Zničený garážový dom na Drieňovej bude minulosťou. Definitívne rozhodnutie padne na jeseň

BRATISLAVA – Od požiaru garážového domu na Drieňovej ulici v Ružinove uplynuli v marci dva roky. Zničená budova stále stojí a svojím vzhľadom púta pozornosť. Zmenu majú priniesť rokovania so štyrmi potenciálnymi investormi, ktorí budovu odkúpia, zbúrajú a na jej mieste postavia nový a modernejší objekt – ďalší parkovací dom. Rozhodnúť sa má na jeseň tohto roka.

garáže Zničený garážový dom na Drieňovej ulici v bratislavskom Ružinove. Aká budúcnosť objekt čaká? Foto: Magdaléna Svetláková

„Bola obyčajná sobota, klasický podvečer doma. Asi o 19:45 h mi z miesta požiaru volal kolega, že na Drieňovej horí. Všetko som videl – požiar, zásah hasičov aj zrútenie jednej z častí severného traktu. Niekoľko dlhých mesiacov som mal veľmi nepokojný, takmer žiadny spánok. Pre mňa to bola veľká tragédia,“ povedal pre Štandard Alexander Csomor, predseda predstavenstva Bratislavského garážového družstva (BGD), pod ktoré spadá aj správa zhorenej hromadnej garáže na Drieňovej ulici.

Sú garážové domy bezpečné?

BGD, družstvo pre výstavbu a správu garáží založili v roku 1974. „Je spoločenstvom neohraničeného počtu osôb, ktorého poslaním je uspokojiť potreby svojich členov pri úschove ich motorových vozidiel a vykonávať správu objektov, v ktorých sa nachádzajú garáže,“ uvádza sa na stránke družstva, ktoré spravuje dokopy desať garážových objektov v rôznych častiach Bratislavy.

„O takýto dom sa treba stále starať. Na týždennej, možno až dennej báze, sú hlásené rozmanité problémy z rôznych komplexov. Či je to otázka neoprávneného vstupu do objektu, neodvezeného kontajnera, personálne záležitosti (zmeny vlastníka, administratíva) alebo zabezpečenie čistoty a údržby,“ opísal činnosť družstva Csomor.

„Jediný objekt, ktorý má vrátnickú službu je na Stodolovej ulici. V ostatných zariadeniach sme túto činnosť na požiadavku vlastníkov zrušili – ako sme štatisticky preukázali, predstavovala približne 65 percent mzdových nákladov pre vlastníkov a nájomcov,“ uviedol náš respondent.

Ostatné komplexy sú zabezpečené technickým spôsobom – kamerami, servermi a SBS službou. „Bezpečnostný systém poskytuje tretia strana. SBS má pult centrálnej ochrany (PCO), objekty monitoruje nonstop a zabezpečuje, aby tu nemali prístup nepovolané osoby,“ vysvetľuje nám Csomor.

Hromadné garáže na Drieňovej boli prvým a zároveň najväčším objektom patriacim pod správu družstva. Nachádzalo sa tu 599 uzamykateľných garáží – z toho 385 ľudí ich malo v súkromnom vlastníctve a zvyšok boli nájomcovia, pri ktorých je uvedený ako vlastník zapísaný na katastri zoskupenie BGD. Každá z garáží bola uzamknutá, správa BGD nemala právo do nich vstupovať bez súhlasu majiteľov.

„Treba poznamenať, že vlastníci v priestore okrem parkovania vozidiel uskladňovali aj iné veci, ktoré tam z hľadiska požiarnej ochrany nemali byť. Danú skutočnosť napokon v záverečnej správe konštatoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) aj vyšetrovateľ kriminálnej polície.“ Podľa Csomora to dlhé roky podliehalo oprávnenej kritike, pretože tieto veci bolo vidieť aj z ulice. „Možno aj toto bolo jedným z dôvodov, prečo bol požiar taký rozsiahly.“

Ako sme sa od predsedu predstavenstva dozvedeli – a vyplýva to aj z verejne dostupných výpovedí v súhrnnej záverečnej správe vyšetrovateľa – majitelia tu skladovali oleje, pneumatiky, stavebný materiál, nábytok a „neúmerné množstvo pohonných hmôt“. Čo je však v rozpore s protipožiarnym poriadkom.

