Podajte mi papierové vrecúško, išlo mi hlavou počas piatkového otváracieho ceremoniálu Olympijských hier v Paríži. Ak niečo na tomto svete neznášam viac než megalomanské slávnostné sprievody, je to pretláčanie ideológií.. a drag queens. A toto bol pompézny slávnostný sprievod plný nielen drag queens, ale jasavej progresívnej tlačenky.
Nepredstaviteľný nevkus sa počas otváracieho ceremoniálu miešal s pretláčaním progresivizmu. Videli sme významné ženy z histórie francúzskeho feminizmu vo forme sôch, ktoré sa za patetickej hudby dvíhali z podstavcov.
Ako niekdajšej presvedčenej feministke sa mi z podobného predstavenia dvíhal žalúdok. Žiadna z týchto významných žien si podobnú násilnú tlačenku plnú pátosu nezaslúžila. Nezaslúžili si to ani diváci, ktorí sa chceli pokochať pohľadom na športovcov.
Z neznámeho dôvodu tiež pretkávali zábery na športové výpravy z rôznych štátov sveta zábery na „módnu prehliadku“, kde defilovali nielen muži v ženských šatách ale aj polonahí muži.
Komu „rôznorodé“ mólo nestačilo, toho organizátori potešili aj plnou hrsťou dragových umelcov. A nie, nemyslím Lady Gaga. Hoci bez jej vystúpenia by som sa tiež zaobišla. Samozrejme, medzi nevkusnými sexualizovanými kreatúrami nesmelo chýbať ani dieťa.
Defilé diagnóz zakončili organizátori tancom oslavujúcim dekadenciu a temnotu. Naozaj v čase, kedy Francúzsko zažíva najhoršiu bezpečnostnú situáciu za ostatných 40 rokov, je dobré divákov stresovať akousi oslavou temna?
Čo to má so športom? A so „spájaním národov“, ktorým sa Olympiáda tak oháňa?