Kúpele sa vzdialili mnohým pacientom. Poisťovne celý účet za pobyt nezaplatia

Problematika doplatkov v slovenskom zdravotníctve v ostatných rokoch nie je novou témou. Práve naopak. Najnovšie rezonuje, že sa zvýšia už existujúce doplatky v liečebných kúpeľoch. Objavili sa dokonca informácie, že si túto liečbu niektorí pacienti už nebudú môcť ani dovoliť.

Liečebný dom Hammam v Trenčianskych Tepliciach. Foto: TASR / Radovan Stoklasa

Liečebný dom Hammam v Trenčianskych Tepliciach. Foto: TASR / Radovan Stoklasa

Štandard sa preto zaujímal o aktuálnu situáciu a o to, či a aké zmeny pacientov na tomto poli čakajú. Ak sa totiž systémom kúpeľnej liečby, nárokmi a financovaním začnete zaoberať, zistíte, že by tu mala byť skupina pacientov, ktorým má poisťovňa uhradiť zdravotnú starostlivosť, ubytovanie aj stravu v kúpeľoch. Ide o pobyty takzvanej A skupiny. Ako by to teda pre nich mohlo byť drahšie, keď by to malo byť hradené zo zdravotného poistenia?

Na prvý pohľad to totiž vyzerá, že zaradenie do A skupiny znamená mať pobyt zadarmo, nie je to však tak. Aj títo pacienti, mimochodom s mimoriadne závažnými ochoreniami, musia vytiahnuť viac z peňaženky. Účet totiž obdržia minimálne za daň z ubytovania, ktorá sa odvádza kúpeľnej obci a za služby poskytované počas kúpeľného pobytu nad rámec "štandardu".

Pacienti s chronickými diagnózami sú zaradení do skupiny B. Tí, ako informujú poisťovne, majú nárok len na preplatenie nákladov za zdravotnú starostlivosť. Ubytovanie a stravovanie si teda musia zaplatiť z vlastného vrecka. To platí už od roku 2004.

"Kúpeľná liečba sa rozlišuje podľa druhu diagnózy. V prípade diagnózy typu A, liečba v kúpeľoch zvyčajne bezprostredne nasleduje po pobyte poistenca v nemocnici a týka sa najmä stavov po úraze alebo operácii," uvádza pre Štandard Zuzana Žiaková z Oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

V prípade diagnózy B ide podľa nej najčastejšie o poistencov s chronickým ochorením, ktorí idú do kúpeľov na preliečenie.

Nadštandard nie je zadarmo

Už roky sme zvyknutí na to, že nadštandardné ubytovanie, akým je napríklad mať k dispozícii izbu len pre seba, prípadne takú, ktorej súčasťou je sociálne zariadenie alebo ďalšia výbava, je spoplatňované aj nemocnicami a liečebňami. Podľa predsedníčky Asociácie slovenských kúpeľov Janky Zálešákovej dokonca v niektorých zdravotníckych zariadeniach vyššími doplatkami, ako je to v liečebných kúpeľoch.

"Doplatky v liečebných kúpeľoch oproti iným ústavným zdravotníckym zariadeniam sú však pacientmi vnímané citlivejšie, pretože kým pobyt v kúpeľoch je 21 až 28 dní, v nemocnici trvá obyčajne len niekoľko dní a výsledná suma zaň je tak výrazne odlišná," vysvetľuje pre denník Štandard šéfka asociácie Zálešaková.

Dodáva, že od roku 2022 sa Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodlo samostatnou vyhláškou stanovovať výdavky z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne a pre konkrétny typ zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzali z výdavkov, ktoré boli v roku 2020.

Kúpeľnú starostlivosť vyňal rezort z položky "ústavná zdravotná starostlivosť". "Práve tu nastal vážny problém, pretože v roku 2020 boli všetky liečebné kúpele uzatvorené niekoľko mesiacov pre pandémiu, a tak počet pacientov prudko poklesol. Práve tento výrazne nižší počet bol základom pre výpočet sumy výdavkov pre rok 2022," konštatuje Zálešáková s dôvetkom, že tento prístup, samozrejme, ovplyvňuje cenotvorbu pre kúpeľnú starostlivosť dodnes.

V praxi to podľa nej znamenalo výrazné zníženie finančných prostriedkov pre kúpeľnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia pre rok 2022, v ktorom už bola neprerušená prevádzka a počet pacientov stúpal.

"Zdravotné poisťovne však mohli minúť len sumu uvedenú vo vyhláške. Znamenalo to buď obmedziť počet pacientov na počet "kovidového roku" alebo ponechať oprávnené náklady spojené s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti na doplatky, ktoré budú vyberať poskytovatelia priamo od pacientov aj u typu kúpeľnej starostlivosti A," opisuje predsedníčka asociácie možnosti poisťovní s tým, že rovnako prebiehal aj rok 2023.

Jej slová potvrdil aj manažér PR oddelenia spoločnosti Dôvera Branislav Cehlárik. "Navýšenie úhrad pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a jednotlivé zdravotné poisťovne určuje vyhláška o takzvanom programovom rozpočtovaní, ktorú každoročne vydáva ministerstvo zdravotníctva a je pre zdravotné poisťovne záväzná," hovorí pre Štandard.