„Netýka sa to však všetkých – mali sme aj vzorných vlastníkov, ktorí dodržiavali prevádzkový aj protipožiarny poriadok. My sme ho mali veľmi dobre spracovaný – každý nájomca či majiteľ dostal oba tieto dokumenty pri podpise zmluvy, tie platili až do vzniku požiaru. Navyše, boli verejne dostupné aj na nástenke.“

Osudové piate podlažie

Bola sobota, 5. marca 2022 podvečer. Krátko po 17:50 h vošla do garáže modulu B na piatom podlaží osoba (jej meno je v policajnej správe cenzúrované), po 18:00 h tento subjekt z miesta odišiel. Približne 55 minút po jeho odchode zachytila kamera žiaru vychádzajúcu spod dverí predmetnej garáže, ktorá sa postupne rozjasňovala.

Podľa slov Csomora mal PCO okamžitý signál na základe elektrickej požiarnej signalizácie (EPS) aj s presným miestom. Do priestoru bola preto vyslaná hliadka z PCO. „V tom čase prišli aj hasiči, pretože z priľahlej čerpacej stanice bolo vyslané varovanie, že z budovy sa šíri dym.“

Požiar sa však šíril veľmi rýchlo. „Dnu vošlo desať hasičov, no po pár minútach vybehli kvôli vysokej teplote. Pri druhej partii sa to zopakovalo, tak rozbili okná a začali hasiť zvonka,“ priblížil udalosti náš respondent.

Podľa Csomora môžeme hovoriť o šťastí v nešťastí, pretože v čase požiaru mal Bratislavský kraj jarné prázdniny a veľa ľudí sa nachádzalo mimo Bratislavy, málo ich bolo aj v garáži. „Za bežných okolností – a túto prevádzku dobre poznám, pretože sme mali dve kancelárie pri vchodovej rampe – tu v priebehu pracovného dňa bolo veľké množstvo ľudí. Neviem si predstaviť, aká tragédia by sa bola stala počas bežného dňa.“

„Kolega mi zavolal zhruba o 19:45 h, že horí a na mieste sú hasiči. Prišiel som do dvanástich minút, postupne sme sa tu stretli všetci zamestnanci BGD. Pracovník, ktorý má na starosti bezpečnosť a požiarnu ochranu a orientuje sa aj v hydrantovej a protipožiarnej sieti, sa okamžite skontaktoval s veliteľom zásahu, vošiel do objektu, otvoril požiarne hydranty, ktoré boli uzavreté z dôvodu zimného obdobia a toto oznámil veliteľovi zásahu.“

Csomor sa na mieste zdržal do neskorej noci, v skorých ranných hodinách bol na mieste opäť. „Prišiel statik, ktorý posúdil aktuálny stav. Vtedy ešte hasiči čiastočne hasili nižšie podlažia. So statikom sme do budovy vošli, on spísal prvotný záznam a súčasne prišla polícia, ktorá nám oznámila, že popoludní pôjdeme s kolegom vypovedať.“

Podľa Csomora bol na mieste veľký strach – „ak by časť budovy spadla na čerpaciu stanicu, stala by sa tragédia“. Počas požiaru bolo na uliciach množstvo ľudí. Na druhý deň sa začali opäť schádzať, chceli ísť do objektu, no polícia ho uzatvorila.

„Policajti nám dali písomný príkaz budovu chrániť a dovolili – samozrejme, podľa pokynov statika a v častiach, ktoré boli prístupné – objekt vypratávať. Nájomcovia a vlastníci mali tendenciu doň húfne vchádzať a zachrániť všetko, čo sa ešte zachrániť dalo,“ opísal Csomor situáciu v najbližších dňoch po požiari.

BGD spracovalo presné písomné pokyny, ktoré musel každý podpísať a podľa harmonogramu a inštrukcií statika sa začalo s postupným vypratávaním. To trvalo približne tri až štyri mesiace. Z objektu sa podarilo zachrániť približne 77 áut, 85 motoriek a 100 bicyklov. 61 áut zhorelo, viaceré sa v objekte nachádzajú doteraz.

