda SaS Branislav Gröhling.
Pridáva sa k nemu aj podpredseda strany Marián Viskupič, podľa ktorého sú bankové operácie kyslíkom bankového sektora. „To je ako keby ste chceli zdaniť dýchanie človeka. V konečnom dôsledku to zaplatia len a len ľudia,“ dodáva.
Téma však nenechala chladných ani ďalších politikov z radov opozície. „Vláda vymyslela spôsob, ako obtiahnuť všetkých občanov bez toho, aby si to všimli,“ hovorí poslanec za Progresívne Slovensko Štefan Kišš, ktorý sa domnieva, že sa jej zrejme páči "doba kešu". "Toto opatrenie bude mať za následok, že skončí bezhotovostné platenie,“ myslí si.
Takéto zdanenie vidí aj predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová ako nehoráznosť. „Ide o ďalší útok na peňaženky bežných občanov, ktorý sa prejaví v nižších platoch a vyšších poplatkoch,“ varuje s dôvetkom, že kabinet podľa nej opäť kopíruje neefektívne riešenia Viktora Orbána z Maďarska, čo pre Slovensko znamená ďalšie problémy.
Dvaja ľudia povedali...
Vášeň vo vyjadreniach skutočne neabsentuje, nateraz však chýba zdroj informácií, ktoré rozvírili na Slovensku už aj tak nepokojné hladiny. Na to, že podobný krok kabinet pripravuje, upozornil Denník N. Potvrdili mu to dvaja ľudia oboznámení s návrhom, ktorí si neželali byť menovaní.
Rezort financií pod vedením ministra Ladislava Kamenického však politikom odkazuje, že reagujú na ničím nepodložené a zavádzajúce informácie, voči ktorým sa prudko ohradzuje. Zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov neplánuje.
Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov, o ktorom informovala opozičná SaS na tlačovej besede v stredu.
"Ministerstvo financií sa ostro ohradzuje voči šíreniu ničím nepodložených, zavádzajúcich a nepravdivých informácií zo strany niektorých opozičných politických strán, ktoré majú vo verejnosti vzbudiť strach a neistotu. Niektorí politici totiž účelovo narábajú s neoverenými faktami a svoje domnienky prezentujú na tlačových konferenciách ako fakty," konštatuje rezort v stanovisku.
V tejto súvislosti vyzval všetkých, aby nešírili neoverené a ničím nepodložené informácie, pretože len vzbudzujú strach a neistotu. „Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ,“ dodáva rezort.
Čo by nová daň priniesla v praxi?
Nová daň by sa vzťahovala na služby, ktoré sú v súčasnosti väčšinou bez poplatku. Ide o bežné prevody, medzi ktoré patrí zasielanie platieb, napríklad miezd, ale i platenie za služby pri úhradách faktúr. Takže napríklad aj zaplatenie za mesačný telefónny paušál. Spadali by sem tiež platby kartou či transakcie urobené prostredníctvom bankomatov. Každá takáto položka by po zavedení tejto dane niečo stála.
Podľa Denníka N by nová daň z bankových prevodov vykryla viac ako tretinu plánovanej konsolidácie verejných financií v budúcom roku.
Samotné banky túto tému aktuálne nekomentujú. Aj podľa nich ide o špekulácie. „Vo všeobecnosti však platí, že aktuálne daňové zaťaženie bánk pôsobiacich na Slovensku je jedným z najvyšších v EÚ, pričom v pomere k zisku pred zdanením je vôbec najvyššie v Únii, a to až o 150 percent vyššie, ako je priemer EÚ," reaguje hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi.
Každé ďalšie zaťaženie bankového sektora by sa preto podľa nej premietlo do zhoršenia až obmedzenia financovania obyvateľstva, podnikateľov i verejného sektora vrátane štátu.
O tom, že nová daň by výrazne poškodila celý podnikateľský sektor, nepochybujú ani zamestnávatelia z iných odvetví. "Zvýšené náklady za transakcie budú zároveň viesť k zvýšeniu poplatkov za existujúce produkty a služby, na čo doplatia predovšetkým občania," myslí si aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Upozorňuje aj, že to môže taktiež viesť k používaniu iných alternatívnych foriem financovania, čo v konečnom dôsledku zníži transparentnosť celého finančného systému a zároveň zníži životnú úroveň obyvateľstva.
Kabinet by sa podľa asociácie v rámci konsolidácie verejných financií mal venovať znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu, a nie zavádzaniu nesystémových riešení. "Zároveň si dovoľujeme dodať, že s cieľom, aby boli negatívne dosahy čo najnižšie, by vládni predstavitelia mali rozhodne o podobných návrhoch rokovať aj so zástupcami zamestnávateľov, ktorých sa toto opatrenie bytostne dotýka a ktorí to v konečnom dôsledku zaplatia," uzatvára inštitúcia.
Ekonómovia vedeniu štátu odporúčajú, aby namiesto zvyšovania daní sústredilo svoju pozornosť na škrty na výdavkovej strane verejných financií, kde je veľa plytvania. "Štát nepotrebuje vyššie príjmy, naopak, potrebuje sa zbaviť výdavkov, ktoré sú nákladné a neprinášajú hodnotu," konštatuje INESS.
