Vo všetkých európskych katastrofách hrala Leyenová hlavnú úlohu. Európski voliči to dobre chápali, jej neobľúbenosť ukazoval jeden prieskum za druhým. Napriek tomu európska oligarchia dospela k názoru, že lepšieho služobníka nenájde a túto zdiskreditovanú figúru znovu presadila. Píše profesor Petr Drulák.
Bruselské inštitúcie sa po európskych voľbách nanovo obsadzujú. Doterajšie výsledky sú fackou demokraticky prejavenej vôli európskych voličov. Zatiaľ čo voliči dávali naprieč Európou najavo, že si prajú zmenu, ich vlády a bruselskí poslanci robia všetko pre to, aby pokračovali v doterajšom kurze vojny, bruselskej centralizácie, korupcie, deštrukcie národných ekonomík a potláčania slobody prejavu.
Nikto toto smerovanie nezosobňuje tak ako staronová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zatiaľ čo v skorších časoch sa Komisia pýšila svojou technokratickou nestrannosťou a svoje kompetencie ukradomky rozširovala na základe technických a právnych argumentov odkazujúcich na spoločný trh, za Leyenovej išli podobné nuansy bokom.