Čínsky veľvyslanec v Gruzínsku Čou Čchien na prednedávnom pre miestne médiá uviedol, že Peking má záujem o projekt nového civilného letiska pri gruzínskej vojenskej základni Vaziani.
„Industrializácia Číny je, samozrejme, na takej úrovni, že mnohé krajiny majú záujem s nami spolupracovať. Ako som už spomenul, výhodná geografická poloha Gruzínska pritiahla pozornosť mnohých čínskych spoločností. Ak sa naskytne príležitosť, dúfame, že nová spolupráca medzi oboma stranami bude založená na tomto projekte. Dúfame, že sa tak stane," vyhlásil.
Projekt nového letiska Vaziani oznámil ešte v lete minulého roka bývalý premiér Irakli Gharibašvili. Projekt transformácie starého letiska by mal stáť 1,26 miliardy amerických dolárov (1,16 miliardy eur). Niekoľko miestnych bezpečnostných expertov už vtedy varovalo, že premena Vaziani na civilné letisko môže mať vážne dôsledky pre bezpečnosť Gruzínska v súvislosti s tým, že sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rovnomenného, vojenského, výcvikového centra. Iní poukazujú na to, že tento projekt najviac vyhovuje záujmom Ruska, ktoré je v kontexte vojny na Ukrajine a embárg zo strany Západu stále viac zásobované práve cez Gruzínsko.
Takzvaný Stredný koridor (Transkaspická medzinárodná transportná cesta). Prameň: Wikipedia
Hoci slová veľvyslanca Čchiena nateraz zapojenie sa Pekingu do tohto strategicky dôležitého projektu len naznačujú, trend vzostupu vplyvu Číny pri rozvoji Gruzínska je zrejmý. Čoraz častejšie sa tak deje na úkor záujmov západných firiem a štátov.
Sen o gruzínskom Rotterdame
Anaklia je dnes malé mestečko s približne tisíc obyvateľmi na pobreží Čierneho mora. Letovisko nachádzajúce sa len jeden a pol kilometra od hraníc separatistického Abcházska sa napriek svojej izolovanosti a malosti za posledné dve desaťročia viackrát ocitlo v pozornosti medzinárodných médií.
Ako prvé sa o túto malú obec začali ešte v 60. rokoch 20. storočia zaujímať sovietske úrady po tom, ako vedci objavili na jej pobreží hlboký podmorský kaňon, vhodný na vybudovanie hlbokomorského prístavu. Rozpad sovietskeho impéria, separatistický konflikt v Abcházsku a následný prepad gruzínskej ekonomiky tento projekt zdanlivo ukončili.
Po Revolúcii ruží v roku 2003 sa idei opäť chopil prezident Micheil Saakašvili. Ten spustil projekt „Komplex Lazika“, ktorý mal Anakliu pretvoriť na kombináciu hlbokomorského prístavu s moderným prímorským letoviskom. Kontrakt na realizáciu projektu vyhrala skupina amerických a európskych spoločností, známa ako Anaklia Development Consortium (ADC).
Keďže ADC by získala okrem iného aj právo prevádzku prístavu na 49 rokov, projekt mal nielen ekonomický, ale aj zásadný geopolitický rozmer. Upevnil by totiž kontrolu Západu nad jedným z kľúčových bodov formujúceho sa Stredného koridoru (Transkaspická medzinárodná transportná cesta), spájajúceho Čínu s európskymi trhmi. Nový prístav, kontrolovaný západnými spoločnosťami, by sa navyše nachádzal len necelé dva kilometre od hraníc de facto Abcházska a kúsok od prvej ruskej vojenskej základne. Tento vývoj bol preto vnímaný, ako porážka záujmov Pekingu aj Moskvy.
ADC stihlo priviesť súkromných investorov a vyčistiť 110 hektárov pôdy, čím vytvorilo „špeciálnu hospodársku zónu“, kde by sa nachádzali zariadenia pre prístav. V okolí začala vznikať aj turistická infraštruktúra pre potreby letoviska.
Keď sa v roku 2012 dostala k moci Gruzínska túžba, najprv Saakašviliho koncept na tri roky úplne zavrhla. Neskôr západnému konzorciu povolila pokračovať, až nakoniec kontrakt s ADC v roku 2019 náhle ukončila pre údajné meškania oproti stanovenému plánu.
Zárodky ekonomickej zóny sa postupne premenili na obrovskú ohradenú pastvinu pre kravy. Opozícia už vtedy obvinila zakladateľa Gruzínskej túžby, oligarchu Bidzinu Ivanišviliho, z toho, že projekt sabotoval s ohľadom na vlastné podnikateľské záujmy a pre odpor Moskvy.
Nástup čínskeho kapitálu
Na konci mája tohto roka gruzínska vláda nečakane udelila 49-percentný podiel v projekte Anaklia čínskemu konzorciu vedenému štátom vlastnenou spoločnosťou China Communications Construction Company (CCCC). Spoločnosti zapojené do novej dohody o prístave sú všetky štátne čínske firmy.
Hoci majú rozsiahle globálne skúsenosti, dostali sa aj do medzinárodných kontroverzií a škandálov, od obvinení z podvodu na Filipínach až po úplatky v Bangladéši. Dvom spoločnostiam v konzorciu bola tiež zakázaná účasť na stavebných projektoch financovaných Svetovou bankou.
