Ak Ukrajina neobnoví dodávky ruskej ropy na Slovensko, naša krajina bude "nakoniec musieť pristúpiť o odvetným opatreniam". Na stredajšom tlačovom brífingu na ministerstve obrany to uviedol prezident Peter Pellegrini.
Zo strany Kyjeva si podľa neho takýto prístup nezaslúžime, a to predovšetkým v kontexte celkového prístupu a humanitárnej či vojenskej pomoci, ktorú sme Ukrajine od začiatku vojny s Ruskom poskytli.
Pellegrini podobu odvetných opatrení nekonkretizoval, no z jeho predošlých slov vyplýva, že by mohli mať podobu obmedzenia dodávok elektrickej energie nášmu východnému susedovi.
„Málo sa o tom hovorí, ale okrem inej pomoci je Slovensko jedným z najväčších dodávateľov elektrickej energie na Ukrajinu. Dodali sme Ukrajine energiu v objeme viac ako 40-tisíc megawatthodín, zatiaľ. Myslím si, že v situácii, kedy klesla schopnosť Ukrajiny produkovať elektrickú energiu o viac ako polovicu, sú tieto dodávky elektrickej energie pre Ukrajinu kľúčové,“ povedala hlava štátu.
V podobnom duchu sa vyjadril aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer). „Ja si myslím, že Ukrajina v tomto prípade veľa riskuje, z pohľadu dobrých susedských vzťahov. Toto rozhodnutie bolo veľmi nezodpovedné, toto rozhodnutie bolo veľmi bezohľadné a veľmi nám pripomína rozhodnutia z roku 2009,“ uviedol politik.
Krok, pri ktorom Ukrajina pozastavila tranzit roky od ruského dodávateľa Lukoil, je podľa Kaliňáka veľmi problematický a verí, že sa veľmi skoro vyrieši, lebo vraj môže poškodiť vzájomné vzťahy.
Je všeobecne známe, že dlhodobý výpadok dodávok by mohol negatívne ovplyvniť bratislavskú rafinériu. Tá napriek postupnému prechodu na alternatívnych dodávateľov stále spracováva dve tretiny ropy pôvodom z Ruska.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) na sociálnej sieti uviedol, že v pondelok spolu s Maďarskom oslovili eurokomisiu, aby využila asociačnú dohodu, na základe ktorej Ukrajina nesmie blokovať tranzit ropy.
„Dnes, v stredu, Komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou odsunula rozhodnutie. Má čas. Veď Slovensko nie je až také dôležité. Chce mať údajne viac dôkazov,“ napísal šéf diplomacie.
Ukrajinské sankcie voči Lukoilu označil za nepremyslené a skonštatoval, že Slovensku môžu priniesť veľmi rýchlo negatívne dôsledky ako napríklad nedostatok pohonných hmôt, alebo ich vyššie ceny.
„Aj takto ,stojí‘ na strane európskych občanov EK, ktorá urobí všetko preto, aby odsunula svoje rozhodnutie na neskoršie, aby nám nemusela dať za pravdu, aby nekritizovala Ukrajinu a aby nás donútila mať jediný správny názor,“ domnieva sa Blanár.
Ku kritikom sa pridal aj minister vnútra a predseda koaličnej strany Hlas Matúš Šutaj Eštok. Domnieva sa, že ide o porušenie asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou.
„Ukrajina sa vybrala cestou vydierania Slovenska a Maďarska tým, že nám odstavila dodávky ropy prechádzajúce cez jej územie od spoločnosti Lukoil. Tento krok spravila aj napriek tomu, že sme jej ako jedni z prvých poskytli významnú humanitárnu pomoc po vypuknutí vojnového konfliktu na jej území,“ uviedol Eštok.
Slovensko podľa neho nikdy neodmietlo pomoc Ukrajine a aj po výmene vlády pokračuje naďalej v poskytovaní humanitárnej pomoci. „Jediné, čo sa zmenilo, je, že odmietame naďalej podporovať vojenský konflikt dodávkou zbraní a vyzývame Rusko a Ukrajinu k mierovým rokovaniam,“ spresnil.
Odstavenie dodávok ropy je podľa Eštoka hrubým porušením asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktoré Slovensko nemôžeme tolerovať a využije všetky dostupné prostriedky európskeho práva na ochranu národnoštátnych záujmov.
Obaja predstavitelia zároveň vyjadrili pochopenie pre postoj spriateleného Maďarska. Pripomeňme, že tamojší minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rozhovore pre komerčnú televíziu ATV v utorok uviedol, že Maďarsko bude blokovať vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine v rámci Európskeho mierového nástroja až dovtedy, kým Kyjev neobnoví tranzit ruskej ropy prostredníctvom ropovodu Družba.
„Pokiaľ Ukrajina túto otázku nevyrieši, každý by mal zabudnúť na vyplatenie kompenzácie za prepravu zbraní vo výške 6,5 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, pretože ako by to vyzeralo, že my schválime vyplatenie uvedenej sumy, zatiaľ čo Ukrajina ohrozuje našu energetickú bezpečnosť,“ povedal Szijjártó.
Poslankyňa ukrajinského parlamentu Inna Sovsunová, členka energetického výboru, pre portál Politico otvorene priznala, že Kyjev zakázal tranzit ruskej ropy, aby tak vyvinul tlak na Maďarsko za nedodávanie zbraní Ukrajine a za nepodporovanie vstupu krajiny do Európskej únie.
„Teraz sme zobrali veci do vlastných rúk,“ podotkla ukrajinská poslankyňa, podľa ktorej diplomatický dialóg neviedol k výsledkom, preto museli nájsť iné riešenie na zmenu postoja Budapešti a Bratislavy.
(tasr, sita, est)