Okamžite im vypratali kancelárie a nábytok, zhabali bankové účty, zabavili počítače, mobilné telefóny a databázy a zrušili všetky webové stránky, kanály na YouTube a ďalšie internetové prezentácie. To, čo z úst ministerky vnútra znie ako „veľký úder proti pravicovému extrémizmu“ a proti hlásnej trúbe novej pravice v Nemecku, je v skutočnosti útok na slobodu všetkých médií v Nemecku.
Na to si treba trúfnuť
Zo všetkých politických prúdov a táborov sa teraz hrnie kritika, pretože ministerka vnútra použila nezvyčajný právny nástroj, čo nemožno pomenovať inak ako trik: úspešné, ale vyslovene protivládne médium vyradila z obehu pomocou zákona o „združovaní“. A to vďaka nezvyčajnej konštrukcii nemeckého práva, ktorá umožňuje, aby sa obchodná spoločnosť, v tomto prípade eseročka, za istých okolností považovala za združenie, a tak sa v jej prípade uplatnil spomínaný zákon.
V skutočnosti však šéfka rezortu vnútra obišla ústavou chránenú slobodu tlače aj zákaz cenzúry zo strany štátu a podkopala ústavné právo na základe legislatívy, ktorá štandardne upravuje organizačnú štruktúru a práva na činnosť občianskych záujmových združení, od chovateľov králikov, športových skupín až po mužské spevácke zbory. Na niečo také si človek na poste ministra vnútra musí v prvom rade trúfnuť.
Ak bude Faeserová úspešná, môžu sa všetky médiá v Nemecku kritizujúce vládu „teplo obliecť“[„teplo sa oblečte“ sa v súčasnej nemčine často chápe ako malé vyhlásenie vojny, pozn. red.], pretože ktorékoľvek z nich by mohlo byť z rovnakého dôvodu zrušené. Dá sa pritom spochybňovať jej právna spôsobilosť, ale čo je isté, je ideologická odhodlanosť tejto ministerky vnútra, ktorá si trúfa vtrhnúť do súkromného domu vydavateľa o šiestej ráno so 40 ozbrojenými policajtmi.
Určite nebola náhoda, že niekoľko málo vláde naklonených médií bolo zrejme do tajnej razie ministerstva vnútra vopred zasvätených, takže boli pred sídlom v tom istom čase ako polícia. Fotografovali rozospatého vydavateľa Jürgena Elsässera v župane, ale aj kukláčov, ktorí nielenže brali spisy a elektronické zariadenia, ale vynášali z objektu aj kancelárske stoličky a stoly, akoby bolo potrebné zabrániť komukoľvek z redakcie si čo i len uvariť kávu.
Proti súčasnej klíme doby
Teraz je to, samozrejme, šikovné, prezentovať sa ako silná bojovníčka proti „nenávisti a agitácii“ stiahnutím plátku, ktorý nielen mnohí občania, ale aj kolegovia z mediálneho biznisu obhajujú veľmi ťažko, keďže Compact a jeho šéfredaktor sú všeobecne známi svojimi jednoznačne pravicovými politickými postojmi, dokonca takpovediac za hranicami dobrého vkusu.
Skrátka, časopis je považovaný za antisemitský, rasistický, protieurópsky, zameraný proti LGBT, ale aj proruský, a teda obsahuje takmer všetky smrteľné hriechy proti súčasnému ľavicovo-zelenému „Zeitgeistu“, čiže proti všeobecnej intelektuálnej, morálnej a kultúrnej klíme súčasnej doby.
Nájdete v ňom aj všetky konšpiračné teórie o svetovláde Židov, veľa sympatií k Hitlerovi, značnú dávku nepriateľstva voči Amerike a veľmi kreatívne úlohy Nemcov v druhej svetovej vojne – celkovo nič, s čím by som chcela mať niečo spoločné, dokonca ani ako novinárka kritická k vláde. Ministerka celkom otvorene stavila na to, že Compactu sa príliš veľa solidarity nedostane, keďže toto médium sa považuje za blízke AfD, a vníma sa teda ako podporovateľ tejto nepopulárnej strany.
Torpédovanie volebnej kampane
Vydavateľ o sebe tvrdí, že je vynálezcom neologizmu „diktatúra korony“. Aké príznačné, že jeho časopis musí teraz mlčať práve v období, keď sa začína rozhodujúca volebná kampaň v troch východonemeckých spolkových krajinách, kde panujú všeobecné obavy, že AfD v septembri urobí pri volebných urnách prielom. To, že sa práve teraz tento magazín zatvoril, je viac ako priehľadný pokus „torpédovať“ volebnú kampaň a vplyv AfD v spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Brandenbursko.
