Ako Petter Hansen kúpil do firmy 6 kg neviditeľnej čokolády

Jantaloven sú pravidlá, ktoré vás nabádajú, aby ste splynuli s kolektívom, nevytŕčali a umožnili pomalším a slabším, aby oni určovali tempo v tíme a oni sa tak necítili diskriminovaní. Všetci by sa tak v nórskej krajine Jantaloven mali cítiť šťastní...

Mali. Ale Petter Hansen sa rozhodol inak –  z jednoduchého dôvodu: chcel sa cítiť šťastný len on sám. Chcel si ešte pred dôchodkom užiť, najlepšie ako sa dá. Len to správne uchopiť...Hm. Hrdo sa zadíval na zarámovaný certifikát na stene, ktorý dostal po ukončení dvojdňového kurzu na tému "Ako sa vyznať v účtovníctve." Ako upresňuje na svojom profile na LinkedIn, absolvoval ho pred 5 rokmi.

Z absolventa učňovskej školy s maturitou v odbore mechanik, sa z pomocného šoféra cez šéfa distribúcie v novinách Dagbladet, za pomoci kurzov a členstve v motoristickych kluboch a zväzoch stal ku koncu kariéry šéfom garáže v jednej z najväčších spoločností poskytujúcich verejnú autobusovú dopravu v Nórsku. Malo to možno chybičku krásy, ktorá sa mu stala osudnou...

Bola to totiž nórska firma zo švédskou účasťou. A Švédi, mäsoguličkári, vedia byť nepríjemne zásadoví a dôslední. Nórska metóda "zamiesť problém pod koberec" a tváriť sa, že tam nie je, ich veľmi neoslovuje. A keby sa Nórov predsa niekto pýtal, ako vyriešili problém, povedia že kúpili namiesto starého niečoho (čo robilo problém) niečo nové a hlavne predražené. Nie je dôležité, či to bude efektívne a potrebné. Možno trochu absurdné, ale na Nórov to z nejakého dôvodu pôsobí upokojujúco.

Ale späť k Petterovi Hansenovi.

Na stole vedúcej Technického oddelenia Evy Larsen, ktorá má v pracovnej náplni kontrolu faktúr, sa začali kopiť zvláštne faktúry od Pettera Hansena. Zvláštne svojimi položkami: značkové pracovné vetrovky Helly Hansen v počte 10 kusov, značkové pracovné nohavice, vlnené čiapky 10-15 ks. Ďalej faktúra na značkové pracovné tričká, mikiny v rovnakých množstvách.

Pre koho to je? Čo si myslíš?  – spýtala sa Eva kolegu Jana.

Tak to netuším. Vodiči si predsa objednávajú rovnošaty, vetrovky a ďalšie doplnky z firemného webu, pokrútil hlavou Jan.

No nič. Počkáme, či to bude pokračovať. 

A pokračovalo. Na stole jej onedlho pristála faktúra za značkové pracovné náradie: píly, pílky, brúsky, sety s kľúčmi.

Na čo to je? Servis si predsa objednáva náradie sám od svojich partnerov, spýtala sa Eva.

Tebe to dáva zmysel?

Mne nie, ale Petterovi určite,  – zasmial sa Jan.

Počkaj, ešte som našla ďalšiu. Faktúra za 6 kilo čokoládových cukroviniek z obchodu Drops. Samé značkové godbiter (sladkosti po nórsky). Pre koho to je? Jan, k tebe sa dostali nejaké sladkosti?

Nič značkové čokoládové okolo mňa nešlo, zasmial sa.

Mám z toho zvláštny pocit. Faktúry za vyše 100 tisíc NOK (8,5 tisíc eur). Risknem to a idem sa ho spýtať. Nadýchla sa Eva a s malou dušičkou vyrazila sa vrchným šéfom garáže Petterom Hansenom.

Petter Hansen Evu vypočul a po celý čas sa usmieval.

Všetky nákupy sú pre potreby firmy. Máš ešte niečo? Zahľadel sa na dvere a naznačil jej vektor odchodu.

Šéfe, ale 6 kíl čokolády? Pre koho je tá čokoláda? Nedala sa odbiť Eva.

Predsa šoférom, pracovníkom do umývačky, servisu a tak... A niečo aj nám. Tebe sa neušlo? Čudoval sa Petter Hansen.

