Ešte vo februári tohto roku odsúdil súd v Ruskom okupovanom Donecku gruzínskeho dobrovoľníka Mamuku Gacereliu na doživotný trest odňatia slobody za to, že počas bojov zabil troch ruských vojakov. Gaceria odišiel na Ukrajinu bojovať ešte v marci 2022. Do ruského zajatia padol v máji toho istého roku počas bojov o Azovstal.
„Temné sily v zahraničí“
Viac svetla do prípadu vniesla v stredu samotná SUS. Gruzínska spravodajská služba vtedy oznámila, že vyšetruje sprisahanie, cieľom ktorého mal byť atentát na zakladateľa a častého predsedu vládnej strany Gruzínska túžba Bidzinu Ivanišviliho. Sprisahanci sa následne mali pokúsiť „zvrhnúť gruzínsku vládu“.
Do predmetnej akcie mali byť podľa SUS zapojení aj „bývalí, vysokopostavení predstavitelia“ vlády [bývalého prezidenta Micheila Saakašviliho, pozn. red.]. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze v tejto veci dodal, že za sprisahaním tiež údajne stoja nešpecifikované „globálne politické sily“. Tie isté sily podľa jeho slov mali stáť aj za atentátmi na slovenského premiéra Róberta Fica a amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa.
Tento naratív ešte konkrétnejšie formuloval líder vládnej parlamentnej väčšiny Mamuka Mdinaradze, keď pre miestne médiá vyhlásil: „Agenda pseudoliberálneho fašizmu zahŕňala pokus o atentát na Trumpa, pokus o zavraždenie Fica aj náznaky možného atentátu na Irakliho Kobachidzeho. A teraz sa ukázalo, že bol u nás plánovaný bombový útok na Bidzinu Ivanišviliho... Je to náhoda?“ Premiér ani Mdinaradze svoje tvrdenia nateraz nepodložil konkrétnymi dôkazmi.
Hoci gruzínska vláda nešpecifikovala, o aké globálne sily a akých bývalých vysokopostavených úradníkov má na mysli, bežným Gruzíncom je zrejmé, že okrem iných ukazuje prstom najmä na Kyjev. Práve Ukrajina sa po nástupe Gruzínskej túžby k moci v roku 2012 stala útočiskom pre mnohých bývalých činovníkov garnitúry Micheila Saakašviliho. Táto téma je v gruzínskej politike stále živá.
V marci tohto roku Tbilisi protestne vyzvalo Nemecko, aby zadržalo a vydalo Zuraba Adeišviliho, hľadaného bývalého predstaviteľa Saakašviliho Zjednoteného národného hnutia (UNM), po tom, ako sa zúčastnil na oficiálnej návšteve Bruselu a Berlína ako súčasť ukrajinskej delegácie.
Adeišvili, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina, je hľadaný v Gruzínsku pre obvinenia zo zneužitia právomoci a ponižovania a neľudského zaobchádzania s väzňami. Za tieto činy mal niesť zodpovednosť v súvislosti s tým, že v rokoch 2004 až 2012 zastával post generálneho prokurátora a neskôr ministra spravodlivosti.
Vládna strana v rovnakom čase vyzvala Ukrajinu, aby vydala ďalšieho bývalého predstaviteľa UNM Giorgia Lortkipanidzeho, ktorý je momentálne zástupcom vedúceho ukrajinského oddelenia kontrarozviedky. Lortkipanidze počas vlády UNM pôsobil ako námestník ministra vnútra.
To, že gruzínska vládna strana z údajných pokusov o atentát a prevrat viní najmä Ukrajinu, naznačuje okrem iného práve kampaň proti gruzínskym dobrovoľníkom. Hoci sa gruzínske úrady voči navrátilcom z Ukrajiny stavajú dlhodobo nepriateľsky, ich trestnoprávnym stíhaním môžu vyvolať mobilizáciu tejto skupiny obyvateľstva. Treba dodať, že podľa odhadov si bojovými skúsenosťami na Ukrajine prešlo 3-tisíc občanov Gruzínska.
„Piata kolóna doma“
V stredu premiér Kobachidze dodal, že situácia v Gruzínsku sa upokojí okamžite po tom, ako „prestanú byť umelá polarizácia a radikalizmus financované z vonka, prostredníctvom špecifických organizácií“. Ako príklad uviedol opozičnú stranu Droa (po slovensky: „Je načase“), ktorá bola podľa jeho slov „protiústavne a nezákonne“ financovaná jedným z európskych fondov.
"Nielenže financovali stranu, ale priamo financovali predvolebnú kampaň strany Droa, čo bola absolútne protiústavná činnosť. Bola vytvorená falošná mimovládna organizácia – v skutočnosti to bola kópia strany Droa – a bola financovaná priamo z fondu napojeného na Európsku úniu. Akonáhle sme zabezpečili, že informácia o financovaní, teda o polarizácii, radikalizme, sa dostala na verejnosť, European Endowment for Democracy [organizácia založená Európskou úniou, pozn. red.] zastavila financovanie Droa,“ poznamenal premiér.
Predstaviteľka strany Droa Marika Mikiašvilipvá pre redakciu obvinenia zo strany Kobachidzeho odmietla. Podľa jej vyjadrenia strana v súlade zo zákonom predkladá mesačné finančné správy štátnemu auditu aj Úradu pre boj proti korupcii. Ani jeden z týchto orgánov stranu od jej založenia v roku 2021 nijako nenapomenul ani nesankcionoval. Ohľadom financovania zo strany European Endowment for Democracy Mikiašvili uviedla, že európska agentúra financovala len hnutie Droa, ktoré je od strany Droa z finančného hľadiska „prísne oddelené“.
Útok na Droa prichádza krátko po tom, ako sa toto hnutie dohodlo na vytvorení spoločnej predvolebnej kandidátky s dvoma ďalšími opozičnými stranami – libertariánskou Girči – Meti tavisupleba (po slovensky: „Šiška – viac slobody“) a stranou Achali (po slovensky: „Nová“) bývalého predsedu UNM Niku Melia. Pred zjednotením sa všetky tri spomínané strany pohybovali na úrovni okolo dvoch percent, pričom dohoda na spoločnej kandidátke zásadným spôsobom zvýšila ich šance na vstup do parlamentu.
Parlamentné voľby by sa v Gruzínsku mali konať 26. októbra tohto roku. Ide o vôbec prvé voľby v dejinách moderného Gruzínska, ktoré sa uskutočnia plne proporčným systémom. Doterajšie voľby v krajine prebiehali zmiešaným systémom, pri ktorom vyhrávala vždy takmer všetky väčšinové mandáty vládna strana bez ohľadu na to, či išlo o Gruzínsku túžbu alebo UNM.
Táto skutočnosť mala za následok prax vzniku jednofarebných vlád, ktoré v niektorých prípadoch dokonca disponovali ústavnou väčšinou. Prechod na plne proporčný systém zrealizovala gruzínska vládna strana v roku 2020 na odporúčanie Bruselu. Hoci sa vládna strana v prieskumoch verejnej mienky teší dlhodobo najväčšej podpore obyvateľstva, kombinácia takmer nulového koaličného potenciálu a spájania malých opozičných strán pre ňu v kontexte plne proporčného volebného systému predstavuje hrozbu.
