Každú nedeľu sa v Nemecku kladú takzvané „nedeľné otázky“, koho by respondenti volili, keby sa budúci týždeň konali spolkové voľby (nedeľná otázka preto, lebo nedeľa je v Nemecku tradične volebným dňom, pozn. prekl.). Pravidelne sa tak odráža aktuálna nálada voličov v čase prieskumu.
V prieskume INSA, ktorý bol zaznamenaný od 12. do 15. júla 2024 a v ktorom 2 116 respondentov uviedlo volebné preferencie pre niektorú stranu, sa nemeckí sociálni demokrati (SPD), nachádzali len na úrovni 15 percent. A to sú stranou, ktorá má momentálne funkciu kancelára.
Najsilnejšia opozičná frakcia, CDU/CSU, ktorá sa skladá z CDU (24,5 percenta) a bavorskej CSU (6,5 percenta), dosiahla 31 percent. Zelení majú 11,5 percenta a liberálna FDP 5 percent. Spolu tri strany súčasnej vládnej koalície (SPD, Zelení, FDP), ktorá sa vzhľadom na stranícke farby označuje ako „semaforová koalícia“, získali 31,5 percenta, teda rovnaký počet hlasov ako opozičná CDU/CSU. To znamená, že ani každý tretí volič by v súčasnosti nevolil jednu z troch vládnych strán.
Okrem CDU/CSU ako najsilnejšej opozičnej skupiny je tu aj pravicovo-populistická AfD, ktorá má v súčasnosti 18 percent, a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá vznikla v januári tohto roku a považuje sa za ľavicovú konzervatívnu stranu.
Kongres strany, Aliancia Sahry Wagenknechtovej. Foto: Bernd Elmenthaler/ČTK/Profimedia
Aktuálne jej namerali 8,5 percenta. BSW sa odštiepila od strany Ľavica, ktorá je v súčasnosti ešte stále zastúpená v parlamente ako „skupina“ (už nemá vlastný poslanecký klub, preto už len skupina, pozn. prekl.). Ľavica však v súčasnosti dosahuje v prieskumoch len 3 percentá a je pravdepodobné, že v nasledujúcich spolkových voľbách koncom septembra 2025 neprekročí päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu.
Strana Únia hodnôt Hansa-Georga Maassena nie je v „nedeľnom prieskume“ zaznamenaná. Nekandidovala však ani vo voľbách do Európskeho parlamentu. Hoci má dvojciferný voličský potenciál, v súčasnosti ju nechce voliť ani jedno percento respondentov.
Predseda Únie hodnôt Dr. Hans-Georg Maaßen. Foto: Profimedia
Kde vidia voliči sami seba?
V európskych voľbách 9. júna 2024 – jediných celoštátnych voľbách medzi spolkovými voľbami v rokoch 2021 a 2025 – dokázal inštitút INSA opäť najpresnejšie predpovedať oficiálny konečný výsledok volieb pomocou svojho predvolebného prieskumu. To dokazuje, že takéto prieskumy môžu byť určite spoľahlivé.
Z takýchto týždenných predvolebných prieskumov sa však dá vyčítať oveľa viac než len zmeny, ktoré niekedy predstavujú len pol percentuálneho bodu.
INSA sa napríklad pravidelne pýta voličov, kam sa zaraďujú v ľavo-pravom politickom spektre. Svoju politickú orientáciu uviedlo 94 percent respondentov. Takmer každý tretí respondent (32 percent) sa v súčasnosti zaraďuje do ľavej časti stredu, takmer každý štvrtý (24 percent) do pravej časti stredu a 38 percent do politického stredu.
Obzvlášť zaujímavé je, keď sa pozrieme na to, ktoré strany by respondenti v súčasnosti volili podľa ich politickej pozície: Každý štvrtý respondent, ktorý sa zaraďuje naľavo od stredu, by v súčasnosti volil SPD (25 percent), ďalšia necelá štvrtina by volila Zelených (24 percent) a každý siedmy respondent z tejto skupiny by volil CDU/CSU (14 percent). Takmer polovica respondentov, ktorí sa označujú za pravý stred, by volila AfD (46 percent), 37 percent CDU/CSU a 6 percent Alianciu Sahra Wagenknecht (BSW). Respondenti, ktorí sa politicky zaraďujú do stredu, by volili CDU/CSU (41 percent), SPD (15 percent) a AfD (12 percent).
To znamená, že Zelení a SPD bojujú o prvé miesto v ľavicovo-stredovom tábore, CDU/CSU vedie v stredovom tábore a AfD jasne vedie v pravicovo-stredovom tábore. Je pozoruhodné, že CDU/CSU prenechala svoju bývalú tradičnú pozíciu najsilnejšej sily na pravej strane stredu AfD. A SPD musí bojovať o svoju bývalú pozíciu najsilnejšej sily naľavo od stredu. Zelení sú vážnym súperom v hre o prvenstvo v tomto spektre – na rozdiel od politického stredu, kde sú Zelení až na piatom mieste za SPD, AfD a BSW.
