Výstavba novej Palmy naráža na územný plán. Niektoré historické stavby tam ostanú

V súčasnosti stále platí územný plán, podľa ktorého je spomínaná lokalita určená na priemysel. Bratislavské mestské zastupiteľstvo vzalo koncom júna na vedomie informáciu o spracovaní urbanistickej štúdie, ktorá by mala byť podkladom pre zmeny a doplnky územného plánu. Vypracovaná bola svetoznámym kodanským štúdiom Gehl Architects.

V brownfielde [brownfield – zanedbaná a nevyužívaná nehnuteľnosť, pozn. red.] sa pritom nachádza viacero objektov, ktoré nielen pripomínajú zašlú slávu továrne, ale majú výnimočný historický a architektonický význam. Je preto potešujúce, že štyri pôvodné stavby by mali byť súčasťou novej štvrte.

„Dominantou a najvyššou stavbou Palmy zostane silo, ktoré by malo plniť kultúrnu funkciu. V bývalej Lisovni by sme chceli otvoriť verejnú tržnicu s rôznorodými prevádzkami, Union Mlyn sa zase zmení na moderný objekt s viacúčelovými priestormi, kanceláriami, kreatívnymi ateliérmi, kinom a aktívnym parterom. V Zámočníckej dielni by mohla nájsť svoje miesto gastronómia,“ informoval Štandard šéf marketingu a PR Corwin Michal Hájek.

Neprehliadnuteľná pamätihodnosť, 50 metrov vysoké betónové silo, pozostáva z 18 monolitických valcovitých zásobníkov usporiadaných v troch radoch za sebou a so zrezanou strechou, ktoré okoloidúci môžu vidieť za plotom na pozemku zrušeného podniku.

Počas prevádzky slúžilo na uskladnenie semien repky olejnej a slnečnice. Výroba rastlinných tukov a olejov sa skončila v roku 2013 a celý objekt postupne chátral.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťVýmena názorov pre zanedbaný školský areál. Aufrichtová kritizuje starostu Starého Mesta

Okolie továrne patrilo medzi významné priemyselné časti Bratislavy. Zachovaním takýchto stavieb by nielen súčasná, ale aj nasledujúce generácie mohli poznať hmatateľné historické súvislosti, ktoré ovplyvňovali život v hlavnom meste.

Samostatná vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Katarína Haberlandová si myslí, že silo v Palme má nielen historický význam pre mesto a lokalitu, ktorá bola charakteristická od konca 19. storočia práve industriálnou zástavbou, ale aj architektonickú hodnotu.

„Podobné silo staršieho datovania v areáli Ludwigovho mlyna na Krížnej ulici je národnou kultúrnou pamiatkou. Palma má v tomto smere – novom využití historickej substancie – veľký potenciál. Domnievam sa, že v Palme je už fáza búrania za nami a to, čo ostalo, teda predovšetkým dominanta sila, by mala byť využitá na nový účel,“ ozrejmila Štandardu Haberlandová.

Vo väčšej južnej časti areálu plánuje Corwin postaviť štyri kompaktné vnútrobloky so štyrmi až deviatimi podlažiami, detské ihriská a zeleň. Severná časť bude Palma Uptown Offices, štvrť s päťpodlažnými budovami, ktorá bude slúžiť na viacero účelov. Nachádzať by sa v nej mali kancelárske priestory, malé obchodné prevádzky vrátane gastra a športoviská.

„Južnú a severnú časť Palmy prepojí centrálne námestie, ktoré bude veľké zhruba ako Hlavné námestie v Starom Meste,“ priblížil Hájek.

Investor musel vylúčiť plánovanú obytnú a administratívnu budovu zhotovenú z dreva, lebo platná požiarna norma takéto stavby aj v kombinácii s inými materiálmi na Slovensku nepovoľuje. Keďže je členom pracovnej skupiny Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) zameranej na udržateľnosť vo výstavbe, verí, že raz sa mu zámer podarí zrealizovať pri inom objekte.