„Zlý mier je lepší ako dobrá vojna.“ Prečo je čoraz viac Ukrajincov za rokovania s Ruskom

Oľha Predčenko sa držala za ruku so svojou 85-ročnou matkou, keď sa pozerali na provizórny pamätník na tráve v centre Kyjeva, kde bola každá modro-žltá vlajka označená menom vojaka, ktorý zahynul v bojoch s Ruskom.

Často prichádzajú sem, na námestie Majdan, aby strávili čas premýšľaním o mŕtvych a vojne. Pani Predčenko povedala, že sa jej snívalo o tom, ako niečo ťažké spadlo na Kremeľ. Zároveň však dúfa, že čoskoro dôjde k mierovej dohode.

"Zlý mier je lepší ako dobrá vojna," dodala 61-ročná pani Predčenko.

Čoraz viac frustrovaní Ukrajinci sa zdajú byť otvorení myšlienke dojednania mieru, aj keď stále nemajú jasno v tom, čo to znamená.

Väčšina Ukrajincov je podľa prieskumov stále proti odstúpeniu akéhokoľvek územia Rusku, a to dokonca vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko zabralo pred desiatimi rokmi. Tieto prieskumy a nedávne vyjadrenia vedúcich predstaviteľov krajiny však tiež poukazujú na citeľný posun v rozhovoroch o mierových rokovaniach – od pozície “nikdy žiadna dohoda" smerom k “možno kompromis v nejakom momente".

Podľa prieskumu ukrajinského nezávislého mediálneho portálu ZN.UA sa v polovici júla približne 44 percent ukrajinských občanov vyslovilo za začatie oficiálnych rokovaní s Ruskom. Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút 23. júla zverejnil prieskum, podľa ktorého by takmer tretina Ukrajincov súhlasila s odstúpením časti územia Rusku, aby sa ukončila vojna. To je trikrát viac ako pred rokom.

Nadia Ivaščenko, 28-ročná železničná signalistka z centrálnej Kirovohradskej oblasti, povedala, že nevie opísať dobré mierové riešenie. Jej manžel však bojuje v armáde od invázie Ruska vo februári 2022 a manželia majú päťročného syna, ktorý už roky nevidel svojho otca.

"Tak veľa ľudí zomrelo, a prečo?" Povedala pani Ivaščenková. "Ale chcem, aby sa všetko aspoň nejako skončilo, pretože mám syna a nechcem, aby vyrastal v takej vojnovej dobe, aká tu je teraz."

Tretí rok vojny na Ukrajine je úmorný: Rusi sa každým dňom posúvajú vpred a Ukrajina od roku 2022 nedokázala podniknúť úspešnú protiofenzívu. Krajinu sužujú početné výpadky elektrickej energie a narastá počet obetí na životoch.

Pokračovanie podpory zo Západu sa zdá byť nepredvídateľné, najmä ak Donald Trump v novembri opäť získa Biely dom. Nemecko zníži vojenskú pomoc pre Ukrajinu na polovicu, ak bude prijatý jeho návrh rozpočtu na rok 2025; to sa považuje za ukazovateľ záväzkov Západu, najmä po šesťmesačnom odklade balíka vojenskej pomoci v Spojených štátoch, ktorý bol poskytnutý na jar tohto roku.

Rastie medzinárodný tlak na Ukrajinu a Rusko, aby sa dohodli, hoci odborníci sa zhodujú, že ani jedna strana nie je pripravená. Prekážky na ceste k akejkoľvek dohode sú obrovské: Rusko okupuje približne 18 percent ukrajinského územia vrátane Krymu, uvádza analytická skupina DeepState, ktorá má úzke väzby na ukrajinskú armádu.

V júni prezident Vladimir Putin vyhlásil, že nariadi prímerie a začne rokovania s Ukrajinou len vtedy, ak sa Kyjev stiahne z regiónov, na ktoré si Moskva robí nárok, ale ktoré zatiaľ úplne nekontroluje, a vzdá sa ambícií vstúpiť do NATO. Ukrajina tento návrh odmietla ako požiadavku na kapituláciu; prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že chce, aby sa Ukrajina vrátila k svojim hraniciam z roku 1991 a získala členstvo v NATO.

Rusko nebolo pozvané do Švajčiarska na prvý medzinárodný mierový samit v júni, kde sa zišlo 92 krajín, ktorého cieľom bolo podporiť víziu Ukrajiny ohľadom otázky, ako by sa mala vojna skončiť. Odvtedy Ukrajina verejne naznačila, že Rusko by malo prísť na ďalší samit, a Zelenskyj v rozhovore pre BBC vyjadril nádej na diplomatické riešenie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí bol tento mesiac v Pekingu a vyjadril pripravenosť, aby Čína zohrávala ústrednú úlohu v mierových rokovaniach, v stredu Ukrajina pozvala najvyššieho čínskeho diplomata na návštevu Kyjeva.

Rusko sa zatiaľ k účasti na druhom mierovom samite nezaviazalo. Kremeľ však v posledných týždňoch signalizoval, že by mohol začať rokovania aj v prípade, ak Kyjev nesplní Putinove júnové požiadavky. Bez ohľadu na to mnohí západní predstavitelia a analytici pochybujú, či je Putin pripravený rokovať o niečom inom ako o mierovej dohode za jeho podmienok.

