Marcel Merčiak z Paríža: Neuskutočnený súboj storočia

Pozornosť pútali plavecké disciplíny

Vrcholný súboj dňa sa mal odohrať v plaveckom bazéne. Nikdy predtým sa nestalo, aby by na štarte olympijského finále stáli tri svetové rekordérky v danej disciplíne. Preteky na 400 metrov voľným spôsobom priniesli súboj troch plaveckých grácií z troch rôznych generácií.

Američanka Katie Ledecká má 27 rokov, Austrálčanka Ariarne Titmusová je o štyri roky mladšia a z Kanaďanky Summer McIntoshovej je vychádzajúca hviezda svetového plávania, týždeň po olympiáde oslávi 18. narodeniny. Spoločne zaplávali 28 najlepších časov v tejto krauliarskej disciplíne!

Sú to skvelé športovkyne. A mimoriadne rozdielne. Ledecká má z troch olympiád desať medailí, z nich sedem zlatých. V Paríži sa môže dotiahnuť na osemnásobných plaveckých šampiónov Matta Biondiho s Jenny Thompsonovou či na deväťnásobného olympijského víťaza Marka Spitza.

Ledecká je skromnou hviezdou. Nikdy nevynikala veľkohubými vyhláseniami napriek tomu, že roky drví konkurenciu na najdlhších krauliarskych vzdialenostiach 800 a 1500 metrov. Vždy s rozvahou volila slová. Aj preto, aby neposkytovala súperkám zvýšenú motiváciu.

„Stále sa v plávaní niečo učím. Snažím sa zachytávať všetky potrebné informácie z celého sveta. Viem, že som sa dostala do poľa rýchlych pretekárok. Ariarne je neuveriteľná pretekárka a Summer podáva na svoj vek fantastické výkony,“ vravela pred veľkým finále.

McIntoshová debutovala na olympiáde v Tokiu ako 14-ročná a nestratila sa: skončila štvrtá. Stala sa z nej dravá pretekárka. Športový profil a súťažné sebavedomie však ostro kontrastujú s pôsobením pred kamerami a mikrofónmi, kde vyzerá byť utiahnutejšia.

Titmusová je tvrdá sebavedomá súperka, ktorá neuhýba a vždy povie, čo si myslí. Priznala, že Ledeckú nosila dlho vo svojej hlave. Najskôr sa k nej chcela priblížiť, neskôr túžila prekonať ju. „Zbavila som sa toho, až keď som pochopila, že najlepšou sa môžem stať svojimi vlastnými krokmi. Štvorstovku dnes považujem za svoju disciplínu. Práve pri nej presne cítim, čo mám robiť, ako mám reagovať a ako mám pretekať,“ povedala rodáčka z tasmánskeho Launcestonu.

Jedna jasne dominovala

Predpoklady mimoriadnej udalosti sa nenaplnili. Nebolo to také divadlo ako na vlaňajšom svetovom šampionáte vo Fukuoke, kde Titmusová zaplávala svetový rekord.

Tentoraz znovu dominovala, hoci v rozplavbách nedosiahla taký čas ako Ledecká. Finále bolo v jej réžii. McIntoshová skvelo držala tempo, Austrálčanka si však v druhej polovici trate utvorila náskok a zopakovala zlato z Tokia. Obe sa dostali pod hranicu štyroch minút. Ledecká bola s vyše trojsekundovým odstupom tretia. Po siedmich zlatých a troch strieborných je to jej prvá bronzová medaila.

„Nie som sklamaná. S Ariarne sa stretávame v pár pretekoch počas sezón. Nie je medzi nami žiadna rivalita, len priateľstvo a vzájomný rešpekt. Olympiáda je o pretekaní, o vašich výkonoch, o tom, či dohmatnete prvá, druhá alebo tretia,“ povedala Američanka. S Austrálčankou si zrejme zopakuje súboj aj na osemstovke, v ktorej je silnejšia ako na polovičnej vzdialenosti.

Čo sa nepodarilo Ledeckej, vyšlo Caelebovi Dresselovi. Americký krauliar dosiahol ôsme olympijské zlato. V Riu získal dve, v Tokiu päť. Na začiatku roka 2022 ohlásil koniec plaveckej kariéry, ale koncom vlaňajška sa rozhodol pre návrat. Veľa šancí sa mu nedávalo, ale na americkej kvalifikácii vyhral najkratšie disciplíny (na 50 a 100 metrov) a úlohu finišmana štafety na 4 x 100 metrov zvládol bravúrne.

Súboj storočia sa nekonal

Titmusová sa nenechala rozkolísať horším časom v rozplavbách. „Chcela som si vyjazdiť jednu zo stredných dráh na finále a udržať si čo najviac síl,“ povedala po zdolaní budúcej superhviezdy a stále úradujúcej plaveckej kráľovnej. Vo finále išla vlastné preteky, vo víťaznom tempe. Vie, čo si vyžaduje cesta za olympijským triumfom, ale tento parížsky je pre ňu napriek dvom víťazstvám z pandemického a tichého Tokia mimoriadne vzácny.

„Konečne to bolo olympijské víťazstvo v ozajstnej atmosfére, s hučiacimi divákmi, odbúravajúcimi tlak. Cítila som ich najmä na poslednej päťdesiatke, keď sa môj výkon trošku rozochvel. Dostala som však zo seba to najlepšie a zostávam bláznivým dievčaťom z Tasmánie, ktoré prežíva nádherný sen,“ vyhlásila víťazka.

Mali to byť „preteky storočia“ a bola z nich jednoznačná záležitosť Ariarne Titmusovej. Ak dostane zo seba to najlepšie aj v ďalších vystúpeniach tak, ako dostala z hlavy Ledeckú, môže sa zaradiť medzi obrovské hviezdy parížskych Hier.