Kontajnerové stojiská len pre vyvolených? Bežní obyvatelia sa k dotácii dostanú ťažko

Na novú dotačnú výzvu, ktorú ponúklo hlavné mesto pre svojich občanov a to príspevkom 5 000 eur na jedno kontajnerové stanovište, reagujú obyvatelia zväčša pozitívne. Majú už plné zuby ich momentálnej situácie s odpadom a smetnými nádobami. Odpadky na zemi, potkany, zápach či neprispôsobiví občania, to všetko znepríjemňuje život ľuďom v metropole. 

„Prídu bezdomovci, povykladajú obsah nádob. Minule sme museli aj policajtov volať, pretože boli ešte drzí a opití. Povyhadzovali všetko, smrad a veľké problémy tu sú,” sťažuje sa starší Bratislavčan na Budatínskej ulici v Petržalke. 

Štandard preto oslovil aj samotného zástupcu vlastníkov konkrétneho bytového domu Karola Jursu. O dotačnej výzve, ktorú ponúka hlavné mesto, nevedel: „My sa snažíme minimálne už päť rokov o nové stanovište, ale zatiaľ sa nám nedarí. Raz je problém s pozemkom, potom či vybrať podzemné alebo polopodzemné kontajnery.”

Ako ďalej Jursa spresňuje, spolu je tu šesť samospráv a častokrát ťažko dospejú k spoločnému výsledku: „To je práve kameň úrazu, dohodnúť sa.” Novú dotačnú výzvu, ktorú ponúka magistrát, chváli. Podľa jeho slov sa síce cena nového stojiska pohybuje okolo sumy 25 000 eur, no ako vraví „každá pomoc je dobrá.” 

Stavbou kontajnerového stojiska by sa im konečne vyriešil dlhodobý problém s neporiadkom, s bezdomovcami, ktorí chodia prespávať rovno do kontajnerov a taktiež by boli chránení aj pred cudzími ľuďmi, ktorí po nociach vozia svoj odpad do ich smetných nádob.

Najväčším problémom je pozemok

V Štatúte k dotačnému programu sa píše, že pri zapojení sa do výzvy musí žiadateľ preukázať vzťah k pozemku pod budúcim stojiskom (§7, bod 4). Vo väčšine prípadov je vo vlastníctve mestskej časti alebo hlavného mesta.

Správcovia bytových domov si tak môžu pozemok zobrať do prenájmu. Jursa hovorí, že o vysporiadanie pozemku sa snažili na miestnom úrade v Petržalke už dávnejšie, no neúspešne. 

S tým istým problémom bojujú aj ďalší zástupcovia vlastníkov bytoviek. Karin Lukovicsová je zástupkyňou bytového domu na Novackého ulici v Mestskej časti (MČ) Karlova Ves: „Už sme sa snažili daný úsek vysporiadať roky, ale mesto Bratislava dáva od toho ruky preč a prenáša zodpovednosť na mestskú časť, ktorá nemá žiadne kompetencie danú situáciu riešiť, nakoľko list vlastníctva je napísaný na mesto,” spresňuje a dodáva, že to bol dôvod, prečo obyvatelia domu nemohli žiadosť o postavenie stojiska podať.

V MČ Karlova Ves riešia aj ďalšie problémy a to opakované neodvážanie odpadu. „Smetiarske auto sa z dôvodu zmeny parkovania nezmestí a nedostane dostatočne blízko ku kontajnerom, a tak len odfotia ulicu a odídu,” hovorí Lukovicsová o novej parkovacej legislatíve, ktorá im nesmierne sťažila život. „Potom nám odpadky straky a bezdomovci rozsypávajú po ulici, smrdí to a je to hygienicky neprijateľné,” vnáša svetlo do problematiky. 

„Z dôvodu vnútorných konfliktov medzi dopravným inšpektorátom a magistrátom, sme sa ako obyvatelia stali rukojemníkmi danej devastačnej novelizácie zákona, ktorú zaviedol primátor Vallo,” tvrdí Lukovicsová. Podľa nej je s magistrátom ťažká komunikácia. „Pri ich lehotách na odpoveď 30 a viac dní je fyzicky nemožné niečo promptne vyriešiť. A dovolať sa im hraničí s nemožnosťou,” dodáva.

