Petr Drulák

Výsledkom je kontrola sociálnych médií a tlak na odstraňovanie správ, ktoré sa bruselským progresivistom nepáčia. Výsledkom je zatiahnutie Európy do zástupnej vojny USA s Ruskom, ktorá sa vedie za európske peniaze a ukrajinské životy.

Vo všetkých týchto katastrofách hrala Leyenová hlavnú úlohu. Európski voliči to dobre chápali, jej neobľúbenosť ukazoval jeden prieskum za druhým. Napriek tomu európska oligarchia dospela k názoru, že lepšieho služobníka nenájde a túto zdiskreditovanú figúru znovu presadila.

Hoci vládnuci kartel Európskoho parlamentu pozostávajúci z ľudovcov, socialistov a liberálov disponuje nadpolovičnou väčšinou, Leyenová vedela, že len na nich sa nemôže spoliehať. Niektoré delegácie z kartelu, napríklad nemeckí liberáli a francúzski republikáni, ju odmietli podporiť.

S pár desiatkami hlasov, ktoré zaistili hladkú voľbu, sa preto poponáhľali zelení. Teda skupina, ktorá zažila najväčší volebný výprask. Ak dnes európski voliči niekoho skutočne neznášajú, sú to práve zelení. Voľbou Leyenovej sa pridali ku kartelu a získali vplyv ďaleko presahujúci ich chabý mandát.

Pošliapavanie demokracie a benefity za lojalitu

Naopak, bez vplyvu pravdepodobne zostane tretia najväčšia frakcia Európskeho parlamentu. U patriotov sa zišli Le Penová, Salvini, Orbán, Wilders, Babiš, Kickel a mnoho ďalších výrazných politikov, ktorí opakovane získavajú masívnu podporu voličov. V otázkach migrácie, green dealu, slobody prejavu a vojny sú hlasom európskeho ľudu.

Preto sa ich európska oligarchia snaží izolovať a nepustiť k žiadnym parlamentným funkciám. Šliape pritom po základnom pravidle demokratických zborov, podľa ktorého má opozícia nárok na riadne zastúpenie vo vedení parlamentu.

S osobitnou nenávisťou pristupuje európska oligarchia k Viktorovi Orbánovi. Maďarské predsedníctvo EÚ začal cestami do Kyjeva, Moskvy, Pekingu a Washingtonu, všade hovoril o mieri. Ukázal, že sa to dá. Brusel besní, síce nemá čím a kým by vojnu viedol, ale dnes ju vzýva dokonca viac než Washington.

Rozzúrený Brusel uvalil na Maďarsko nové sankcie, tentoraz diplomatické. Európski pohlavári sa nezúčastňujú na akciách, ktoré sa konajú v Maďarsku, a ešte ich podkopávajú zvolávaním bruselských akcií v rovnakom termíne. Podobné zadupávanie nepohodlného člena EÚ ešte nezažila.        

Brusel tiež dáva najavo, že vie oceniť lojalitu Východoeurópanov, ktorí držia krok. V prípade Ruska to mnoho z nich robí z presvedčenia. Napríklad estónska premiérka Kaja Kallasová si takto vyslúžila funkciu vysokej predstaviteľky pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, jej predchodcami pritom boli politici zo veľkých západných členských štátov – Španiel, Talianka, Angličanka. Rusi na ňu pred časom vydali medzinárodný zatykač za ničenie sovietskych pamätníkov v Estónsku. Konštruktívne kroky k mieru od nej čakať nemožno. Na rozdiel od Orbána vzorná Európanka.

Navyše, podobne ako Leyenová či dosluhujúci predseda Európskej rady Charles Michel, aj Kallasová sa narodila v správnej rodine. Ich otcovia zastávali vedúce pozície doma i v Bruseli a predovšetkým nikdy nevybočovali z rámca predpísaného príslušným mocenským centrom.

Než sa Kallas stal európskym komisárom, slúžil ako estónsky premiér. Za sovietskych čias bol zástupcom šéfredaktora denníka estónskych komunistov. Ideálna formácia pre neskoršieho amerického miestodržiteľa v Tallinne a lojálneho Bruselčana. S podobnou obratnosťou sa otec Leyenovej pohyboval medzi Bruselom a americkým protektorátom zvaným západné Nemecko.

Obe dcéry idú v šľapajach svojich otcov. A bruselská progresivistická oligarchia sa mení na oligarchiu dedičnú.