Dodáva, že vyhláška pre rok 2024 nepočítala so žiadnym finančným navýšením pre kúpeľné zariadenia, preto sa s Asociáciou slovenských kúpeľov nemohli dohodnúť na navýšení cien. "Pri rokovaniach s asociáciou sa musíme držať platnej legislatívy a zohľadniť naše možnosti, ktoré sú v tejto dobe, keď zdravotníctvo nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov, veľmi obmedzené," konštatuje Cehlárik.

kúpele
V Bardejovských kúpeľoch sa liečia pacienti s takmer všetkými indikáciami od ochorení tráviaceho traktu, pohybového aparátu, cez ženské ochorenia, až po choroby z povolania. Foto: TASR / František Iván

Vyhláška pre rok 2024 však priniesla ďalšiu nepríjemnú zmenu. Ako jediný typ ústavnej zdravotnej starostlivosti stále nie je kúpeľná starostlivosť zahrnutá v položke "ústavná zdravotná starostlivosť". Dokonca prvýkrát nie je ani uvedená samostatne, ale v položke spoločne s Ambulantnou pohotovostnou službou, Dopravnou zdravotnou službou a Vrtuľníkovou a leteckou záchrannou zdravotnou službou.

Celková suma pre tieto štyri typy zdravotnej starostlivosti sa podľa šéfky asociácie nelíši od sumy, ktorá bola vyčlenená pre tieto zložky v roku 2023, čo znamená, že pre kúpeľnú starostlivosť nie je suma vyššia než vlani, a to i napriek tomu, že rozpočet schválený pre zdravotnú starostlivosť v roku 2024 je vyšší. Zvýšenie však ide prednostne na ústavnú zdravotnú starostlivosť (odkiaľ sú kúpele vyňaté) a na lieky a zdravotnícke pomôcky.

"Asociácia slovenských kúpeľov namietala v medzirezortnom pripomienkovom konaní voči takémuto zaradeniu kúpeľnej starostlivosti a nižšiemu percentu z verejného zdravotného poistenia a tiež nerešpektovaniu prísľubov vlády o garancii finančných prostriedkov pri schvaľovaní mzdového automatu," hovorí Zálešáková, avšak konečné znenie vyhlášky z 20. marca 2024 ostalo i napriek množstvu pripomienok rovnaké, ako prišlo do pripomienkového konania.

V praxi je teda tvorba ceny ošetrovacieho dňa pre kúpeľnú starostlivosť limitovaná sumou pre jednotlivé zdravotné poisťovne. "Nie je tak dostatočne zohľadnená ani predpokladaná inflácia, ani mzdový automat pre zdravotníckych pracovníkov," dodáva šéfka asociácie. Mzdy zdravotníckych pracovníkov povinne rastú aj v kúpeľných podnikoch, v tomto platí, že sú to zariadenia, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť.


Znamená to, že niektoré kúpeľné podniky s vyššími výdavkami pri poskytovaní kúpeľnej liečby pri určitých indikáciách (vyšší počet zdravotníkov či vyššie náklady na využívanie prírodných liečivých zdrojov), pristúpili k miernemu zvýšeniu doplatkov oproti minulému roku.

Zálešáková prezrádza, že po zverejnení predmetnej vyhlášky sa pri rokovaniach s VšZP podarilo vyjednať aspoň minimálne zvýšenie ceny ošetrovacieho dňa za zdravotnú starostlivosť rovnako pri type B aj type A kúpeľnej starostlivosti. "U zdravotnej poisťovne Dôvera zostali ceny ošetrovacieho dňa na úrovni roka 2023, rovnako aj v zdravotnej poisťovni Union," dodáva.

Doplatky nájdete v cenníku kúpeľov

Prípadné doplatky nad rámec úhrad z verejného zdravotného poistenia sú podľa Žiakovej v kompetencii jednotlivých kúpeľných zariadení, samozrejme, v rámci legislatívnych možností a za vopred známych podmienok.

"Doplatok vychádza z cenníka daného kúpeľného zariadenia. Poskytovateľ je povinný upozorniť poistenca pred poskytnutím kúpeľnej starostlivosti o aké služby ide, pri ktorých môže od poistenca požadovať úhradu a ktoré nie sú hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia," vysvetľuje s dôvetkom, že táto povinnosť vyplýva poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj zo zmluvy.

Zálešáková si myslí, že pacientov by pravdepodobne mohlo zaujímať, koľko vlastne platia zdravotné poisťovne za ošetrovací deň v liečebných kúpeľoch a tiež aj porovnanie s inými zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti – zmluvy sú zverejnené aj na webových stránkach poisťovní. "Z týchto zmlúv je zrejmé i to, že poisťovne neuhrádzajú v plnej výške náklady na ubytovanie a stravovanie počas kúpeľnej starostlivosti ani u typu A kúpeľnej starostlivosti," uvádza.