„Ja tu síce nežijem, ale otec je odtiaľto. Je to veľká škoda, ostalo tam veľa áut a motoriek, počul som, že ľudia ich nemali poistené,“ vyjadril sa pre Štandard náhodný okoloidúci. Seniorka, ktorá žije neďaleko, o aktuálnej situácii a plánoch nemá informácie. „Nikto nám o situácii nič nehovorí. My, obyčajní ľudia, o tom, čo sa tu bude diať, nič nevieme,“ povedala s úsmevom.

Čo o požiari vieme?

Ako sa uvádza v záverečnej správe vyšetrovateľa: „V čase maximálne do 18:09 h zapojil vlastník/nájomca do pevnej elektrickej siete predlžovací kábel, na ktorý pripevnil elektrický spotrebič na nabíjanie akumulátorov. Potom garážový box modulu B na piatom podlaží opustil. Toto konanie bolo v rozpore s dvomi časťami požiarneho poriadku budovy. Krátko po 19:00 h došlo k bližšie neurčenej technickej poruche počas nabíjania akumulátora z motocykla a následnému vzniku požiaru, ktorého účinky po rozvinutí spôsobili prepadnutie časti stredového traktu budovy.“

Okrem toho sa poskrúcali a prehoreli konštrukčné prvky budovy, došlo k zhoreniu, ohoreniu a silnému zadymeniu povrchov budovy, ako aj jednotlivých garážových boxov, vrátane interiérového zariadenia, motorových a nemotorových vozidiel a iných bližšie nestotožnených vecí. Minimálny rozsah škôd sa vyšplhal na 2 750 000 eur.

„Začalo sa prvotné vyšetrovanie, ukončené bolo asi po dvoch dňoch. Objekt sme potom pre políciu opäť sprístupnili a išla už na istotu – do garáže, z ktorej sa požiar rozšíril. Ten signál vyslal HaZZ na základe rýchlej analýzy kamerového záznamu. Až do ukončenia vyšetrovania sme boli viazaní mlčanlivosťou, no o príčine sme vedeli – dokonca sme ju veľmi konkrétne poznali,“ informuje nás Csomor.

Trestné stíhanie voči uvedenej osobe polícia napokon zastavila a odôvodnila to tým, že „výsledky vyšetrovania dostatočne preukazujú, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

V prospech tejto osoby hovoril aj posudok znalca z odboru Ochrana pred požiarmi, odvetvie protipožiarna bezpečnosť stavieb, zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR.

„Z odborného vyjadrenia je zrejmé, že samotné nabíjanie akumulátora prostredníctvom nabíjačky za okolností predmetného skutku nevedie bezprostredne ku vzniku nebezpečenstva vzniku požiaru za predpokladu, ak boli dodržané všetky požiadavky, ktoré sú stanovené výrobcom nabíjačky a súčasne výrobcom akumulátora,“ uvádza sa v posudku, z ktorého zároveň vyplýva, že k priamemu porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by zakazoval nabíjanie akumulátora, nedošlo.

V správe vyšetrovateľa sa ďalej uvádza, že v prípade posudzovaného skutku boli splnené bezpečnostné kritériá v takom rozsahu, v akom to uvádzajú výrobcovia nabíjacích staníc v návode na použitie: „Teda za týchto okolností nepredstavovalo konanie páchateľa bezprostrednú hrozbu záujmom chráneným trestným zákonom. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nie je objektívne možné a ani spravodlivé od každého používateľa nabíjacej stanice očakávať, aby počas celej doby nabíjania nepretržite sledoval celý proces, ktorý v niektorých prípadoch môže dosahovať trvanie aj 24 hodín.“

„Avšak porušením povinnosti vypnúť elektrický spotrebič pred odchodom z garáže pre účely nabíjania akumulátora motocykla garážovaného v garážovom státí (garáži) došlo k nedodržaniu požiarneho poriadku [interný predpis BGD, pozn. red.] v časti II. Bod 3 a v časti IV,“ dopĺňa dokument.