Karin Lukovicsová vraví, že u nich je veľký záujem o uzavreté stojisko, no celá dotačná výzva jej pripadá alibistická z toho dôvodu, že pravidlá sú nastavené príliš komplikovane. „Ešte je tu aj neochota jednotlivých zamestnancov daných inštitúcií napríklad v tom, že čakáme do posledného dňa lehoty na odpoveď, ktorá častokrát ani nepríde,” uzatvára tému.

Žiadatelia majú podľa informácií vo výzve termín na podanie žiadosti o dotáciu do 30. septembra 2024, no ako sa už teraz viacerí oslovení vyjadrili, podanie sa z dôvodu nekomunikácie medzi občanmi a mestom nedá stihnúť odoslať. Komunikácia s úradmi je pre nich nesmierne zdĺhavý a náročný proces. 

O akú výzvu konkrétne ide?

Dotačnou výzvou chce mesto pomôcť pri budovaní nových, kvalitnejších, bezpečnejších a hlavne účelovejších kontajnerových stojísk.

„Obyvatelia Bratislavy dostávajú možnosť postaviť, resp. rekonštruovať si kontajnerové stojiská tak, aby vyhovovali požiadavkám na ich umiestnenie vo verejnom priestore a na umiestnenie dostatočného počtu nádob prislúchajúcich k bytovým domom,” vysvetľuje pre Štandard Peter Bubla z oddelenia komunikácie a marketingu na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy. 

Hlavné mesto SR Bratislava ešte 3. júna 2024 uzatvorilo Zmluvu o spolupráci a sponzoringu so spoločnosťou OLO a. s., na základe ktorej poskytne OLO a. s. hlavnému mestu čiastku 80 000 eur, ktorú následne mesto Bratislava rozdelí po 5 000 eur jednotlivým záujemcom o kontajnerové stanovištia, ak splnia všetky podmienky.

V konečnom dôsledku teda pomôžu 16 žiadateľom. Na otázku, či to nie je málo, Bubla odpovedá: „Ide o finančnú podporu budovania kontajnerových stojísk. Nie o ich refinancovanie.“

Oslovili sme aj spoločnosť OLO a. s., ako vníma situáciu s momentálnymi stojiskami. „Niektoré súčasné stanovištia nemajú dostatočnú kapacitu pre potrebný počet a typ kontajnerov, niektoré sú v dezolátnom stave a viaceré domy nemajú žiadne stojiská, takže kontajnery sú len voľne umiestnené a dostupné,” vyjadrila sa Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie z OLO a. s. 

K dokumentom súvisiacim s touto výzvou patrí aj Manuál pre stavbu a rekonštrukciu kontajnerového stanovišťa (manuál pre KS). Podľa neho si môžu obyvatelia zvoliť a navrhnúť, aký typ by bol vhodný práve pre nich.

„Zberné nádoby sú ideálne skryté, ale keď to nie je možné, je vhodné ich sústrediť a oddeliť kontajnerovým stojiskom, ktoré zabráni vynášaniu odpadu do okolia a zabezpečí prístup len pre obyvateľov domu,” ozrejmuje Balková. 

Hovorca Bubla pridáva aj enviromentálne kritérium: „Napríklad vďaka zelenej streche či stenám môže stojisko aj skrášliť okolie.”

Mestské časti vidia do problémov stojísk viac

Jednotlivé mestské časti sa k dotačnej výzve stavajú pozitívne. „MČ Devínska Nová Ves víta a podporuje každú iniciatívu a projekt, ktorý zlepšuje a skvalitňuje život obyvateľov Bratislavy,” uvádza pre redakciu Martina Legáth z Mediálneho a tlačového oddelenia. 

Mestské časti sa podľa slov ich hovorcov snažia obyvateľom vyjsť v ústrety. „Každoročne podporujeme žiadateľov, ktorí majú takýto projekt budovania vo finálnej fáze, teda zrealizovaný a vydokladovaný,” poskytla stanovisko Danka Šoporová z Tlačového oddelenia MČ Bratislava-Dúbravka, ktorá sa však obáva toho, či samotný manuál pre KS nie je pre ľudí príliš zväzujúci a komplikovaný. 

Šoporová ešte dodáva, že je rada, že v MČ Dúbravka pribúda stále viac „kreatívnych stojísk, ktoré nesú aj ekologickú myšlienku (zelená strecha).” 

