Cora Stephan

Americký politik JD Vance, „Running Mate“ Donalda Trumpa, nedávno na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii samoľúbo poznamenal: „Deindustrializujete svoju vlastnú krajinu a zároveň hovoríte, že Putina treba poraziť za každú cenu. Ak treba Putina poraziť za každú cenu, potom, milí nemeckí priatelia, prestaňte deindustrializovať svoju vlastnú krajinu v mene smiešnej zelenej energetickej politiky.“

Nielen to však chýba krajine, v ktorej bol kedysi priemysel na svetovej úrovni. Spoločnosti jedna za druhou z trhu odchádzajú alebo končia svoje činnosti úplne. Predovšetkým však do boja sotva môžeme poslať nejakých vojakov. Jednoducho takmer žiadnych nemáme, odkedy krajina v júli 2011 pozastavila povinnú vojenskú službu.

Úplne zrušená teda oficiálne nebola, je však skôr v akomsi zákonnom „pohotovostnom“ režime – ale ako ju možno znovu nasadiť, keď chýbajú potrebné zdroje? Kde sú okresné úrady na zastupovanie obrany, ktoré majú zabezpečovať náhradu personálu? A kde sú kasárne? Dnes ich je 250, keď ešte platila povinná vojenská služba, mali sme ich 750.

Napriek tomu aktuálne dokonca aj Zelení, bývalá mierová strana, veselo predstierajú, akoby bolo možné Rusku „podraziť nohy“, ako sa vyjadrila naša mimoriadne nediplomatická ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Okamžite sa začalo špekulovať o obnovení vojenskej služby – ale prečo len pre mužov?