Nielenže tento časopis pre svoj obsah viac ako tri roky monitoroval Spolkový úrad na ochranu ústavy, ale bol zaradený aj do kategórie „rozhodne pravicovo-extrémistických“. Zároveň je nevyhnutné poznamenať, že nemecká sloboda tlače sa definuje veľmi široko.
Právne v nej však nie je zakotvená opora pre takýto zákaz média v Nemecku. A vydavateľ Elsässer, ktorý sa aktuálne bráni proti zatvoreniu svojho časopisu, správne poukazuje na to, že za posledných 20 rokov nebol proti nemu alebo časopisu vynesený ani jeden rozsudok za vyjadrenie názoru alebo nebodaj trestné činy, k akým patrí „podnecovanie k nenávisti“.
Fakt, že sa teraz proti časopisu zasahuje bez varovania, bez predchádzajúceho vypočutia a s okamžitou exekúciou a likvidáciou všetkého majetku, je nielen právne pochybný a vysoko rizikový, ale z právneho hľadiska pripomína jadrový úder bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny.
Renomovaní odborníci na ústavné a mediálne právo okamžite varovali, že tento krok by sa mohol vypomstiť. Dokonca aj podpredseda FDP Wolfgang Kubicki, ktorý je napokon v spoločnej vládnej koalícii s Faeserovou z SPD, ihneď verejne kritizoval obchádzanie ústavy a už vyzval ministerku vnútra na odstúpenie, ak tento krok zvráti súdne pojednávanie, ktoré bude teraz nasledovať.
Prinajmenšom tak isto pochybné, ako bol spôsob konania, je však aj vecné zdôvodnenie zákazu tohto časopisu, keďže všetky obvinenia nie sú namierené proti trestným výrokom v obsahu, ale proti názorom „pod hranicou trestnej zodpovednosti“, ktoré nie sú trestné, sú teda legálne a povolené. Ministerstvo vnútra vysvetľuje, že časopis sa neustále vyjadruje „otvorene rasisticky, antisemitsky, proti cudzincom, proti migrantom, proti moslimom a proti menšinám“.
Neustále sa v ňom objavujú „polemiky, porušovanie tabu, prekračovanie hraníc, ako aj tendenčné, skresľujúce a selektívne manipulatívne zobrazenia“ – z toho by ste však mohli obviniť ktorýkoľvek politicky zaujatý časopis a väčšina Nemcov by pravdepodobne súhlasila, že najmä spravodajské relácie nemeckej verejnoprávnej televízie v súčasnosti informujú tendenčne, skreslene a selektívne manipulatívne.
Každý, kto v krajine kritizuje migračnú politiku Nemecka od otvorenia hraníc v roku 2015, sa považuje za rasistu, antisemitu, odporcu cudzincov, migrantov, moslimov a menšín. Chceme teraz zakázať aj dve tretiny Nemcov?
Bez ohľadu na to, ako hodnotíte obsah, nič z toho nie je klasifikované ako „protiústavné“ v ústavnom práve a už vôbec nie v práve spolkovom. Na to, aby bolo združenie alebo dokonca spoločnosť takto kategorizovaná, musela by „aktívne a militantne“ vystupovať proti ústavnému poriadku, základnému demokratickému poriadku, suverenite ľudu alebo dokonca právnemu štátu.
Ako sa skončí spor
Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa skončí právny spor medzi ministerstvom vnútra a Jürgenom Elsässerom. Súd sa nebude riadiť právnymi výkladmi ministerky vnútra z SPD, ale dlhoročnou judikatúrou nemeckého Spolkového ústavného súdu, ktorý už v podobných konaniach o zákaze podrobne, jasne a široko vymedzil hranice nemeckého tlačového práva. V príslušných rozsudkoch sa uvádza: „Možná konfrontácia so znepokojujúcimi názormi, aj keď sú nebezpečné vo svojich intelektuálnych dôsledkoch a aj keď smerujú k zásadnej zmene (prevratu) existujúceho poriadku, je súčasťou liberálneho štátu“.
Zlou správou teda je, že v Nemecku je dovolené dokonca vyzývať na revolúciu a kalifát a zastávať nechutné ľudské názory, ale to všetko je vlastne dobrá správa, pretože zaručuje občanom slobodu názoru a v článku 5 nemeckého základného zákona médiám právo na nadmernú kritiku vlády a na širokú diskusiu s pestrou škálou rozdielnych postojov.
Na druhej strane vláda, ktorá si dovolí zakázať nejaké médium len preto, že je nepohodlné a nežiaduce, ohrozuje slobodu každého jedného občana. Nikomu nemôže a nemalo by byť ľahostajné, či sa časopis ako Compact zo dňa na deň stiahne z obehu, takéto metódy sú známe skôr z totalitných režimov. A potom už zostáva len jedna otázka: ktoré ďalšie nepopulárne médium bude na rade?