Stále však je podľa nej v ponuke celkom asi 350 lôžok takzvaného štandardného ubytovania v zmysle platnej legislatívy, čo znamená 2-lôžkovú izbu bez sociálneho zariadenia so základným vybavením izby. Nie sú však vo všetkých kúpeľoch, pretože kúpeľné podniky priebežne rekonštruovali nielen liečebné prevádzky, ale aj ubytovacie a stravovacie na vyšší štandard. "V kúpeľných zariadeniach je v súčasnosti viac než 95% ubytovania v izbách, ktoré majú vlastné sociálne zariadenie a vyššiu alebo výrazne nadštandardnú vybavenosť izieb," prezrádza Zálešáková.

Vyberanie a výška doplatkov je podľa Cehlárika plne v kompetencii kúpeľných zariadení. Doplatky nie sú predmetom zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a kúpeľmi. "Snažíme sa vyjsť požiadavkám asociácie v ústrety, naše platby kúpeľom sa z roka na rok zvyšujú," dodáva manažér PR poisťovne Dôvera s tým, že kým v roku 2016 na kúpeľnú liečbu vynaložili 13,7 milióna eur, v roku 2019 to už bolo 15 miliónov a vlani 19,3 milióna eur. "Výnimkou boli len takzvané covidové roky 2020 a 2021," konštatuje.

Požiadali ste o schválenie pobytu alebo to zvažujete?

Po schválení návrhu na kúpeľnú liečbu dostanete od zdravotnej poisťovne zoznam kúpeľných podnikov, ktoré sú oprávnené poskytnúť vám pri vašej diagnóze kúpeľnú starostlivosť. Práve preto, že existujú doplatky, umožňujú zdravotné poisťovne pacientovi výber kúpeľného zariadenia pri type A aj B kúpeľnej starostlivosti, aby si vybral podľa svojich finančných možností.

Ak nepatríte k tým najnáročnejším a ste ochotný ubytovať sa bez vyššieho či luxusného vybavenia a nevyžadujete izbu len pre seba, doplatky sú stále prijateľné.

Následne si na stránkach jednotlivých kúpeľných podnikov vyhľadáte zverejnené aktuálne doplatky a vyberiete si podľa svojich finančných možností. Ak nepatríte k tým najnáročnejším a ste ochotný ubytovať sa bez vyššieho, či luxusného vybavenia, budú doplatky ešte prijateľné.

Šanca na schválenie je podľa poisťovní dosť vysoká. Vlani totiž VšZP schválila 91 percent z celkového počtu žiadostí poistencov o kúpeľnú liečbu. "Za prvý polrok 2024 posúdila takmer 29-tisíc návrhov. Z toho bolo schválených takmer 25-tisíc," informuje Štandard Žiaková s dôvetkom, že zamietnutých bolo viac ako 2 600. Ďalšie sú vrátené z kúpeľov alebo ich poistenci nedoplnili a sú v riešení.

Nezaostávala ani Dôvera, ktorá v minulom roku dostala viac ako 21-tisíc žiadostí o schválenie kúpeľnej liečby a schváli 90 percent z nich. "Najčastejšie išlo o kúpeľnú liečbu súvisiacu so stavmi po úrazoch alebo po operáciách pohybového ústrojenstva," dodáva Cehlárik.

"Pre nízkopríjmové skupiny pacientov či pre osamelé matky ako sprievod dieťaťa, sú však akékoľvek doplatky problém," uzatvára predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov a informuje, že sprievodca pacienta počas kúpeľnej liečby má od poisťovní úhradu len sedem eur na deň.

Celý problém teda tkvie v rozdelení financií z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a výraznom podfinancovaní niektorých typov.

V prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach poskytujú kúpeľnú starostlivosť chronicky chorým pacientom s cieľom stabilizácie ich zdravotného stavu, udržania pracovnej schopnosti či sebestačnosti, po operáciách a úrazoch či po prekonaní závažnej choroby (napríklad po ukončení onkologickej liečby ) pre rýchly návrat do pracovného a bežného života a prevenciu komplikácií.

Veľmi dôležitá je kúpeľná starostlivosť u detí a dorastu s cieľom odvrátenia prechodu zdravotných problémov do chronického štádia v dospelosti.

Výdavky na kúpeľnú starostlivosť výrazne znižujú iné výdavky z verejného zdravotného poistenia v nasledujúcich rokoch a tiež aj výdavky sociálneho zabezpečenia pri oddialení invalidity či nesebestačnosti.

Žiaľ, primárna prevencia v slovenských kúpeľoch nie je vôbec hradená z verejného zdravotného poistenia a poskytujú ju len ako programy pre samoplatcov. Ich podiel sa síce zvyšuje, avšak ich pobyt je kratší než v predchádzajúcich rokoch pred pandémiou, a nemá teda charakter komplexnej kúpeľnej starostlivosti, o ktorej podrobnejšiu správu každoročne zverejňuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií.

Štandard oslovil aj zdravotnú poisťovňu Union, žiaľ, do uzávierky na otázky nereagovala. Ministerstvo zdravotníctva rovnako na otázky k predmetnej vyhláške do uzávierky nereagovalo.