Na otázku, s čím sa najčastejšie mestské časti potýkajú, zareagovali pre Štandard viacerí hovorcovia:

„Čo sa týka problematických miest, treba skonštatovať, že pri väčšine starých kontajnerových stojísk nie je vysporiadaný vzťah k pozemku. Za najväčší problém však považujeme znečisťovanie ich okolia,” informuje Ján Borčin z Referátu médií a marketingu pre MČ Bratislava-Poddunajské Biskupice.

Dávid Pavlík, vedúci Referátu komunikácie z MČ Bratislava-Petržalka túto problematiku špecifikuje bližšie: „V najväčšej miere ide o znečistenie v okolí stojiska, ktoré so sebou nesie aj zvýšený výskyt potkanov.”

Podobný názor majú aj v MČ Bratislava-Rača. „V okolí smetných košov sa mnohokrát vytvárajú lokálne mikroskládky, keď ľudia k smetným nádobám odkladajú veľkorozmerný odpad ako napríklad matrace, sklené tabule, prípadne aj komunálny odpad,” znie stanovisko pre redakciu od Jána Hergotta, Referenta kultúry a komunikácie z MČ Rača. 

Hergott tiež spomína aj problém s vyhadzovaním odpadkov z nádob, prípadne ich prevrhnutie neprispôsobivými alebo opitými občanmi a tiež nezabezpečené stojiská lákajúce rôznu zver od potkanov až po diviaky.

Dávid Pavlík z MČ Petržalka poukazuje ešte na ďalší problémový bod: „Veľakrát sa tiež stáva, že kontajnery sú umiestnené na komunikácii, čo je nielen v rozpore s cestným zákonom, ale predovšetkým je to nebezpečné.”

Asi vo všetkých mestských častiach sa dajú nájsť smetné nádoby, ktoré ohrozujú bezpečnosť peších napríklad tým, že stoja na komunikácii tesne pri priechode pre chodcov. Menšie dieťa spoza nich nevidí, či môže cez cestu bezpečne prejsť. 

„MČ v apríli tohto roka upozornila hlavné mesto na celomestský problém s umiestnením kontajnerových stojísk na komunikáciách a chodníkoch, ktoré tvoria prekážky v cestnej doprave,” spomenul komplikácie v blízkosti centra Jakub Lazarčík z Referátu komunikácie MČ Bratislava-Nové Mesto. 

Keďže je systém nakladania s odpadmi v kompetencii hlavného mesta, Mestská časť Nové Mesto apelovala na magistrát, aby z rozpočtu mesta „vyčlenil finančné prostriedky na dotáciu kontajnerových stojísk a týmto spôsobom motivoval obyvateľov na budovanie uzamknutých kontajnerových stojísk,” spresňuje Lazarčík. 

Dotácie pre svojich obyvateľov ponúkajú viaceré MČ už dávnejšie. Hlavné mesto aj na základe takýchto podnetov, ako uvádza Lazarčík, konečne po dlhej dobe vyhlásilo 24. júna dotačnú výzvu na predkladanie žiadostí týkajúcich sa výstavby kontajnerových stojísk. 

Dávid Pavlík z MČ Petržalka má pre Štandard ďalšie príklady problémov so stojiskami. Tie vidí aj v hnedých nádobách na bio odpad. Na jednej strane oceňuje, že Bratislavčania dostali možnosť separovať aj tento druh odpadu, no následne sa objavili komplikácie s tým, kam s nádobami, keďže do pôvodných stanovíšť sa nezmestia. 

„V čase budovania týchto stojísk nikto nerátal s nárastom kontajnerov na triedený zber komunálneho odpadu,” konštatuje Pavlík. Nádoby na bio odpad sú preto vo veľkom množstve umiestnené vedľa kontajnerových miest. 

U Pavlíka sú takéto výzvy vítané. Na mieste je však aj jeho kritika: „Nelichotivá situácia so stojiskami a kontajnermi je výsledkom nízkeho záujmu zo strany hlavného mesta o koncepciu budovania kontajnerových miest.” Tiež si myslí, že manuál pre KS je skôr o vizuáli, než o riadne nastavenom procese riešenia, na základe ktorého by bolo možné donútiť správcov takéto stojiská vybudovať.

„Je potrebné tiež dodať, že alokácia vo výške 80 000 eur pre celé hlavné mesto s nenávratným finančným príspevkom vo výške 5 000 eur je v kontexte stavu verejných priestranstiev v Bratislave žalostne nízka,” uzatvára tému Pavlík. 