Nová aliancia BSW oslovuje všetky politické tábory
Novozaložená BSW je s 8,5 percentami „len“ na piatom mieste v celoštátnom meradle, ale má najmenší rozptyl medzi jednotlivými tábormi. Je treťou najsilnejšou silou medzi voličmi napravo od stredu (6 percent) a štvrtou najsilnejšou silou medzi voličmi v strede (8 percent) a tiež štvrtou najsilnejšou naľavo od stredu (12 percent). Je to zaujímavé, pretože mnohé vedúce osobnosti tejto strany pochádzajú pôvodne z Ľavice, ktorá má v súčasnosti v celoštátnom meradle iba 3 percentá.
Popularita tejto strany, najmä v piatich nových spolkových krajinách, bývalej NDR, je výrazne silnejšia ako v západnom Nemecku. Vo všetkých spolkových krajinách, v ktorých INSA uskutočnila prieskumy pre krajinské voľby, sa pohybuje na dvojciferných hodnotách (14 až 20 percent) a má veľkú šancu, že po troch krajinských voľbách v Durínsku, Sasku a Brandenbursku v septembri 2024 bude potrebná na zostavenie vlády.
Merz pred Weidelovou a kancelárom Scholzom
V Nemecku je spolkový kancelár volený parlamentom, teda poslancami Bundestagu. Ak si však položíme hypotetickú otázku, ako by sa respondenti rozhodli v priamej voľbe spolkového kancelára, pravdepodobní hlavní kandidáti strán, ktoré by chceli navrhnúť kandidáta na kancelára, by dosiahli skôr skromné výsledky.
22 percent opýtaných by nevolilo žiadneho z top kandidátov, 21 percent by hlasovalo za Friedricha Merza, lídra CDU, 18 percent za Alice Weidelovú, líderku AfD, 15 percent za súčasného kancelára Olafa Scholza z SPD a tiež 15 percent za súčasného vicekancelára Roberta Habecka od Zelených.
Ak sa teraz pozrieme na politickú pozíciu respondentov, Robert Habeck je s 29 percentami na prvom mieste medzi tými, ktorí sú naľavo od stredu, pred Olafom Scholzom s 24 percentami. Friedrich Merz je na prvom mieste medzi tými, ktorí sa nachádzajú v strede politického spektra, s 27 percentami, pred Olafom Scholzom so 16 percentami, a Alice Weidelová vedie medzi voličmi napravo od stredu so 42 percentami, pred Friedrichom Merzom s 29 percentami.
Alice Weidelová, spolupredsedníčka AfD. Foto: Michael Sohn/ AP/ Profimedia
Chýbajú lídri
Hoci otázka priamej voľby kancelára je len hypotetická, ukazuje, že žiadny z kandidátov nie je v súčasnosti skutočne presvedčivý. Najbližšie k tomu má Alice Weidelová v stredopravom tábore. Keď sa všeobecne hovorí o rozčarovaní z politiky, zdá sa, že ide predovšetkým o rozčarovanie z politikov. V súčasnosti zjavne neexistuje líder, ktorý by dokázal získať široké vrstvy voličov.
Podľa očakávania kandidáti najčastejšie presviedčajú voličov vlastnej strany, nad tento rámec však nevyžarujú žiadnu príťažlivosť. V priamej voľbe kancelára by 73 percent voličov AfD hlasovalo za Alice Weidelovú, 64 percent voličov Zelených za Roberta Habecka, 54 percent voličov SPD za Olafa Scholza a 54 percent voličov CDU/CSU za Friedricha Merza.
Je možné, že sa súčasná situácia do dňa volieb zlepší, napríklad vďaka volebným kampaniam. V súčasnosti je však situácia pre všetky strany tristná. Je to možno spôsobené aj tým, že strana kancelára, SPD, bude pravdepodobne kandidovať s doterajším ministrom Olafom Scholzom a nie s oveľa populárnejším spolkovým ministrom obrany Borisom Pistoriusom.
A kresťanskí demokrati budú pravdepodobne kandidovať s predsedom parlamentného klubu Friedrichom Merzom a nie s bavorským ministerským predsedom Markusom Söderom z CSU, ktorý je populárnejší aj vo vlastných radoch.
Friedrich Merz, predseda CDU. Foto: Bernd Elmenthaler/ Profimedia
S kým pôjde CDU do koalície?
Po troch krajinských voľbách vo východnom Nemecku budú kresťanskí demokrati z CDU/CSU stáť pred výzvou, s kým chcú spolupracovať. CDU sa jasne vyslovila proti spolupráci s AfD, ktorá má šancu stať sa najsilnejšou politickou silou vo východnom Nemecku – smerom doprava stále stojí „múr“ ako červená neprekročiteľná línia a bráni veľkej koalícii silnej konzervatívnej pravicovej aliancie medzi AfD a CDU/CSU.
Avšak bez ohľadu na to, či sa budú hľadať partneri naľavo od stredu alebo napravo od stredu, kresťanskí demokrati budú pravdepodobne do určitej miery obsahovo roztrhaní. V dôsledku toho by sa aj úspechy v krajinských voľbách mohli stať hypotékou pre spolkové voľby a viesť k ďalším zmenám na politickej scéne v Nemecku.