Kľúčový poradca Zelenského minulý týždeň povedal, že uzavrieť teraz dohodu s Putinom sa podobá podpisu "dohody s diablom". A hoci prieskum Kyjevského inštitútu ukázal trojnásobný nárast počtu ľudí ochotných vzdať sa územia výmenou za mier, zároveň zistil, že 55 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom.

Olhina 85-ročná matka Kateryna Predčenko pokarhala svoju dcéru za to, že navrhla dohodu, a myslí si, že ukrajinskí vojaci by mali pokračovať v boji.

"Nejde len o Ukrajinu, chránia celý svet," povedala. "Prečo to svet nechce pochopiť? Musíme sa všetci postaviť proti tomuto ruskému idiotovi."

Na juhu, ktorý je jedným z regiónov najviac zasiahnutých vojnou, bola zmena postojov za posledný rok nápadná, čo ukázal prieskum Kyjevského inštitútu. Viac ako polovica respondentov uviedla, že buď podporuje odstúpenie niektorých území, alebo si nie je celkom istá. Iba 46 percent respondentov sa vyjadrilo proti akýmkoľvek ústupkom. Pred rokom sa 86 percent obyvateľov tohto regiónu, ktorý zahŕňa Dnepropetrovsk, Záporožie, Mykolajiv, Cherson a Odesu, vyjadrilo proti odovzdaniu akéhokoľvek územia Rusku.

33-ročný Mykola, obyvateľ Odesy, ktorý si neprial zverejniť svoje priezvisko, pretože sa vyhýba vojenskému odvodu, uviedol, že by si ako súčasť dohody vedel predstaviť odstúpenie Krymského polostrova, ktorý je už pod kontrolou Ruska, alebo oblasti pri meste Luhansk vo východnom Donbase. Dodal však: "Ako človek, ktorý sedí doma a nebojuje na bojisku, necítim, že by som mal morálne právo hovoriť, ako by táto dohoda mala vyzerať."

Zmrazenie bojových línií by ponechalo v okupovaných oblastiach aj príbuzných mnohých Ukrajincov, a to pod ruskou kontrolou a na neurčito. A oblasti, ktoré Ukrajina oslobodila, sú bezútešné, zničené ruskými údermi a je v nich mnoho obvinení z porušovania ľudských práv.

Prieskum sociologického inštitútu nezisťoval, aké veľké by mali byť ústupky, či by malo byť územie oficiálne odstúpené, alebo by ho malo dočasne kontrolovať Rusko menej formálnym spôsobom.

"Je to len vo všeobecnosti, aké sú vaše emócie?" povedal Anton Grušetskyj, výkonný riaditeľ inštitútu. "A určite je na to pripravených čoraz viac ľudí. A kľúčovým dôvodom sú neúspešné očakávania z minulého roka, pretože mnoho ľudí malo väčšie nádeje."

Dodal, že mnohí Ukrajinci videli, že tieto nádeje boli zmarené, najmä kvôli oneskoreniu americkej vojenskej pomoci.

Niektorým Ukrajincom sa ich vytúžená dohoda javí skôr ako nesplniteľný sen.

"Chcel by som, aby sa Rusko vrátilo domov, prestalo zasahovať do našej krajiny a riešilo svoje vnútorné problémy," povedal 26-ročný Oleksandr Melnyk, automechanik v juhovýchodnom meste Kryvyj Rih. Povedal, že predložil svoje dokumenty na službu v armáde. "Chcel by som, aby zastavili svoju agresiu, zaplatili škody a vrátili všetkých našich zajatcov a deti."

Mnohí na Ukrajine sa vyjadrili, že sú nervózni z toho, čo by mohlo znamenať znovuzvolenie Donalda Trumpa. Bývalý prezident povedal, že plánuje vojnu rýchlo ukončiť, hoci nešpecifikoval ako. Ukrajinci sa obávajú, že by znížil americkú podporu alebo by tlačil na to, aby si Rusko ponechalo územie, ktoré teraz okupuje.

Kruh Trumpových najbližších spolupracovníkov je plný skeptikov ohľadom vojny na Ukrajine vrátane JD Vancea, jeho kandidáta na viceprezidenta, ktorý raz povedal: "Je mi úplne jedno, čo sa stane s Ukrajinou, tak či onak."

Ďalší Ukrajinci však uviedli, že Trump aspoň poskytne Ukrajine odpoveď.

"Ak sa Trump dostane k moci, všetko bude jasné," povedala 47-ročná Natalia Fomenko, ktorá žije v Irpine, jednom z kyjevských predmestí spustošených Rusmi na začiatku vojny. "Buď poskytne Ukrajine zbrane, alebo budeme musieť súhlasiť s rokovaniami."

Niektorí Ukrajinci na frontovej línii tiež uviedli, že sú skeptickí voči tomu, že Rusko skutočne dodrží podmienky mierovej dohody.

"Radšej uverím v cudnosť prostitútky," povedal Oleksandr Cebrij, vojak 58. motorizovanej brigády, vo videu na facebooku zverejnenom 15. júla krátko potom, ako Zelenskyj verejne navrhol, že Rusko by mohlo prísť na ďalší mierový samit. Dodal: "Jediným receptom na našu bezpečnosť a existenciu Ukrajiny je náš odpor."

Minulý týždeň bol zabitý v ťažkých bojoch vo východnej oblasti Donecka.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.