„Anaklia je korunný klenot Stredného koridoru,“ povedala v tejto súvislosti pre RFE/RL Romana Vlahutinová, významná členka nemeckého Marshallovho fondu a bývalá veľvyslankyňa Európskej únie pre konektivitu.
"Ak necháte Čínu vybudovať takýto kľúčový bod, potom jej dávate kapacitu a príležitosť kontrolovať životne dôležitú obchodnú cestu medzi Európou a Áziou." Nika Parulava z opozičnej strany Achali súhlasila s tým, že takéto rozhodnutie „bude dodatočným faktorom pre ďalšiu eskaláciu vzťahov so Spojenými štátmi americkými a dištancovania sa od Gruzínskej túžby...“.
Naopak, premiér Kobachidze vyjadril optimizmus v súvislosti s projektom prístavu Anaklia a uviedol, že jeho úspešná realizácia na severozápade krajiny by „výrazne prispela“ k domácemu hospodárskemu rastu a potenciálne by otvorila nové možnosti pre obchod a investície. Kobachidze ďalej povedal, že pre projekt bude vytvorená joint venture, pričom štátna spoločnosť bude mať 51-percentný podiel v iniciatíve a zahraničné konzorcium 49-percentný podiel.
Účasť Pekingu na tomto strategicky dôležitom projekte pritom neznamenal začiatok prieniku čínskeho kapitálu do rozvoja Gruzínska, ale skôr potvrdil jeho začínajúcu dominanciu. Čínske spoločnosti už teraz v Gruzínsku uskutočňujú dva infraštruktúrne „projekty storočia“.
Prvým z nich je výstavba 51,6 kilometra dlhého nového úseku cesty E-60 s 96 mostami a 53 tunelmi. Cesta E-60, známa aj ako Východo-západná diaľnica je druhým najväčším európskym tranzitným koridorom, ktorý sa začína vo Francúzskom Breste a končí sa v Kirgizskom Irkestame.
Severno-južný transportný koridor. Prameň: Wikipedia
Druhým projektom je koridor na ceste S-3. Pod týmto nenápadným názvom sa skrýva historicky kľúčová takzvaná Gruzínska vojenská cesta, ktorá kedysi umožnila Rusom preniknúť na južný Kaukaz. Dodnes ide o jedinú trasu, ktorá spája Rusko s Gruzínskom a ďalej s Arménskom.
Práve tu začali čínske spoločnosti už v roku 2021 budovať takzvaný Gudaurský obchvat, ktorý umožní ceste S-3 vyhnúť sa 2 379 metrov vysokému priesmyku Džvari (po gruzínsky: Kríž). Súčasťou projektu je aj deväť kilometrov dlhý tunel, ktorý bude po dokončení najdlhším v Gruzínsku. Projekt ďalej zahŕňa štyri menšie tunely a šesť mostov.
Vybudovanie obchvatu výrazne posilní kapacitu a potenciál takzvaného Severno-južného koridoru. Ten síce priamo cez Gruzínsko neprechádza, avšak zlepšenie prejazdnosti cez veľmi nespoľahlivú a často neprejazdnú trasu S-3, jeho potenciál, ako aj celkovú severo-južnú konektivitu, výrazne posilní.
Gudaurský obchvat z obce Kvešeti do Kobi. Prameň: Wikipedia
Prienik Číny na južný Kaukaz sa pritom nezakladá len na jednotlivých projektoch. Tbilisi a Peking podpísali už v roku 2017 dohodu o voľnom obchode a v roku 2023 aj zmluvu o strategickom partnerstve. Gruzínsko sa aj v kontexte vojny na Ukrajine stáva jedným z najdôležitejších transportných uzlov v Eurázii - križuje sa v ňom ako Stredný koridor, tak aj Severno-Južný koridor. Vývoj z posledných rokov pritom naznačuje, že dominantným hráčom z hľadiska koridorov a infraštruktúry sa v tejto strategicky dôležitej krajine stane 5 800 kilometrov vzdialený Peking.
Nástup čínskeho kapitálu však neprebieha bezproblémovo. Nielenže sú čínske infraštruktúrne projekty sprevádzané korupciou a vznikom takzvaných dlhových pascí, otázniky vznikajú v Gruzínsku aj nad kvalitou týchto projektov. Nový úsek cesty E-60 sa už stihol presláviť svojou nespoľahlivosťou (čo môže z vlastnej skúsenosti potvrdiť aj autor), častými uzávierkami, zosuvmi pôdy a rozpadaním sa len nedávno vybudovanej infraštruktúry.
Úplne uzavretá nie je ani otázka prístavu v Anaklii. Po tom, ako gruzínska vláda v roku 2019 zrušila zmluvu s ADC, konzorcium podalo sťažnosť na Medzinárodný arbitrážny súd, v ktorej požaduje odškodné vo výške 1 miliardy amerických dolárov (približne 920 miliónov eur). Vo veci sa čaká na rozhodnutie. Ak súd rozhodne v prospech ADC, vláda by mohla byť požiadaná o vyplatenie obrovskej výplaty, čo by mohlo narušiť financovanie obnoveného projektu.
Rozhodujúcim faktorom pre to, kto ovládne kľúčovú infraštruktúru a koridory v Gruzínsku, však budú výsledky parlamentných volieb, ktoré by sa v krajine mali konať už 26. októbra.