Mestský úrad v Rimavskej Sobote chcú presťahovať do chátrajúceho župného domu

RIMAVSKÁ SOBOTA – Najväčšou historickou budovou Rimavskej Soboty je bývalý župný dom Gemersko-malohontskej župy na Námestí Mihálya Tompu. Tento rozľahlý trojkrídlový trojpodlažný objekt je však už roky prázdny a chátra.

Bývalý župný dom v RImavskej Sobote, najväčšia historická budova v meste Bývalý župný dom v RImavskej Sobote, najväčšia historická budova v meste. Foto: Branislav Caban

Čoskoro by sa to mohlo zmeniť, ako na poslednom zasadnutí rimavskosobotského mestského zastupiteľstva informoval primátor Jozef Šimko, keďže doň zvažuje presťahovať mestský úrad (MsÚ) a ďalšie mestské organizácie.

Ako neskôr konkretizoval pre Štandard, dôvod sťahovania do chátrajúceho objektu je prozaický – na rekonštrukciu prázdnej budovy samospráva nemôže získať finančné prostriedky z mimorozpočtových zdrojov.

Radnica z roku 1801, dnes jedna z budov Mestského úradu Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban
Radnica z roku 1801, dnes jedna z budov Mestského úradu Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban

„Rozprával som sa o tomto s nie jedným ministrom. Povedali mi, že pokiaľ je budova prázdna, tak na jej rekonštrukciu nedostanem žiadne finančné prostriedky z eurofondov ani štátnych prostriedkov. Veľmi preto uvažujem nad tým, že by som do župného domu presunul mestský úrad a tým pádom by som vedel odôvodniť moju požiadavku,“ vysvetlil primátor pre Štandard.

MsÚ v súčasnosti sídli v komplexe niekoľkých budov medzi Hlavným námestím a priľahlou Svätoplukovou ulicou. Priamo na Hlavnom námestí sa nachádza historická radnica z roku 1801 a na Svätoplukovej ulici tri panelové domy z čias socializmu pripomínajúce bežné bytovky. V roku 2017 ich zrekonštruovali a zateplili.

Tri panelové budovy Mestského úradu Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban
Tri panelové budovy Mestského úradu Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban

Medzi radnicou a panelovými domami sa nachádza vnútorný dvor a ďalšia „socialistická“ budova, ktorá jeden z nich prepája s radnicou. Primátor pre Štandard konkretizoval, že v týchto súčasných priestoroch MsÚ by zostala iba sobášna sieň a tri panelové domy by mesto prebudovalo na byty pre občanov.

Budova vo dvore mestského úradu, ktorá prepája historickú radnicu s novšími objektmi. Foto: Branislav Caban
Budova vo dvore mestského úradu, ktorá prepája historickú radnicu s novšími objektmi. Foto: Branislav Caban

Interiér je v dostačujúcom stave

Tvrdí, že napriek opadávajúcej omietke, pre ktorú samospráva dokonca uzavrela jeden chodník pri župnom dome, je jeho interiér dostačujúci na to, aby sa tam presťahovali úradníci. „Vo vnútri táto budova nie je až v takom zlom stave. To, čo treba, by sme tu vedeli zrekonštruovať, možno vymaľovať. Kúrenie je tu dobré, je tu plynová kotolňa,“ skonštatoval Šimko.

Podobnú myšlienku využitia župného domu prezentoval ešte na februárovom zasadnutí MsZ poslanec Viliam Vaš. Pripomenul, že v minulosti navrhoval odpredať ďalší nevyužitý mestský objekt, a to bývalý internát na Školskej ulici, a za získané peniaze zrekonštruovať župný dom.

Mohlo by vás zaujímať

„Takýmto spôsobom by sme tam mohli umiestniť všetky mestské organizácie – mestský úrad, mestskú bytovú správu, mestskú políciu či športový klub,“ odôvodnil Vaš s tým, že terajšie budovy MsÚ pri Hlavnom námestí by sa mohli predať alebo prenajímať.

Šimko vtedy tiež zdôraznil, že mesto nedokáže zrekonštruovať župný dom z peňazí vlastného rozpočtu. Podotkol, že príslušní pracovníci MsÚ doslova denne sledujú rôzne výzvy a grantové schémy, z ktorých by sa dali na tento účel získať peniaze.

Postavený na začiatku 20. storočia

Rimavská Sobota mala vo svojej histórii až štyri župné či stoličné domy, pričom do dnešných dní sa zachovali tri. Spomínaný objekt na Tompovom námestí je z nich najmladší, postavený v rokoch 1900 až 1901 za zhruba 400-tisíc vtedajších korún. Pôvodnému účelu slúžil do konca roka 1922, keď boli župy z čias monarchie zrušené.

