Stovky prepustených väzňov ako následok novely Trestného zákona

Profesor Jozef Čentéš, bývalý prokurátor a vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na tento problém upozornil v rozhovore, v ktorom poukázal na skutočnosť, že sa v dôsledku účinnosti novely Trestného zákona sa dostanú na slobodu stovky väzňov v jeden deň.

Jednou z hlavných zmien, ktoré novela prináša, je zníženie trestných sadzieb pre určité trestné činy, ktoré sú nadviazané na výšku škody. Nový trestný zákon zvyšuje dolnú hranicu škody, ktorá je potrebná na klasifikovanie skutku ako trestného činu, zo súčasných 266 eur na 750 eur. Tento posun spôsobí, že trestné činy podľa súčasnej úpravy už podľa novely trestnými nemusia byť, a môžu spadnúť do roviny priestupkov.

Po tejto zmene volali viacerí odborníci z právnickej obce ako aj množstvo sudcov, ktorí poukazovali na zahltenie súdneho systému obrovským množstvom prípadov drobnej kriminality, ktorá by mala byť riešená mimo súdnych konaní. Zmena ako taká teda nie je negatívom, ale vládna moc nedomyslela následný postup.

Zmena výšky škody sa dotkne mnohých trestných činov

Čentéš upozorňuje, že zvyšovanie minimálnej škody môže viesť k tomu, že väzni odsúdení za tieto činy budú môcť požiadať o prehodnotenie svojho trestu, čo môže viesť k ich skoršiemu prepusteniu. Novela posunie výškou škody aj trestné sadzby, ktoré sa budú v určitých prípadoch znižovať.

Práve v dôsledku znižovania trestných sadzieb sa už odsúdení páchatelia budú môcť obrátiť na súdy o preskúmanie svojho trestu súdom, pretože podľa novej úpravy by ho už teoreticky mohli mať celý vykonaný. Do úvahy sa pritom musí vziať nielen vykonanie celého trestu, ale aj možnosť podmienečného prepustenia, na ktoré má odsúdený nárok, a ktoré je rovnako naviazané na výšku trestu.

Podľa vyjadrení profesora Čentéša je v súčasnosti v Slovenskej republike odsúdených okolo 1 200 ľudí za tzv. „horalkové krádeže“, čo je termín používaný pri opakovanej drobnej krádeži. V prípade týchto páchateľov by sa prepustenie z výkonu trestu malo týkať asi stovky odsúdených.

Zámer odbremeniť väznice od páchateľov drobných krádeží obsahoval aj návrh bývalého ministra spravodlivosti Karasa, ktorý pripravil vlastnú novelu Trestného zákona. Aj on poukazoval na preplnenosť väzníc a ich odbremenenie. Zastával názor, že nie je primerané zatvárať drobných zlodejov za mreže, a to aj v kontexte nastavenia trestnej politiky iných krajín.

V prípade nových hraníc škody novela prekvalifikuje niektoré trestné činy z obzvlášť závažných na menej závažné, čo opäť môže znížiť dĺžku trestov a tiež umožniť skoršie prepustenie osôb z výkonu trestu. Táto skutočnosť bude mať vplyv aj na dĺžku väzby obvinených či obžalovaných, u ktorých dôjde k zníženiu kvalifikácie po účinnosti novely, v dôsledku čoho budú musieť byť prepustení na slobodu. Uvedené však nebude mať vplyv na trestné stíhanie týchto osôb.

Profesor Čentéš v rozhovore spomenul, že novela zavádza možnosť uloženia domáceho väzenia aj pri zločinoch, čo pri starej úprave nebolo možné. Je viac ako isté, že množstvo väznených páchateľov bude preferovať možnosť výkonu trestu v domácom prostredí, pred jeho výkonom v podmienkach slovenských väzníc.

Nápor žiadostí bude enormný

Nové nastavenie Trestného zákona sa dotkne tisícok väznených osôb, pri ktorých budú musieť najmä súdy skúmať, či už nedošlo k vykonaniu trestov, vyrovnať sa s veľkým množstvom žiadostí o podmienečné prepustenie odsúdených zo strany obhajoby alebo sa vyrovnať so skrátenými premlčacími lehotami v prípade trestných konaní, na ktoré bude mať novela vplyv.

Vyprázdnenie preplnených väzníc pritom bolo jedným zo zámerov vládnej moci, ktorá novelu pripravila. Zmeny pri nastavení trestných sadzieb sa týkajú najmä ekonomickej trestnej činnosti, ktorá nie je pre spoločnosť taká nebezpečná, ako násilná či organizovaná forma kriminality.

Na slobodu či do domáceho väzenia sa teda nedostanú osoby vyslovene nebezpečné, ale skôr drobní zlodeji alebo iní páchatelia majetkovej trestnej činnosti. Problém však je, že nová právna úprava nemyslí na celý proces, ktorý je potrebné s týmito ľuďmi vykonávať ďalej.

