Parlament ako „Zelenského notár“. Chaos a pochybné vytváranie súhlasu

Podľa ukrajinského politického analytika Volodymyra Fesenka je situácia taká, že parlament bol počas vojny odsunutý na vedľajšiu koľaj a stráca svoju niekdajšiu silnú úlohu v ukrajinskej demokracii.

„V stannom práve, s našou centralizáciou riadenia štátu a koncom verejnej politiky, parlament stratil svoj vplyv," povedal Fesenko.

Nefunkčnosť parlamentu a nezvyčajné spojenectvo pri hlasovaní medzi vládnou stranou a bývalými členmi rozpustenej proruskej strany znížili dôveryhodnosť vlády, ktorá sa snaží obnoviť svoje vojnové úsilie po mesiacoch ruského postupu.

Kritici tvrdia, že tento chaos znemožňuje akúkoľvek zmysluplnú úlohu parlamentu pri dohľade nad vládnymi agentúrami, a to aj napriek tomu, že na Ukrajinu prúdia miliardy dolárov zo zahraničnej pomoci. Pravidelne sa objavujú obvinenia z korupcie alebo zlého hospodárenia: V máji odstúpil úradník, ktorý dohliadal na rekonštrukciu Ukrajiny financovanú prevažne zo západných zdrojov, s odvolaním sa na zlé hospodárenie s finančnými prostriedkami.

Nepokoje zintenzívnili kritiku, že v prezidentskom úrade sa sústreďuje príliš veľa moci nad rámec právomocí, ktoré sú už udelené na základe stanného práva. Na to sa kritici Zelenského zameriavali už od začiatku vojny, keď zlúčil televízne stanice pod jednu štátnu stanicu a obmedzil možnosť ministrov konať nezávisle.

Nikto netvrdí, že došlo k závažnému porušeniu ústavy. Väčšina Ukrajincov stále podporuje Zelenského, hoci ich počet klesol, a dokonca aj jeho kritici pripúšťajú, že vojna si vyžaduje určitú centralizáciu rozhodovania.

Niektorí zákonodarcovia a externí analytici považujú za úspech už to, že sa parlament počas vojny vôbec zišiel. Na začiatku invázie sa poslanci schádzali len narýchlo, tajne a potom sa rýchlo rozišli z kupolovitej budovy parlamentu v Kyjeve, z obavy, že by ich mohla všetkých zabiť alebo zraniť ruská raketa pri jedinom zásahu. Po zlepšení protivzdušnej obrany sa obnovili pravidelné zasadnutia.

Podľa ústavy má mať ukrajinský parlament väčšie právomoci ako prezident. Parlament vymenúva väčšinu ministrov a schvaľuje menší počet ministrov vymenovaných prezidentom. V minulých krízach zohrával kľúčovú a nezávislú úlohu. Nie však počas tejto vojny.

Časť problému spočíva v tom, že Zelenského strana, Sluha ľudu, je sama brzdená vnútornými konfliktmi.

Rozpory, ktoré sa objavili pred inváziou, sa len prehĺbili. Jednotné hlasovanie, ktoré signalizovalo solidaritu na začiatku invázie, je už len hmlistou spomienkou. Vojna narušila stranícku disciplínu; úskočné hlasovanie sa neochotne toleruje.

Napríklad približne 20 poslancov parlamentu vytvorilo frakciu, ktorá je proti Zelenskému; 15 z nich formálne zostáva v prezidentovej strane.

V súčasnosti sú v 450-člennej snemovni zastúpené štyri strany: Zelenského Sluha ľudu, Európska solidarita, Vlasť a Hlas.

Sluha ľudu získal väčšinu kresiel vo voľbách v roku 2019, vďaka čomu sa parlament zosúladil s prezidentským úradom. Stále má nominálnu väčšinu 235 kresiel, ale v skutočnosti vedenie strany len zriedkakedy zhromaždí potrebné hlasy na prijatie legislatívy. Vo viac ako 5-tisíc hlasovaniach v parlamente v rokoch 2022 a 2023 si strana sama zabezpečila potrebnú väčšinu len v 17 prípadoch, čo je menej ako 1 percento hlasov, uvádza ukrajinská analytická skupina Chesno.

Namiesto toho strana vytvorila podivné politické partnerstvo so zvyškami strany Opozičný blok, ktorá bola v roku 2022 oficiálne rozpustená pre jej väzby na Rusko. Spoločne prijali zákony na rozšírenie odvodov, ktoré sú kriticky dôležité pre vojnové úsilie Ukrajiny, a na formovanie dohľadu nad agentúrami a pravidlami určenými na zabezpečenie zahraničnej pomoci.

Kritici tejto politickej aliancie tvrdia, že oslabila nezávislosť parlamentu, pretože bývalým proruským politikom hrozí trestné stíhanie za vlastizradu a sotva môžu vykonávať účinný dohľad.

