Medu je viac ako vlani, včelárov zachránil agát. Aj včiel uhynulo menej

Zima bola tento rok slabá a skoro nastala teplá jar. "Prišlo do toho niekoľko týždňov zlého počasia, ktoré včely zabrzdili, ale napriek tomu na mnohých miestach využili znášku z ovocných stromov a repky," hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) Pavel Fiľo.

Horšie to vnímali medohospodári vo vyššie položených oblastiach. "Keďže jar prišla o mesiac skôr, včelstvá boli ešte príliš slabé na to, aby vedeli využiť kvitnúce rastliny," hovorí včelár Marian Holub zo Štiavnických Baní.

Výraznú časť jarnej znášky tvoria ovocné stromy. Úroda niektorých druhov bude tento rok horšia. Stromy nekvitnú naraz, ale postupne. V niektorých regiónoch bolo najmä v apríli a júni nepriaznivé počasie, takže kvety zamrzli alebo ich včely nestihli opeliť pre intenzívny dážď.

"V druhej polovici apríla začalo mrznúť a snežiť, takže stromy zamrzli a z jarnej znášky sme nemali nič," ilustruje Holub.

Agátu bolo nadpriemerne

Na väčšine juhu Slovenska výrazne zakvitol agát, ktorý pomohol včelárom zlepšiť si hospodárske výsledky po minuloročnej znáške, ktorá bola najhoršia za posledných dvadsať rokov.

Tento druh stromu najväčšmi ohrozujú mrazy, takže nadpriemerne teplá jar mu priala. "Agát dokáže zamrznúť aj dva mesiace pred kvitnutím. Často to býva tak, že sa oteplí, vykvitne a potom prídu mrazy, takže puky zamrznú. Agát je pre nás kľúčový. Med, ktorý stočíme po ňom, sa považuje za bonusový, ak vôbec nejaký býva," opisuje včelár Ondrej Gajdoš z Lučenca.

Lipa aj slnečnica zakvitli tento rok menej. Výnimkou boli okresy, v ktorých príliš nepršalo. Lipa má otvorené nektáriá a kvitne za horúceho počasia, preto je z nej znáška, iba ak nie je silný vietor a búrky, ktoré vysušujú nektár. "Na Gemeri bolo z lipy medu dosť," uvádza včelár Tibor Vargapál, ktorý tam s nimi kočuje.

Výrazne pribudlo medicínsky najkvalitnejšieho medu

Väčšia úroda bola aj nášho medicínsky a chuťovo najkvalitnejšieho medu – medovicového. Ten nepochádza z nektáru, ale z výlučkov vošiek a mér, takže je vhodný aj pre alergikov.

Vzniká tak, že vošky cicajú zo stromu miazgu, ale nechajú si z nej len bielkoviny. Cukry vylúčia a práve to láka včely, osi, ale aj mravce. "Zbierajú ho buď na ihličnatých stromoch ako jedľa, borovica a smrek, alebo na listnatej lipe a javore," vysvetľuje Holub.

Medovici tento rok prial najmä v regiónoch bez extrémnych prejavov počasia. "Kde prišli búrky, všetky vošky zmylo. V rámci Slovenska je to veľmi rozdielne," uvádza včelár Tibor Vargapál.

"Poriadne sme ju nemali od roku 2015, ale teraz z nej bola dobrá znáška," poznamenáva naopak Gajdoš z Lučenca.

Potrápila melicytóza

V horských oblastiach na severe Slovenska tvorili gro znášky javor, černica a malina. "V oblastiach, kde veľmi nepršalo, bola znáška nadpriemerná. Na miestach, kde sa silné búrky striedali s extrémnymi teplotami, znáška rýchlo začala a aj skončila," opisuje Fiľo.

Včelárov na severe potrápila takzvaná melicytóza – teda jav, pri ktorom med kryštalizuje priamo v plástoch. Takýto med sa nedá získať bežným stáčaním. Existujú na to technické postupy, ktoré však nemá väčšina včelárov k dispozícii.

Najčastejšie preto takýto med odkladajú a pridávajú ho na jarný rozvoj včelstva, keď si ešte opeľovače nedokážu zohnať dosť potravy.

Celkovo však obišli medári na severe horšie než tí na juhu. Je to obvyklé.

"Vo veľmi úspešných rokoch je produkcia lesného medu zhruba polovičná ako v južných častiach, čo sa odzrkadľuje aj na cene. Lesné medy sú drahšie, ale tie z juhu nie sú menej kvalitné – sú ľahšie stráviteľné napríklad pre diabetikov," vysvetľuje Fiľo.

"Znáška bola priemerná, ale po minulom roku, kedy sme nestočili nič, sme vďační aj za to," uzatvára Holub.

Niektorým zničil úle aj medveď

Úhyny včelstiev boli počas zimného obdobia priemerné – na úrovni 15 až 20 percent podľa regiónu a starostlivosti včelára. "Minulý rok mali niektorí až stopercentné straty," pripomína Gajdoš.

Neznamená to, že opeľovačom už nič nehrozí. "Uvidíme, čo bude ďalej. Keďže bola dobrá jar a priemerné až dobré znášky, straty by mohli byť menšie, ale opak môže byť pravdou. Dobrá a rýchla jar znamená rýchly nástup klieštika a rôznych chorôb a pri neopatrnosti včelára v auguste môže na jeseň dôjsť ku kolapsu včelstiev," upozorňuje Fiľo s dôvetkom, že nasledujúce týždne sa spájajú aj s malou výživou včelstiev.

Na väčšine územia Slovenska už včelári zakrmujú včely a liečia ich. "Včely už mesiac zakrmujeme. Netreba sa riadiť kalendárom, ale všímať si rozvoj prírody. Niektorí starší včelári sa stále riadia mesiacmi a neprispôsobujú tomu techniku, ale to nie je správne," hovorí Holub.

Nevšímavosť má ďalekosiahle dôsledky. Šéf včelárov varuje, že chov týchto opeľovačov nemožno považovať len za súkromnú vec. "Jedno včelstvo ovplyvňuje svojím stavom a chorobami okolie s rozlohou sto štvorcových kilometrov," uzatvára Fiľo.

Niektorí zas prejavy prírody nemohli prehliadnuť. "So včelami kočujem v gelnickej doline, ale prišiel tam medveď, ktorý mi znivočil jeden úľ, preto rýchlo sťahujem aj 70 úľov, ktoré mám neďaleko. Do tejto oblasti chodím už okolo 15 rokov a úle mi medveď poškodil druhýkrát," hovorí Vargapál.