Čentéš poukázal na nedostatky novely, ktorá bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zákonodarca vôbec nemyslel. Aj tu sa ukazuje dôležitosť riadneho legislatívneho procesu v prípade takých rozsiahlych zmien, v ktorých by sa podobné nedostatky upravili počas jednotlivých fáz prijímania zákona.

Chýbajú ľudské aj materiálne zdroje

Namiesto toho bude mať rýchle a nedomyslené prijatie novely nežiaduce vplyvy na spoločnosť. Nová úprava totiž nezavádza žiadne posilnenie súdnych či iných orgánov tak personálne, ako aj finančne spôsobom, aby dokázali zvládnuť predpokladaný masívny nápor práce štátnych orgánov.

Samotný navrhovateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že novela nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. To znamená žiadne financie na navýšenie kapacít napríklad súdnych úradníkov skúmajúcich extrémne množstvo žiadostí o prepustenie či podmienečné prepustenie z výkonu trestu, návrhov na domáce väzenie a podobne. Notorický nedostatok sudcov je pritom už všeobecne známy.

Štát sa a nemôže vyhovárať na nedostatok personálu či času pri nedodržaní lehôt ohľadom rozhodnutí pri daných žiadostiach; išlo by o porušenie práv občanov, ktorí by obratom mohli žalovať štát o odškodné. A vyhrali by. Preskúmavanie žiadostí zo strany súdov je iba jedna rovina problému.

Už dnes chýbajú stovky mediačných a probačných úradníkov, ktorí dohliadajú na podmienečne prepustené osoby, či si plnia pokyny a obmedzenia uložené súdmi. V prípade stoviek nových podmienečne prepustených odsúdených, ktorí sa budú musieť pravidelne hlásiť na kontrolu, nie je objektívne možné zabezpečiť dozor, ktorý ukladá zákon.

Ak podmienečne prepustená osoba neplní svoje povinnosti, môže jej byť opätovne udelený trest odňatia slobody. Dohľad zo strany štátu má pôsobiť prevýchovne a preventívne, aby takýto odsúdený už nespadol na šikmú plochu. Obdobné podmienky musia spĺňať aj osoby, pri ktorých bola v trestnom konaní nahradená väzba iným dohľadom, ako napríklad monitorovacím zariadením či návštevami probačného úradníka.

Chýbajúci personál na kontrolu novej veľkej masy prepustených osôb bude znamenať, že nikto nebude vedieť, či skutočne dochádza k náprave a k dodržiavaniu pravidiel. Ani to, čo títo ľudia robia a kde sa pohybujú. Už dnes možno konštatovať, že to jednoducho nebude možné pre chýbajúce sily a peniaze.

Humanizácia trestov nemá znamenať beztrestnosť, ale nápravu a motiváciu osoby tak, aby už viac nepáchala trestnú činnosť. Náprava neprichádza sama, a v prípade odsúdených možno hovoriť o výsledkoch iba pri mohutnej asistencii štátu. Nikto iný na to totiž prostriedky nemá.

Nulová kontrola prepustenej osoby zo strany štátu bude znamenať nápravu iba vo veľmi nízkej miere prípadov. Odhliadnuc od komplexnosti problematiky pracovania s odsúdenými na sociálnej, vzdelávacej či inej úrovni možno konštatovať, že bez riadneho dozoru tieto osoby budú opätovne skĺzavať k problematickému správaniu.

Znižovanie trestov odobril aj Ústavný súd

Profesor Čentéš, ako aj mnoho odborníkov, zníženie vybraných trestných sadzieb schvaľuje a hovorí o tom, že na Slovensku boli zavedené skutočne drakonické tresty. Tento fakt konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí o ústavnosti nového Trestného zákona, keď poukázal na neprimerane vysoké trestné sadzby nastavené novelou v roku 2005.

Podľa Ústavného súdu SR ujma na právach odsúdeného nie je cieľom trestu, je iba nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti.

Kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, a neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality. Naopak, jeho preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Krok smerom k humanizácii trestov je teda v poriadku podľa Ústavného súdu SR ale aj iných relevantných inštitúcií. Štát však musí byť zodpovedný aj za to, aby nízke tresty mali skutočne prevýchovný efekt.

V tomto prípade na následný dozor nikto nemyslel. Novela Trestného zákona je v mnohých veciach prínosom a správnym krokom k modernému právnemu štátu.  No nestačí iba znižovať tresty, ako správne podotkol profesor Čentéš, ale je potrebné myslieť aj na následné efekty, ktoré to spoločnosti prinesie.

Efekt v podobe prepustenia stoviek väzňov na slobodu je viac než istý. Skutočnosť, že ich nebude mať kto kontrolovať, ako aj enormnú vyťaženosť súdov v prípade následných žiadostí o prepustenie z výkonu trestu a podobných návrhov, môžeme konštatovať ako nevyhnutný fakt.

Je potom otázne, či dobre mierené pokusy o spravodlivosť nestroskotajú na chybách prameniacich z  príliš horlivej snahy urýchliť proces prijímania zákona, ktorý má byť zo svojej podstaty precízny. Následná absencia kontroly odsúdených či obvinených predsa nijakým spôsobom nemôže prispieť k dôvere občanov v právny štát.