Jeden z návrhov zákona, ktorý bol schválený v decembri, upravuje stavebné predpisy pre rekonštrukčné práce a spustil vlnu kritiky, pretože obsahuje ustanovenia, ktoré uprednostňujú developeri. Tento návrh zákona presúva niektoré stavebné povolenia z miestnych samospráv na ústrednú vládu, čo vyvoláva obavy, že komunity nebudú mať možnosť vyjadriť sa k tomu, ako sa vynakladajú finančné prostriedky na obnovu.

V stávke sú obrovské sumy na obnovu. Kyjevská vysoká škola ekonomická odhaduje, že celkové náklady na obnovu Ukrajiny dosiahnu 155 miliárd dolárov.

Minulý mesiac sa strana Sluha ľudu opäť spojila s bývalými poslancami strany Opozičný blok pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu zákona, ktorý vymedzuje právomoci novej agentúry pre finančný dohľad a ktorý vyníma finančné vyšetrovanie z pôsobnosti domácej spravodajskej služby. Spravodajská agentúra sa už roky zmieta v kontroverziách v súvislosti s politicky podfarbenými vyšetrovaniami a korupciou.

Zelenskyj potreboval vytvoriť novú agentúru, pretože to bola jedna z požiadaviek Bruselu v rámci úsilia Ukrajiny o vstup do Európskej únie, povedal Oleksandr Zaslavsky, analytik Agentúry pre legislatívne iniciatívy, analytickej skupiny v Kyjeve. Hlasovanie teda len zdôraznilo, ako veľmi je Zelenskyj závislý od bývalých proruských zákonodarcov pri schvaľovaní kľúčových zákonov.

Táto neformálna koalícia umožnila Zelenského strane vyhnúť sa kompromisom s hlavnou politickou opozičnou skupinou Európska solidarita, stranou Zelenského politického nepriateľa, bývalého prezidenta Petra Porošenka. Hlasy na prijatie kľúčových právnych predpisov poskytli aj niektorí členovia iných opozičných strán a frakcií spolu s bývalými členmi Opozičného bloku.

Hovorkyňa Davyda Arachamiju, lídra frakcie Sluha ľudu v parlamente, odmietla poskytnúť rozhovor vzhľadom na harmonogram a hovorkyňa Ruslana Štefančuka, predsedu parlamentu, na žiadosť o rozhovor nereagovala. Kancelária Zelenského na žiadosť o komentár nereagovala.

Kritiku vyvolávajú aj obmedzenia, ktoré bránia členom opozičnej strany opustiť krajinu a stretnúť sa so spojeneckými vládami – v čase, keď približne polovicu rozpočtu tvorí zahraničná pomoc.

Tieto obmedzenia a nezvyčajné spojenectvo s bývalými členmi proruskej strany znamenajú, že „parlament je vylúčený z rozhodovania“, povedal Dmytro Razumkov, bývalý predseda parlamentu, ktorý je teraz v politickej opozícii.

„Prijíma rozhodnutia, ale bez možnosti ich ovplyvniť,“ povedal.

Dokonca aj líder frakcie Sluha ľudu, Arachamija, vyjadril začiatkom tohto roka obavy zo stavu tejto inštitúcie. V januárovom vyhlásení uviedol, že „sa blíži veľká kríza“.

Jurij Bojko, kedysi líder Opozičného bloku, ktorý je na Ukrajine všeobecne odsudzovaný, povedal, že invázia Moskvy v roku 2022 zmenila jeho názory na Rusko a že sa počas vojny sústredil na podporu Zelenského.

„Vojna zmenila naše názory,“ povedal o svojej predchádzajúcej podpore užších vzťahov s Moskvou.

Pripustil, že „niektorí z našich bývalých členov sa stali zradcami", ale povedal, že tí, ktorí zostali, sa snažili podporiť vojnové úsilie hlasovaním za vládou podporovanú legislatívu. Tento rok podľa neho prešlo 29 zákonov, ktoré by neboli prijaté bez podpory bývalých zákonodarcov Opozičného bloku. Povedal, že jeho skupina nesúhlasila s vládou v prípade niektorých daňových a colných zákonov.

Oleksij Gončarenko, člen opozičnej strany Európska solidarita, tvrdil, že konštruktívna opozícia v parlamente je dôležitá aj počas vojny. Tú podľa neho neposkytujú bývalí členovia proruskej strany, pretože im hrozí trestné stíhanie.

„Je nespravodlivé, že títo ľudia nie sú stíhaní, a je nespravodlivé, že sú stále v parlamente,“ povedal. Predložil návrh zákona na ich vylúčenie z poslaneckej smenovne. Podľa jeho slov sa tak nestalo, „pretože ich hlasy potrebuje“ Zelenského vláda.

V dôsledku toho podľa neho „Parlament funguje ako notár, ktorý len dáva pečiatku na to, čo prichádza od prezidenta“.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.