Požiarnotechnická expertíza priložená v záverečnej správe vyšetrovateľa taktiež vylúčila manipuláciu s otvoreným ohňom či technickú poruchu týkajúcu sa elektroinštalácie budovy. Ako však potvrdili viacerí svedkovia i náš respondent, problémom bolo, že sa v budove nachádzalo aj množstvo pneumatík, olejov či pohonných hmôt.

„Na požiar si nespomínam, nebola som tu. No pracujem hneď oproti, keď som prišla v pondelok do práce, bolo cítiť nepríjemný zápach. Nemohli sme vetrať,“ spomínala si žena na zastávke.

„Udalosť by som definoval ako tragické nešťastie. Táto osoba nebola obvinená, no je za spôsobenie požiaru vinná,“ dodal Csomor.

Zbúrať či opraviť? Nezhodli sa ani statici

Osud budovy z hľadiska jej budúcnosti bol predmetom dvoch nezávislých statických posudkov. Ako sme sa dozvedeli, jeden zo statikov jednoznačne konštatoval, že budova je v takom stave, že je nutné ju zrovnať so zemou a postaviť nový parkovací dom.

„Toto sme oznámili všetkým zainteresovaným. Panoval názor, že o osude budovy sa nemôže rozhodovať na základe jedného statického posudku,“ ozrejmuje Csomor. Druhý statik naopak konštatoval, že približne tretina objektu sa búrať nemusí, je „zdravá“, stačí teda zbúrať zvyšné dve tretiny, ktoré by sa zrekonštruovali a dostavali.

BGD oslovila rozpočtovú organizáciu, ktorá vyhotovila pre obe alternatívy rozpočet. Pri čiastočnom zbúraní a rekonštrukcii objektu by sa nájomcovia a vlastníci museli poskladať na približne 19-tisíc eur, pri kompletnom odstránení budovy a výstavbe nového parkovacieho domu by to stálo asi 24-tisíc eur, pričom tieto ceny boli bez plnenia od poisťovne.

Tieto rozpočty spracovalo a predložilo BGD na hlasovanie, majitelia a nájomcovia svoj hlas odovzdali písomne. Hlasovanie však bolo neplatné.

„Nedospeli sme k žiadnej dohode, no napriek tomu sme si spravili vlastné závery, ako sa na situáciu ľudia pozerajú, o čo majú záujem a aký majú vzťah k novému parkovaciemu domu. Je tu veľká skupina seniorov, ktorí si povedali, že celkový proces bude trvať toľko a toľko rokov, nebudú môcť alebo chcieť šoférovať a garáž teda nechcú,“ konštatuje Csomor.

Potenciálni investori sa rozhodnú už čoskoro

V súčasnosti BGD stále rokuje s investorom Best in parking a to na úrovni komisie [poradný orgán BGD, pozn. red.] a delegátov. Toto rokovanie trvá približne rok.

„Vypracovali sme investičný plán pre potenciálneho investora, ten sme odsúhlasili so spoločnosťou Best in parking a všetko je to na rozhodnutí majiteľa firmy. Má dokument na stole, čakáme na jeho vyjadrenie. Definitívny verdikt by mal padnúť na jeseň,“ prezradil Csomor.

Podľa neho sú dve možnosti, buď firma vstúpi do investičného procesu alebo nie. „Nespoliehame sa len na túto alternatívu, získali sme kontakty a v hre sú ďalší traja investori, ktorí prejavili veľký záujem o vstup do investičného procesu.“

V skratke by išlo o to, že investor by budovu – v stavebnom ponímaní objekt v stave v takom, v akom stojí a leží – odkúpil, celý zbúral a na jeho mieste by vybudoval nový parkovací dom. Odkúpenie objektu však podlieha súhlasu všetkých vlastníkov.

„Na tom teraz pracujeme s advokátskymi kanceláriami, pretože vlastnícke vzťahy sú veľmi zložité. Zároveň by títo majitelia dostali určité odškodnenie,“ opísal súčasný stav predseda predstavenstva. Budova patrí 385 vlastníkom, správe BGD, a spolumajiteľom je aj firma Aspire holding, ktorá vlastnila 15 garáží, obchodné priestory na prízemí, reštauráciu a časť vonkajších pozemkov.