MČ Petržalka patrí medzi mestské časti, ktoré podobné dotácie ponúkajú zo svojho rozpočtu pre svojich obyvateľov už dlhšie. Viac sa o nich môžu Petržalčania dozvedieť zo Všeobecne záväzného nariadenia MČ Bratislava-Petržalka č.11/2023. 

Niektoré MČ aktívne pracujú na revitalizácii nových kontajnerových stanovíšť ako napríklad MČ Lamač. V ich dokumente Budovanie kontajnerových stojísk nájdu aj obyvatelia iných MČ odpovede na otázky týkajúce sa obnovy stanovíšť. 

Iné MČ nechávajú rozhodnutia a realizáciu výlučne na vlastníkoch bytových domov. „Vítame každé funkčné a estetické riešenie, ale stojiská sú výhradne v kompetencii správcov,” v krátkosti sa vyjadril Tomáš Zajac z MČ Bratislava-Vrakuňa.

Skúsenosti správcov a správcovských spoločností

Pre redakciu Štandard poskytol svoje stanovisko riaditeľ správcovskej spoločnosti BLAHO-BYT Anton Zsíros, ktorá spravuje viacero bratislavských bytových domov.

Zsíros spomína, že aj oni majú problém s vybavovaním prenájmu pozemku pod stojiskom: „Vybavenie prenájmu pozemku je zdĺhavé a problémové. V MČ Staré Mesto je to ešte komplikovanejšie, keďže pozemky sú v správe niektorých inštitúcií ako napríklad ŽSR, ktorá ich zásadne odmieta prenajímať. Musím však uznať, že nám sa podarilo po troch či štyroch odvolaniach a žiadostiach získať od nich 25 m².”

Spoločnosť BLAHO-BYT patrí medzi tie šťastnejšie, ktorým sa už v niekoľkých bytových domoch podarilo pre vlastníkov bytov zabezpečiť kontajnerové stojiská s dotáciou, no ako Zsíros ďalej vraví: „Ak mestské časti a magistrát budú ochotnejšie a promptnejšie konať, tak kontajnerové stojiská budú vystavané veľmi rýchlo.”

Pozitívne k dotačnej výzve pristupujú aj v Bratislavskej správcovskej spoločnosti. Ako sa pre redakciu vyjadrila riaditeľka Liliana Antolová, v minulosti už boli pri podobných výzvach úspešní a plánujú sa do tejto dotačnej výzvy zapojiť aj teraz. 

„Určite by sme v budúcnosti privítali pre vlastníkov dotáciu aj vo vyššej sume ako je 5 000 eur, nakoľko pri splnení všetkých podmienok ohľadom vizuálu kontajnerového stojiska, sa obstarávacie náklady pohybujú v rozmedzí okolo 20 000 až 30 000 eur,” uvádza Antolová. 

Riaditeľka Antolová taktiež spresňuje, že vyriešenie právneho vzťahu k pozemku cez nájomnú zmluvu trvalo ich spoločnosti aj niekoľko mesiacov. Ak sa podľa nej k tomu pridajú ďalšie problémy, ako napríklad dohoda medzi viacerými vlastníkmi bytových domov, tak aj pár rokov. „Častokrát ide o zdĺhavý a finančne náročný proces,” uzatvára tému.

Iné správcovské spoločnosti, medzi ktoré patrí aj ARTIP.J sú toho názoru, že magistrát s takouto ponukou prichádza príliš neskoro. 

„Všetci vlastníci, ktorí mali záujem zveľadiť okolie a samotné kontajnerové stanovište, už tak urobili,” uvádza konateľ spoločnosti Vladimír Pitra a dodáva, že všetky ich kontajnerové stojiská sú po rekonštrukcii, vrátane elektronického uzamykania a čítačky pre vozidlá OLO. „Na niektoré stojiská sme využili dotáciu od mestských častí, ale nie v takej sume ako poskytuje hlavné mesto,” konštatuje Pitra. 

Kým niektoré správcovské spoločnosti dotáciu vítajú, iné sa k celej veci stavajú pre negatívne skúsenosti skôr opačne. Ľubomír Slámka, konateľ spoločnosti KS Komfort – Servis zhrnul, že pre nich výzva prichádza „po funuse”. 

Problémy, ktoré mali, si vyriešili sami. Momentálne ich trápi neustále poškodzovanie kontajnerového stojiska obsluhujúcimi pracovníkmi OLO a. s.