Nie a neviem o nikom. Pýtala som sa. Nikto nevie o žiadnej čokoláde.

Petter Hansen sa len usmial, vypol PC, zbalil si veci a odišiel o pol hodinu skôr z práce. Je piatok, chata nepočká!

Neviem, čo s tým, zdôverila sa Eva Janovi.

V takomto rozsahu a s takou aroganciou akou to Petter robí som sa ešte nestretla. Vyzerá to, že nie sme vôbec na toto pripravení. Neviem ani, ako to pomenovať. Veď je to najvyšší šéf garáže, zúfalo si vzdychla Eva.

My to na Slovensku poznáme, sme v tom celkom dobrí. Voláme to "vytunelovať“ elegantne vlastnú firmu, spresnil Jan.

No nič, oznámim to do centrály v Osle. On sa tvári, akoby na to mal právo, rozhodla sa Eva.

A my môžeme ako stredný manažment a dispečeri, spísať žiadosť o prešetrenie jeho arogantného a nekompetentného správania.  Pôsobí to na mnohých silne frustrujúco, uzavrel Jan.

Len nezabúdajme, že Petter Hansen je stále šéfom nás všetkých. Môže nám robiť komplikácie, dusno v Osle, vzdychla si Eva.

Takto to išlo celý mesiac. Z centrály z Osla poslali do garáže psychologičku Inger Lise, aby sa porozprávala s manažérmi, ktorí napísali sťažnosť na Pettera Hansena. Mala zistiť mieru autenticity ich výpovede a stresu, ktorému sú vystavení. Správu poslala do centrály v Osla.

A teraz šup ho do finále:

V garážach sa o dva týždne objavila 3-členná kontrolná komisia zo švédskej firemnej centrály. Švédi, ktorí sú väčšinovým vlastníkom firmy, si predvolali na piatok faktúrového mága Pettera Hansena. Ten odkázal členom komisie, že piatky nezvykne pracovať, lebo ich má nadrobené. V piatok predsa chodí na chatu.

Petter Hansen veľmi dobre vedel, čo si môže dovoliť: po 60-tke je zamestnanec v Nórsku v takzvanej ochrannej "zóne". Musel by spáchať závažný čin a museli by mu dokázať úmysel.

Tak si Švédi počkali na milovníka voľných piatkov a podozrivých faktúr a v pondelok si ho opäť predvolali.

Pán Hansen, máte tu realizovaný vaším menom opakovaný nákup tovaru, ktorý nemá účelové využitie pre potreby firmy, spolu v hodnote, 115 tisíc nórskych korún. Môžete nám to vysvetliť?

Petter Hansen trochu zbledol.

Zdalo sa mi to, že sa to firme zíde alebo by sa mohlo zísť, vysvetlil takto svoje nákupy.

Dobre. Ale, kde je ten nakúpený tovar? V areáli firmy sme nič z tých položiek nenašli. Pýtali sa Švédi nechápavo.

No, musel to všetko niekto niekde založiť, rozhodol sa to Petter Hansen takto vysvetliť.

Švédi boli z reakcií Hansena zmätení a rozčúlení súčasne. Poslali Pettera na chodbu a radili sa.

Potrebujeme riešenie, ktoré neskončí na pracovnom súde, ani v Krife (nórska poisťovňa pre zamestnancov.) Majú tam fakt šikovných právnikov. A vieme, že nechce odísť dobrovoľne z práce.

Môžeme ho však odvolať z funkcie šéfa garáže a reorganizačne preradiť do Osla. Tam ho hádam ustrážia.

Keď nebude súhlasiť? Zapochyboval člen komisie.

Ale bude, vystrel sa vedúci švédskej kontroly. Inak mu dáme k náhrade tých 115- tisíc, aj keď to dokazovanie môže byť dosť náročné a na dlho.

Alebo je tu ešte jedno riešenie, –  ozval sa druhý Švéd.

A to? –

Nórske: budeme sa tváriť, že sa v podstate nič vážne nestalo a pošleme všetkých, ktorých sa to týka, na teambuilding, aspoň dvojdňový. Tam sa vždy prečistí vzduch a niečo zaujímavé sa stane.   

Švédi sa pomrvili na stoličkách, pozreli na seba a opatrne prikývli:

Aj tak by ma zaujímalo, čo urobil s tou čokoládou...? Aj mňa.