Navyše, pozemok pod stavbou podľa Csomora patrí ďalším 85 vlastníkom, ktorý majú na ňom spoluvlastnícky podiel: „Toto je veľmi komplikované, preto aj jednania o vstupe investora do investičného procesu stroskotali u 15 potenciálnych investorov.“

„Rokovania chceme uzavrieť na jeseň tohto roka. Musíme, pretože aj naša kontrolná komisia prijala záver, že pokiaľ do konca kalendárneho roka nedosiahneme zhodu s investorom, od 1. januára 2025 budeme musieť pripraviť všetky podmienky na demoláciu objektu.“

Csomor odmietol, že by jednania so štyrmi možnými investormi nevyšli. „Osobne som presvedčený, je to tak rozpracované, že možno jeden stratí záujem, ostatní však nie. Je to na veľmi sľubnej ceste.“ Ako sme sa dozvedeli, ide aj o zahraničných investorov.

V septembri chce BGD zvolať stretnutie delegátov a komisie, na ktorom ich bude o súčasnom stave informovať. Delegáti a komisia rozhodnú a podľa ich rozhodnutia bude správa BGD pracovať ďalej.

„Cítime potrebu – a viacerí ľudia nám aj volajú – že budeme musieť zvolať tretiu schôdzu najneskôr začiatkom októbra, na ktorej vlastníkom všetko podrobne vysvetlíme. Nie však my, ale advokátska kancelária, ktorá rieši tieto zložité vlastnícke vzťahy,“ informuje nás Csomor.

„Advokáti majiteľom vysvetlia, že je tu konkrétna možnosť riešenia problému, budú aj čiastočne odškodnení a aby sa postavili k písomnému hlasovaniu veľmi zodpovedne, pretože v opačnom prípade už takáto možnosť nemusí nastať. V nadväznosti na to správa BGD pripraví písomné hlasovanie.“ Podľa Csomora aj v tomto prípade pracujú na alternatíve.

„Ide o odpredaj majetku, pri ktorom podľa zákona musia súhlasiť všetci. Ale to je chiméra, to nikdy nedosiahneme. Preto máme s dvomi advokátskymi kanceláriami rozpracovanú možnosť, aby sme pri hlasovaní mohli použiť inú zákonnú metodiku, a na základe tohto by sme mohli postúpiť ďalej – odpredať budovu, začať búracie práce a postupne pripravovať projekt pre výstavbu nového parkovacieho domu.“

Ako bude finálny projekt vyzerať? Ako sme sa dozvedeli, od začiatku sa počítalo so zbúraním objektu a postavením nového na jeho mieste. To vychádza z územnoplánovacieho rozhodnutia mestskej časti Ružinov.

Alternatívy sú opäť rôzne – uvažuje sa nad garážovým domom v spojení s obchodnými priestormi alebo garážovým domom a bytovou nadstavbou. V žiadnom prípade tu však nemôže byť len samostatná bytová jednotka či multifunkčný dom. Na tomto mieste musí vyrásť budova na parkovanie za podmienok uvedených v územnoplánovacej informácii z MČ Bratislava-Ružinov.

Bol by o nové hromadné garáže záujem?

Podľa Csomora jednoznačne áno. „Z predchádzajúceho hlasovania vyšlo jedno pozitívum – z tých 599 nájomcov alebo vlastníkov malo záujem o nový parkovací dom približne 350 ľudí. Dopyt o 50 parkovacích miest prejavila aj firma Doprastav a záujem majú aj ďalšie firmy (okrem iného aj obchodná spoločnosť REFIN S.P., ktorá svoje priestory prenajíma Ministerstvu vnútra SR), s ktorými sme v kontakte.“

BGD si zároveň vie predstaviť, že za účelom turizmu by na tomto mieste mohli vyčleniť niekoľko desiatok ďalších krátkodobých parkovacích miest. „Hovoríme napr. o ľuďoch, ktorí vo vyššej miere využívajú bratislavské letisko nielen cez dovolenkové obdobie. Za primeraný poplatok by si tu mohli umiestniť autá na krátky čas a odtiaľto ísť na neďaleké letisko. Alebo by sme túto službu zabezpečili my. Aj toto máme rozpracované,“ uzavrel tému Csomor.