Zaujímavosťou je, že posledným županom Gemersko-malohontskej župy bol známy básnik a spisovateľ Janko Jesenský.

Bočné krídlo župného domu na Železničnej ulici. Foto: Branislav Caban
Bočné krídlo župného domu na Železničnej ulici. Na prvom poschodí sa nachádzal byt bývalého župana (s balkónom), v ktorom niekoľko rokov žil Janko Jesenský. Foto: Branislav Caban

Do II. svetovej vojny boli v budove rôzne inštitúcie, napríklad okresný úrad. „V rokoch 1923 až 1938 tu sídlila i žandárska stanica,“ uviedla v publikácii Rimavská Sobota na starých pohľadniciach jej autorka, vtedajšia riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová.

Po vojne sa bývalý župný dom stal sídlom Okresného národného výboru (ONV) a od roku 1960 v ňom umiestnili aj okresný archív. V roku 1990 sa okresné národné výbory zmenili na okresné úrady, neskôr ich premenovali na obvodné úrady.

V tom istom roku získalo mesto župný dom od štátu za symbolickú jednu korunu. V historickej budove potom sídlili aj iné inštitúcie, ako Centrum právnej pomoci či podnikateľský inkubátor.

Časť priečelia župného domu, obnovená okolo roku 2005. Foto: Branislav Caban
Časť priečelia župného domu, obnovená okolo roku 2005. Foto: Branislav Caban

V novom tisícročí sa hovorilo aj o nutnosti zrekonštruovať budovu, ale mesto získalo peniaze len na obnovu časti priečelia. Tá má odvtedy pôvodnú historickú sivobielu farbu, zvyšok fasády je žltej farby z čias socializmu.

Neúspešná zámena

Podľa údajov MsÚ bola budova plne využívaná do roku 2009, potom sa začala postupne vyprázdňovať. Ako uviedla Pravda.sk v roku 2012, dôvodom boli hlavne vysoké náklady. Jednotlivé odbory sa sťahovali do štátnych budov v meste, v ktorých nemuseli platiť nájomné a aj náklady na energie boli nižšie.

Chodník pri jednoz z krídel samospráva pre padajúcu omietku uzavrela. Foto: Branislav Caban
Chodník pri jednom z krídel samospráva pre padajúcu omietku uzavrela. Foto: Branislav Caban

Ešte v roku 2015 to však vyzeralo nádejne. Poslanci rimavskosobotského mestského zastupiteľstva schválili výmenu župného domu s Ministerstvom vnútra (MV) SR, ktoré by na oplátku mestu poskytlo niekoľko iných budov v Rimavskej Sobote.

„Ministerstvo chce v budove integrovať všetky orgány štátnej miestnej správy a zriadiť v ňom aj kontaktné administratívne miesto občana,“ informovala na zasadnutí MsZ v januári 2015 vtedajšia vedúca majetkového oddelenia MsÚ Katarína Eliášová. Primátor v tom čase vyčíslil predpokladané náklady na rekonštrukciu budovy vo výške sedem až osem milión eur.

K realizácii tejto zámeny však nikdy nedošlo a v roku 2019 sa z budovy vysťahovali posledné kancelárie okresného úradu, ktorý od toho roku celý sídlil v zrekonštruovanej budove na Hostinského ulici.

Stále je prázdny

Poslanec Roman Vaľo o rok neskôr apeloval, aby mesto hľadalo spôsoby obnovy historickej stavby. V tom čase by to podľa neho stálo už 15 až 20 miliónov eur.

„Je to historická budova, ktorá je spätá s naším mestom. Zaslúži si našu pozornosť a musíme ju zachrániť pre budúce generácie. Preto sa musíme rozprávať, čo s ňou ďalej, otvoriť diskusiu o tom, ako ju využiť a ako získať zdroje na jej rekonštrukciu,“ podotkol Vaľo. Mesto zhruba v tom čase uvažovalo o obnove aspoň vonkajšej fasády a časti strechy, ale ani tento zámer nebol zrealizovaný.

Vlani sa opäť objavil nový plán využitia župného domu, s ktorým prišiel lekár a mestský poslanec Obaidullah Mir. Prezentoval zámer, podľa ktorého by v župnom dome vznikla detašovaná fakulta vysokej školy, v ktorej by sa vzdelávali zdravotné sestry. Sám poslanec však neskôr priznal, že tento plán sa nepodarí zrealizovať.

V súčasnosti je historický župný dom úplne prázdny a nevyužívaný. Približne raz za mesiac sa v zasadacej sále konajú schôdze mestského zastupiteľstva, ale iba v letnom období, keď budovu netreba vykurovať.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac